Hore

Waitakere Ranges

Som človek mestského typu, zvyknutý na pohodlie a vymoženosti moderného života. Väčšinu voľného času však trávim v prírode a tak je jej blízkosť pre mňa rovnako dôležitá. Veľkomiest, v ktorých je to do skutočnej prírody len "na skok", nie je veľa. Novozélandský Auckland je vďaka svojej jedinečnej polohe jedným z nich. Okrem členitého pobrežia a viacerých vulkánov nachádzajúcich sa priamo v centre mesta, začína na jeho okraji pohorie Waitakere Ranges, ktoré sa tiahne 25 kilometrov pozdĺž západného pobrežia Severného ostrova Nového Zélandu.


Panoráma centrálneho Aucklandu s pohorím Waitakere Ranges v pozadí.

Základ pohoria tvoria vulkanický zlepenec a lávové jazyky, ktoré vznikli v dôsledku rozsiahlej sopečnej činnosti, pred viac ako 20 miliónmi rokov. Erózii odolné útesy a všade prítomný čierny piesok dodávajú miestu, ešte aj dnes, prehistorický charakter.


Pohľad na juhozápadný cíp Waitakere Ranges.


Pláž Karekare s ostrovom Panatahi.


Pieskové duny siahajú na mnohých miestach až stovky metrov od pobrežia.

Vďaka svojmu terénu a neprístupnosti, nebola oblasť Waitakere Ranges nikdy husto zaľudnená. Hoci sa pohorie nachádza len približne 20 kilometrov od centra Aucklandu, cesta doň z pobrežia cez hory kedysi trvala niekoľko dní. Mnohé usadlosti na opačnej strane pohoria sú stále prístupné len po úzkych a kľukatých štrkových cestách.


Domy, utopené v dažďovom pralese nad plážou v Karekare.

Ako prví sa tu približne pred tisíc rokmi usadili Maori, ktorí sa do tejto oblasti doplavili z východnej Polynézie. Tí sa živili predovšetkým zberom a lovom, a práve miestne vody bohaté na ryby boli zámienkou pre opakované vojnové konflikty medzi jednotlivými kmeňmi. Vzájomné útoky trvali častokrát až desiatky rokov a mali za následok veľké straty na životoch. Mnohé miesta vo Waitakere Ranges sú dodnes považované za posvätné potomkami pôvodných maorských kmeňov.


Posvätné miesta dnes zdobia ukážky tradičného rezbárskeho umenia Maorov.

K ďalšiemu úbytku pôvodnej maorskej populácie, okrem vzájomného vyvražďovania sa, prispeli neskôr aj epidémie chrípky a kiahní, ktoré so sebou priniesli prví prisťahovalci z Európy. Tí sa sem sťahovali hlavne kvôli lukratívnej ťažbe dreva a zakladaniu fariem. V miestnych pralesoch sa kedysi vo veľkom počte vyskytovali stromy kauri (damarovník južný). Vysokokvalitné drevo sa využívalo najmä pri výstavbe lodí a domov, a pre svoje estetické vlastnosti aj pri výrobe nábytku. Najväčšie kauri stromy sa svojimi rozmermi približovali sekvojovcom mamutím a patrili medzi najstaršie dreviny na Zemi. Z pôvodných kauri pralesov v celkovej rozlohe viac ako milión hektárov, ostali dnes na Novom Zélande vďaka intenzívnej ťažbe len menej ako 4 percentá.


Jeden z kauri stromov v pralese vo Waitakere Ranges.


Ťažbu dreva v oblasti pripomínajú už len pozostatky železnice, ktorá slúžila na prepravu spracovaného dreva z miestnych píl.

Ochrane a regenerácii kauri stromov sa okrem iných miest venujú aj vo Waitakere Ranges. Existujúce stromy dnes najviac ohrozuje druh plesne, ktorá spôsobuje hnilobu ich koreňov. Jej rozširovaniu sa snažia na Novom Zélande zabraňovať špeciálnymi dezinfekčnými stanicami, ktoré slúžia na čistenie obuvi pred a po každom vstupe do lesa.


Stanice s roztokom na dezinfekciu obuvi sú na začiatku a konci každého turistického chodníka v oblastiach s výskytom kauri stromov.

Na rozdiel od málo početných kauri stromov sú v dažďových pralesoch, pokrývajúcich Waitakere Ranges, hojne zastúpené stromy Pōhutukawa (Železnec). Od novembra do januára bývajú husto posiate jasne červenými kvetmi, vďaka ktorým sú častokrát nazývané aj novozélandskými vianočnými stromami. K atmosfére dažďového pralesa však najviac prispievajú viaceré druhy paliem a početné papraďorasty, ktoré tu dosahujú výšku stromov.


Pohľad na pláž Whites ponad kvitnúce stromy Pōhutukawa.


V maxipapraďovom pralese.

Pohorie Waitakere Ranges zachytáva až 2 000 milimetrov zrážok ročne a je tak bohaté na viaceré pramene, jazerá a vodopády. Päť priehrad nachádzajúcich sa v tejto oblasti, pokrýva až štvrtinu spotreby pitnej vody v takmer jeden a pol miliónovom Aucklande.


Vodopád v Karekare.

Napriek intenzívnemu klčovaniu v predchádzajúcich storočiach, je našťastie aj dnes veľká časť pôvodných dažďových pralesov vo Waitakere Ranges zachovaná. Tvoria súčasť chránenej oblasti s rovnakým názvom (Waitakere Ranges Regional Park), ktorej vznik siaha až do roku 1894. Vďaka intenzívnej ochrane a regenerácii sa počiatočných 1 400 hektárov bývalého pralesa v priebehu posledných 120 rokov rozrástlo na viac ako 16 000 hektárov súvislého porastu.


Dažďové pralesy nad plážou v Pihe.

Kopce vo Waitakere Ranges dnes namiesto obchodníkov s drevom a farmárov križujú turisti, ktorým je k dispozícii sieť chodníkov rôznej náročnosti v celkovej dĺžke viac ako 250 kilometrov. 70 kilometrov dlhá trasa Hillary Trail, ktorá sa tiahne pohorím zo severu na juh, nesie meno slávneho novozélandského horolezca Edmunda Percivala Hillaryho. Ten, ako prvý spolu so Šerpom Tenzingom Norgayom zdolal 29. mája 1953 Mount Everest.


Turistický chodník v dažďovom pralese.


Časť diaľkovej trasy Hillary Trial vedúca pozdĺž pobrežia.

Hoci nadmorská výška pohoria Waitakere Ranges dosahuje v najvyššom bode len 474 metrov, túra cez tieto husto porastené kopce dá poriadne zabrať. Vysoká vlhkosť vzduchu v kombinácii s náročným terénom postup cez bujnú vegetáciu ešte viac spomaľujú. Výhľady na okolitú krajinu však namáhavý prechod pohorím dostatočne kompenzujú.


V dažďovom pralese.


Pohľad na časť pobrežia severne od Anawhata.

Pohorie lemujú po jeho západnom okraji krásne pláže s vulkanickým pieskom, ktoré poslúžili ako kulisy viacerým filmom. Okrem niekoľkými Oscarmi oceneného Piana, sa tu natáčali aj scény seriálov Xena a Herkules. Pláže Piha, Karekare a Te Henga sú obľúbené hlavne medzi surfermi, ktorých tu možno stretnúť takmer za každého počasia. Cez víkendy a štátne sviatky sa k nim pridávajú davy piknikujúcich Aucklanďanov.


Surfer na pláži v Maori Bay.


Čakanie na vlnu.


Pohľady na pláže cestou pozdĺž pobrežia z Pihy do Muriwai.

Vďaka svojej rozlohe nepôsobia pláže v tejto oblasti Nového Zélandu preplnene ani počas hlavnej letnej sezóny, ktorá tu prebieha od decembra do februára. Väčšina návštevníkov sa nevzdiali na viac ako pár sto metrov od parkovísk a tak už po niekoľkých minútach chôdze má človek dojem, že je uprostred divočiny.


Pláž Karekare.


Pláž v Pihe počas odlivu.

Na pobrežných útesoch pravidelne hniezdia sule žltohlavé, ktoré sem prilietajú až z Austrálie. Okrem nich sa tu dajú bežne zastihnúť kormorány stračie a veľké holuby kererū, ktoré sa po slovensky nazývajú plodožery maorské. Kým anglická verzia ich vedeckého mena (New Zealand Pigeon) popisuje ich vzhľad a pôvod, slovenský ekvivalent lepšie vystihuje ich dôležitú úlohu v miestnom ekosystéme. Holuby sú vďaka svojej veľkosti ako jediné schopné požierať plody miestnych stromov a tým zabezpečujú ich rozmnožovanie. Sú to vlastne také jumbo jety holubieho sveta, ktoré pripomínajú nielen svojou veľkosťou, ale aj hlukom spôsobovaným pohybom krídel počas letu.

  
Kolónia sulí žltohlavých na útesoch v Muriwai.


Kormorány stračie na pláži v Karekare.


Plodožer maorský alias New Zealand Pigeon alias Kererū.

Mekkou všetkých novozélandských plážových fanatikov je Muriwai na severozápadnom okraji Waitakere Ranges, kde viac ako 50 kilometrov neprerušenej pláže kopíruje pobrežie Tasmanovho mora.


Nekonečná pláž v Muriwai...


...a jej adrenalínoví fanúšikovia.

Okrem aktívneho životného štýlu, je mi na súčasných novozélanďanoch sympatický predovšetkým ich prístup k životnému prostrediu. Napriek veľkému komerčnému potenciálu nenájdete vo Waitakere Ranges žiadne zábavne parky, hotely a dokonca ani reštaurácie. Malé obchody ponúkajúce základné občerstvenie spočítate na prstoch jednej ruky. Ochrana prírody je tu ale postavená predovšetkým na pozitívnom vzťahu domácich k nej. A s jeho vytváraním sa začína už od útleho veku. Aj vďaka takémuto prístupu majú dnes na Novom Zélande kus skutočnej divočiny hneď na okraji najväčšieho mesta.


Použitá fototechnika: Canon EOS 1000D a Canon EOS 70D, objektívy Canon EF-S 18-55 mm IS, Canon EF-S 55-250 mm IS II a Canon EF-S 50 mm/f 1.8 II, cirkulárny polarizačný filter Hoya.

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
xavierb
2013-10-24 08:07:50
Úžasná príroda a výstižné fotografie! Vďaka za sprostredkovanie zážitku
 
vd
2013-10-24 09:05:06
ten vodopadik je luxusny
 
Pospo
2013-10-24 09:23:20
Namakane fotky, skvely postproces.
 
retepv77
2013-10-24 10:22:18
ta fotka ,,V maxipapraďovom pralese.''je ako z filmu Predator...
 
MiskoMacka
2013-10-24 11:17:58
Pekná príroda super článok.
 
milanF
 
Dedo
2013-10-24 18:38:23
fajn report
 
Rasty Gibel
2013-10-24 19:32:55
Dobre sa to citalo, fotky tiez super .....
 
blahoslav J B Art
2013-10-24 21:07:52
velmi pekne, priroda, fotky, aj text
 
Majo77
2013-10-24 21:52:34
Vďaka Ti Patrik za pekný článok a ešte krajšie fotky
 
Juraj Lacko
2013-10-24 23:34:41
Patrik,
V tichosti Ti zavidim ze si zazil takyto vylet do dalekej zeme. Pre mna bol Novy Zeland vzdy velkym lakadlom a chcel by som sa tam ist niekedy pozriet a pobudnut tam nejaky cas. Dakujem Ti za vyborny clanok, vycerpavajuce informacie a dychberuce fotky. Vsetko dobre
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2013-10-28 09:11:25
príspevok od: Juraj Lacko
Patrik,
V tichosti Ti zavidim ze si zazil takyto vylet do dalekej zeme. Pre mna bol Novy Zeland vzdy velkym lakadlom a chcel by som sa tam ist niekedy pozriet a pobudnut tam nejaky cas. Dakujem Ti za vyborny clanok, vycerpavajuce informacie a dychberuce fotky. Vsetko dobre
Vdaka Juraj, som rad, ze sa clanok pacil. NZ je naozaj uzasna krajina - kazdopadne odporucam. Snad sa mi podari napisat nieco aj o inych castiach.
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2013-10-28 09:12:50
Dakujem vsetkym za komentare a zastavenia.
 
wildkat
externý redaktor ocenenie redakciou 2013-11-14 21:40:06
Nádherná krajina!!!!
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2013-11-14 22:03:18
príspevok od: wildkat
Nádherná krajina!!!!
Priam korumpujuca...uz teraz sa hrozim momentu, ked budem odchadzat
 
marian
2013-11-15 07:53:08
Zaujimavy a pekny clanok doplneny peknym fotom.
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2013-11-15 08:19:57
príspevok od: marian
Zaujimavy a pekny clanok doplneny peknym fotom.
Dakujem pekne.
 

Ďalší článok z kategórie

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované