Všetky články

Po niekoľkých cestách vlakmi rôznych veľkostí a rýchlostí padne celkom vhod malá zmena.

Návšteva Kjóta bola pri plánovaní cesty Japonskom kľúčová. Bohatú históriu a početné pamiatky mesta obklopujú zo všetkých strán hory splývajúce s jeho okrajovými štvrtiami.

Prípravy na cestu po Japonsku začali v dostatočnom predstihu. Kúpou permanentiek na vlaky. Japan Rail Pass ponúka výhodné cestovanie takmer všetkými formami hromadnej prepravy.

Možno to poznáte - zima ešte ani poriadne neskončila, no o tohtoročnej dovolenke už bolo dávno rozhodnuté. Ako inak, bez vášho vedomia.

Cesta z Bariloche na juh Patagónie bola dlhšia, ako sa pôvodne zdala. Po pár hodinách na letisku a krátkom lete pristávame v El Calafate - vstupnej bráne do národného parku Los Glaciares. Našim cieľom je však dedinka El Chaltén vzdialená niečo cez 200 kilometrov a tri hodiny jazdy na sever.

Na cestu po Patagónii som sa obzvlášť tešil. Z každého pohľadu. Ako cestovateľ, turista aj ako fotograf. Exotická destinácia s nádhernými scenériami a nevšednou faunou i flórou. Už samotné prípravy a plánovanie itineráru predznamenávali, že to bude výlet odlišný od všetkých predošlých.

Na sklonku minulého roku som absolvoval dlho očakávanú a ešte dlhšie plánovanú návštevu Argentíny. Hlavným cieľom bola Patagónia, no cesta začínala a končila v Buenos Aires.

Väčšina návštevníkov Nového Zélandu začína alebo končí svoje putovanie po krajine v Aucklande. Pre mnohých z nich je to len krátka zastávka po prílete alebo tesne pred odchodom a na prehliadku mesta im neostane veľa času. Je to však škoda. Hoci hlavným lákadlom Nového Zélandu je príroda vo všetkých svojich podobách, Auckland ponúka takisto prekvapivo veľa. Pozývam vás na krátku prechádzku jeho zákutiami.

Možno si ešte niektorí z vás spomínajú na môj blog popisujúci skúsenosti s fotobankami z pozície prispievateľa. Osobne ma veľmi potešil a tak trochu aj prekvapil veľký ohlas a záujem ďalších ephoťákov.

Druhý deň pobytu v Nikkó začíname trochu netradičnými raňajkami. Na provizórnom stole pred recepciou v našom rjókane sa týči veľka misa plná ťažko identifikovateľnej hmoty. Na jej vrchole tróni naberačka na zmrzlinu s vyklápacím mechanizmom. Na výber sú ešte párky pre trpaslíkov, plátky igelitom potiahnutého syru, čierny čaj, instantná polievka a sladké pečivo.

Na konci januára roku 1543 sa v jednej japonskej šľachtickej rodine narodil chlapec menom Takečijo Macudaira. Neplnoletým rodičom, ktorí boli naviac nevlastnými súrodencami. Chlapec vyrastal uprostred neustálych bojov vzájomne súperiacich rodinných klanov a už ako šesťročný bol unesený. Hovorí sa, že zvyk je železná košeľa a v prípade mladého Takečijiho to platilo obzvlášť.

Keď som pred časom navštívil austrálske Melbourne, jedným z najväčších prekvapení bola pre mňa miestna graffiti komunita. Podotýkam, že prekvapením príjemným. V prípade graffiti tomu býva spravidla naopak. Melbournskí umelci ulice ma však presvedčili, že sprejerské čarbanice môžu mať aj estetické kvality.

Na strednej škole som bol nástenkárom. Asi tak pred štvrťstoročím sme so spolužiačkou riešili každoročne sa opakujúci problém. Bol november a nástenku venovanú Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii bolo treba aktualizovať na začínajúci Mesiac československo-sovietského priateľstva. A práve v tej zmene bol najväčší problém.

Stihnúť absolvovať prehliadku Tokia v priebehu pár dní je takmer nemožné. A práve o to sa pokúšame počas krátkej návštevy. S predmestiami a 35 miliónmi obyvateľov natlačených na území veľkom asi ako tretina Slovenska je najľudnatejšou oblasťou sveta. Našťastie v Tokiu na našinca čakajú netradičné pohľady takmer na každom rohu.

Keď som pred rokmi navštívil jednu z prvých bratislavských suši reštaurácií, pripadali mi malé kôpky ryže úhľadne zabalené do plátkov morských rias exotické a vzdialené. Ako krajina, z ktorej pochádzali.

Je nedeľa ráno a v mestečku Cannobio na brehu jazera Maggiore začína pravidelný trh. Ľudia z okolia prichádzajú, aby predali a nakúpili. Tak, ako to robia už po stáročia. Len sortiment a dopravné prostriedky sa zmenili.

Dnes sa vyberieme do oblasti Nového Zélandu, ktorú väčšina návštevníkov vynechá. Najskôr pre nedostatok času a geografickú polohu. Juhovýchodné pobrežie Južného ostrova patrí medzi turisticky najmenej rozvinuté oblasti. Na relatívne malom území sa tu však toho skrýva prekvapivo veľa. Naše putovanie začneme v oblasti Catlins.

Ruku na srdce, ktorý z fotografov nemá vo svojej galérii aspoň jednu fotku s ovcami? Veď to poznáte: ovečka pred plotom, ovečka za plotom, ovečka hryzkajúca trávičku, tá istá ovečka hryzkajúca trávičku o pol metra ďalej. Ovečka obrátená k objektívu svojou najvzdialenejšou časťou. "Keby sa tá blbá ovca trochu pootočila, taký pekný záber to mohol byť!" - povzdychne si nejeden z nás.

Pri predstave Nového Zélandu sa väčšine ľudí v mysli vynorí obraz krásnej krajiny s divokou prírodou. Niet sa ani čomu čudovať. Neporušená príroda vo všetkých jej podobách je hlavným turistickým lákadlom a poznávacou známkou tohoto ostrovného štátu.

Hneď v úvode priznám, že canonistom som skôr náhodou ako z presvedčenia. V čase kupovania mojej prvej digitálnej zrkadlovky mal Canon výhodnú ponuku na vtedy populárny model EOS 1000D.

Ak nemáte radi vlhko v topánkach a v daždi radšej ani nevystrčíte nos, nasledujúce riadky môžte kľudne preskočiť. Navštívime totižto jedno z najupršanejších miest našej planéty - národný park Fiordland.

Zasnežené končiare týčiace sa nad rozľahlými jazerami, ľadovce a vodopády, prudké svahy pokryté nepreniknuteľnými lesmi. Nový Zéland ako ho poznáme z pohľadníc a bedekerov.

Patrím k tým šťastlivcom, ktorí zažili revolúciu v osemdesiatom deviatom na vlastnej koži. Zmena politického systému okrem iného priniesla aj rôzne slobody. Jednou z nich bola i sloboda prejavu. Tá môže mať viaceré podoby a mne vtedy do tínedžerského slovníka pribudol nový pojem. Graffiti.

Viete čo spája holandského objaviteľa Abela Janszoona Tasmana a britskú kráľovnú Žofiu Šarlotu z Mecklenburg-Strelitz? Severné pobrežie Južného ostrova Nového Zélandu.

Počas jedného z výletov pozdĺž pobrežia Severného ostrova Nového Zélandu som natrafil na miesto, kde pravidelne hniezdia suly žltohlavé. Po krásnych operencoch vtedy nebolo ani chýru ani slychu.

Hovorí sa, že samotná cesta je niekedy dôležitejšia ako jej cieľ. Vo veľkej miere to platí aj o ceste na White Island.

Po viac ako desiatich mesiacoch sa opäť vydávame na cestu za sopkami Severného ostrova. Cieľom je tentokrát aktívna vulkanická zóna Taupo. Pokrýva rozsiahle územie dlhé približne 350 a široké asi 50 kilometrov.

Podľa jednej z maorských legiend sa kedysi všetky vulkány nachádzali v strednej oblasti Severného ostrova. Bola medzi nimi aj krásna sopka Pihanga, o ktorú súperili ostatné vulkány.

Hovorí sa - iný kraj, iný mrav. Niekedy však aj podobné zvyky možu pôsobiť prinajmenšom zvláštne. Hlavne, ak ich zažijete v netradičných kulisách. V čase, keď u nás očakávame prvý sneh, začína u protinožcov hlavná letná sezóna. Ako teda trávia na opačnej pologuli Vianoce uprostred leta?

Je pol šiestej ráno a budík sa neodbytne dožaduje mojej pozornosti. Rokmi trénovaným pohybom umlčím tento nekompromisný vynález a pomaly začínam ľutovať moment, kedy som navrhol stráviť štátnym sviatkom predĺžený víkend okružnou jazdou poloostrovom Coromandel.

Veľkomiest, v ktorých je to do skutočnej prírody len "na skok", nie je veľa. Novozélandský Auckland je vďaka svojej jedinečnej polohe jedným z nich. Okrem členitého pobrežia a viacerých vulkánov nachádzajúcich sa priamo v centre mesta, začína na jeho okraji pohorie Waitakere Ranges, ktoré sa tiahne 25 kilometrov pozdĺž západného pobrežia Severného ostrova Nového Zélandu.

Na takmer samotnom konci prístavu Port Jackson, kde sa doň vlievajú rieky Parramatta a Lane Cove, sa nachádza nenápadný ostrov so sympatickým názvom - Kakadu (Cockatoo Island).

Máloktorá stavba dvadsiateho storočia je tak známa a ľahko identifikovateľná ako budova opery v Sydney. Stavba s originálnou siluetou je asi najfotografovanejším symbolom modernej Austrálie.

Priznám sa, že keď sa mi počas pobytu na Novom Zélande dostal do rúk leták pozývajúci na akciu so záhadným názvom Kapa Haka Super 12s, netušil som v prvom momente, čo si mám pod ním predstaviť. Leták sľuboval súboj 12 tímov o 12 000 novozélandských dolárov, pričom každý zo súťažiacich tímov mal mať k dispozícii 12 minút na predvedenie vlastnej verzie tradičných tancov.

Mesto, do ktorého sa dnes vyberieme, podľa jednej z legiend klasickej mytológie údajne založil Herkules. Španielski panovníci ho v priebehu dejín označili prívlastkami vznešené, verné, hrdinské a neporaziteľné. Diktátor Franco ho zasa za jeho náboženskú oddanosť Panne Márii pomenoval Mariana.

Sírové výpary stúpajúce z popraskanej zeme, jazerá a rieky s vriacou vodou, horúca pôda doslova pod nohami. Bublanie bahna a sykot unikajúcej pary, slnko zahalené kúdolmi dymu. Krátery Inferno a Diablov domov, či jazero s dekadentným názvom Šampanské.

Známu panorámu Hongkongu tvorí spleť moderných mrakodrapov so zelenými kopcami v pozadí. Pohľad na ňu je údajne jednou z najkrajších veľkomestských scenérií. Za predpokladu, že sa vám ho však podarí uvidieť... Mesto a celý región totiž čoraz častejšie zahaľuje smog.

Dobre prepracovaný systém verejnej dopravy by Hongkongu mohlo právom závidieť nejedno mesto. Jej dostupnosť a efektívnosť príjemne prekvapí mnohých návštevníkov. Verejná doprava je tu naviac rýchla a lacná. A práve doprave sa budeme dnes venovať podrobnejšie.

V roku 1953 zničil veľký požiar slum v severovýchodnej oblasti poloostrova Kowloon a viac ako 53 000 prisťahovalcov z pevninskej Číny, ktorí tu žili v provizórnych chatrčiach sa stalo bezdomovcami. Hongkongská vláda, vtedy pod britskou koloniálnou správou, naštartovala program výstavby štátnych bytov. V nasledujúcich desaťročiach tak na mnohých miestach vyrástli sídliská gigantických rozmerov, ktoré poskytovali ubytovanie prichádzajúcim davom.

Keď Briti v roku 1841 obsadili ostrov Hongkong, v približne 20 malých dedinách a osadách žilo len niekoľko tisíc ľudí. Ďalších pár tisíc obývalo lode v oblasti terajšieho prístavu Victoria. Dnes má Hongkong viac ako 7 miliónov obyvateľov žijúcich na ploche len trojnásobne väčšej ako Bratislava.

Miesto, kde sa západ stretáva s východom. Klišé, na ktoré do Hongkongu láka väčšina cestovných kancelárií. Napriek svojej otrepanosti má však toto tvrdenie niečo do seba.

Pri predstave Španielska sa mnohým v mysli vynoria zábery nekonečných prímorských letovísk. A tak možno prekvapím, ak prezradím, že mne ako prvé napadnú hory a národné parky. Jedným z nich je aj národný park Sierra Nevada nachádzajúci sa na juhu krajiny.

Pred nedávnom som mal možnosť navštíviť Južný ostrov Nového Zélandu a jedným z prestupných miest bol aj Christchurch. Letáky na letisku oznamovali, že Lonely Planet zaradila mesto medzi Top 10 destinácie pre rok 2013 a ja som sa rozhodol na vlastné oči overiť toto odvážne tvrdenie. Mesto si práve v tom období pripomínalo druhé výročie ničivého zemetrasenia, ktoré ho postihlo 22. februára 2011. Bol som zvedavý, ako sa Christchurch s touto…

Patrím k tým jednotlivcom, ktorí rozdeľujú kamene na malé a veľké. Na tie, ktoré možno zodvihnúť a také, čo sa dajú len obísť. Že môžu byť aj kronikármi čias dávno minulých, som zistil len nedávno. Čas je však pojmom relatívnym a obzvlášť to platí práve u kameňov.

Je len málo miest, ktoré preslávil alkohol. Ešte menej je tých, ktoré s jednou z jeho podôb zdieľajú aj spoločný názov. Porto, nachádzajúce sa na severo-západnom pobreží Portugalska, je jedným z takýchto "šťastlivcov". Mesto a jeho okolie ponúkajú svojim návštevníkom oveľa viac, ako len svetoznámy lahodný mok. Začnime však práve ním, keďže história mesta je s vínom úzko spätá.

Necelých 60 kilometrov od letiska v Malage, na križovatke diaľnic spájajúcich Sevillu, Cordobu a Granadu, sa nachádza mestečko Antequera. Vďaka svojej centrálnej polohe v rámci autonómnej oblasti Andalúzia si vyslúžilo prezývku "srdce Andalúzie". Blízkosť najkrajších miest Andalúzie ako aj turisticky rozvinutého pobrežia Costa del Sol robia z Antequery vhodnú základňu pre výlety do neďalekého či vzdialenejšieho okolia.

Ak počas návštevy Ríma zatúžite aspoň na jeden deň uniknúť pred hlukom a chaosom večného mesta, v blízkom okolí na vás čaká hneď niekoľko unikátnych miest. Jedným z nich je aj starobylá Ostia Antica.

Na juhozápade Európy, v celkovej dĺžke viac ako 490 kilometrov, sa tiahne pohorie, čo dalo názov poloostrovu, ktorý od zvyšku Európy oddeľuje. Pyreneje.