Budova opery v Sydney

Máloktorá stavba dvadsiateho storočia je tak známa a ľahko identifikovateľná ako budova opery v Sydney. Stavba s originálnou siluetou je asi najfotografovanejším symbolom modernej Austrálie. Zaujímalo ma, ako táto novodobá ikona vyzerá zblízka, a tak bola jej prehliadka na prvom mieste zoznamu vecí, ktoré som chcel stihnúť počas krátkej návštevy Sydney. S budovou zdieľam rovnaký rok narodenia a tak som bol zvedavý, ako čerstvá štyridsiatnička pôsobí "naživo".

Pohľad na budovu opery v Sydney z Prístavného mosta - Harbour Bridge.

Hneď na úvod priznám, že môj prvý dojem sa dá asi najlepšie nazvať sklamaním. Zo stavby, ktorá na záberoch pôsobí vzdušne a veľkolepo, sa pri pohľade zoči-voči stáva betónový kolos, ktorý mnohým návštevníkom pripadá oveľa menší, ako si ho predstavovali.

 
Zblízka pôsobí budova na mnohých návštevníkov menej pompézne.

Môj prvý dojem nevylepšila ani prehliadka budovy zvnútra. Napriek veľkoplošným oknám je aj za slnečného dňa vo väčšine vnútorných priestorov prekvapivo málo svetla. Všadeprítomný liaty betón tento dojem len umocňuje.

Vnútorné priestory budovy opery.

Samotná prehliadka, ale hlavne jej organizácia, bola takisto veľkým sklamaním. Zo sľubovaného hodinového výkladu, prvých 10 minút zabralo povinné fotenie jednotlivých účastníkov. Ďalej nasledoval zoznam príkazov a zákazov, vrátane predpísaného spôsobu nosenia zapožičaných slúchadiel. Zvyšok prehliadky tvorila prechádzka chodbami budovy, z ktorých mnohé sú prístupné aj bez zakúpenia lístka, krátke nahliadnutie do niektorých koncertných hál a 2 niekoľkominútové videá. Sprievodca sa vo svojom výklade zameral predovšetkým na ceny prenájmu jednotlivých interiérov, ktoré striedal s opakovanými upozorneniami na zákaz fotenia v koncertných priestoroch. Cena základnej hodinovej prehliadky na mieste stojí 35 AU$, rezervácia v predstihu je o niekoľko dolárov lacnejšia. Za veľa peňazí málo muziky... Osobne som od jednej z hlavných turistických atrakcií celej krajiny očakával profesionálnejší prístup.

 
Naša skupina so sprievodcom počas prehliadky.

Najlepšie veci v živote však bývajú častokrát zadarmo a pohľady na budovu opery z rôznych častí prístavu Port Jackson sú naozaj pekné. Vďaka svojej prominentnej pozícii je z troch strán obklopená vodou a tým pádom dobre viditeľná. Netradičný tvar striech, ktorý v jej obdivovateľoch vyvoláva rôznorodé asociácie, krásne kontrastuje s pravidelnou mrakodrapovou výstavbou centrálneho Sydney. Budova opery je tak prirodzeným stredobodom záujmu väčšiny návštevníkov. Akýmsi chrámom duchovna a kultúry uprostred materiálneho sveta.

Oblé tvary strechy opery v protiklade s pravouhlými mrakodrapmi.

Pohľady na budovu opery z rôznych častí prístavu Port Jackson.

Nemenej zaujímavou je aj história budovy. Jej výstavbu sprevádzali mnohé problémy ako finančného, tak aj technického charakteru a nevyhla sa ani viacerým škandálom. Medzinárodnú súťaž vyhlásenú ešte v roku 1955 napokon, spomedzi viac ako 220 návrhov, vyhral o 2 roky neskôr dánsky architekt Jørn Oberg Utzon. Jeho radikálny koncept pozostávajúci len z niekoľkých predbežných náčrtov bol údajne najskôr zamietnutý.

Jørn Oberg Utzon so svojím návrhom na videoprojekcii v rámci prehliadky budovy.

Samotná výstavba začala v marci 1959 a projekt, ktorý mal byť pôvodne dokončený v roku 1963 s odhadovaným nákladom 3 a pol milióna vtedajších austrálskych libier (7 miliónov dnešných austrálskych dolárov), nakoniec trval o desať rokov dlhšie a stál viac ako 102 miliónov AU$. Celá výstavba mala byť financovaná z verejnej zbierky. Podpora a záujem verejnosti boli naozaj veľké a už počas prvej hodiny približne 2500 účastníkov slávnostného vyhlásenia zbierky prispelo sumou prevyšujúcou 230 000 libier. Mnohé operné hviezdy predávali symbolické bozky v cene 50 libier za kus.

Utzon, ktorý celý projekt spočiatku osobne riadil, od neho odstúpil v roku 1966, kedy sa po zmene vlády v štáte Nový Južný Wales výstavba budovy výrazne spolitizovala. Jej dokončením bol poverený tím austrálskych architektov, ktorí sa od pôvodných Utzonových návrhov dosť odklonili, hlavne v prípade interiérov stavby.

Niektoré z interiérov budovy opery.

Budova opery bola slávnostne otvorená kráľovnou Alžbetou II. 20. októbra 1973. Utzon nebol na otváraciu ceremóniu pozvaný a jeho meno nebolo spomenuté v žiadnom z oficiálnych príhovorov.

K zlepšeniu vzťahov nakoniec prišlo v roku 1999, kedy bol Utzon vymenovaný za hlavného konzultanta pre budúce zmeny a rekonštrukcie budovy. Architekt, ktorý sa pri rezignácii v roku 1966 zaprisahal, že do krajiny nikdy viac nevstúpi, poskytoval konzultácie až do svojej smrti, na diaľku z rodného Dánska. Dokončenú budovu opery, v ktorej sa dnes nachádza aj hala s jeho menom, tak nikdy osobne nenavštívil. V roku 2007 bola stavba zapísaná na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO.

Budova opery pri západe slnka s tieňom Prístavného mostu.

V čase mojej návštevy prebiehala výstavba nákladného terminálu v podzemí, ktorý po dokončení oddelí príjazdovú cestu od pešej promenády. Návštevníci v súčasnosti zdieľajú spoločný prístup s viac ako 1000 nákladiakmi za týždeň, ktoré zabezpečujú zásobovanie nielen samotnej budovy opery, ale aj viacerých reštaurácií nachádzajúcich sa v blízkom okolí. Projekt je najväčšou stavebnou aktivitou od otvorenia budovy a jeho ukončenie je naplánované na budúci rok.

Výstavba podzemného nákladného terminálu je naplánovaná na roky 2011-14.

Čiastočnej rekonštrukcii podliehali aj mnohé časti budovy v rámci príprav na oslavy 40. výročia, ktoré sú naplánované na október tohto roka.

 
Momentálne sú rekonštruované viaceré časti budovy.

Koho zaujíma príbeh budovy opery v Sydney a osudy ľudí, ktorí sa o jej vznik zaslúžili, odporúčam nasledujúci dokument:

http://theoperahouseproject.com/#!/concept-design-architecture/playlist/concept-design-architecture/chapter-1

Na záver ešte niekoľko zaujímavých štatistických údajov

• budova opery je dlhá 183 metrov, široká 120 metrov v najširšom bode a vysoká 67 metrov v najvyššom bode
• počas 14 rokov sa na stavbe podieľalo približne 10 000 robotníkov z 90 krajín
• strechu tvorí 2194 prefabrikovaných segmentov z liateho betónu, z ktorých každý váži až do 15 ton a ktoré sú pospájané oceľovými káblami v celkovej dĺžke 350 kilometrov
• na prvý pohľad biely povrch strešných škrupín pokrýva 1 056 006 krémových kachličiek
• hlavná koncertná sála má kapacitu len 2 679 miest, druhá najväčšia sála (Joan Sutherland Theatre) 1 507 miest
• organ v hlavnej koncertnej sále je najväčším mechanicky riadeným organom na svete a pozostáva z 10 244 píšťal, z ktorých je viditeľných len 109
• každoročne sa v priestoroch budovy koná viac ako 1 500 rôznych predstavení, ktoré navštívi približne 1 200 000 divákov
• o jej čistenie sa denne stará 250 zamestnancov

  
Detaily strechy pokrytej viac ako miliónom malých kachličiek.

Niektorí sa prídu na operu kultúrne vyžiť, iní si oddýchnuť...

Použitá fototechnika: Canon EOS 1000D, objektívy Canon EF-S 18-55 mm IS, Canon EF-S 55-250 mm IS II a Canon EF 50 mm f/1.8 II