Miesto, kde sa západ stretáva s východom. Klišé, na ktoré do Hongkongu láka väčšina cestovných kancelárií. Napriek svojej otrepanosti má však toto tvrdenie niečo do seba. V Hongkongu sa dve veľké civilizácie prelínajú nielen geograficky, ale aj historicky už niekoľko storočí. Vznikol tak zaujímavý kolorit. Na prvý pohľad pripomína Hongkong západné veľkomestá, za supermodernými fasádami sa však častokrát skrývajú obrazy z úplne odlišného sveta.
Turisti na hongkongskej verzii hollywoodskeho chodníka slávy nazvanej "Avenue of Stars".
Nablýskané mrakodrapy susedia s odstrašujúco pôsobiacimi tmavými uličkami, moderné nákupné strediská s pouličným trhom ponúkajúcim tradičnú čínsku medicínu a svetové finančné inštitúcie s vykladačmi osudu či budhistickým chrámom.
Časť panorámy Hongkongu počas pravidelnej svetelnej šou "A Symphony of Lights".
Obytné časti v centre Hongkongu nachádzajúce sa za mrakodrapovou fasádou.
Domáci manifestujú svoje bohatstvo drahými západnými značkami, zároveň však ostávajú verní tradíciám. Západná komercia sa mieša s východnými zvykmi a spôsobom života. Aj taký je dnešný Hongkong.
Budhistický kláštor "Ten Thousand Buddhas" v časti Nové Teritóriá.
Ranná rozcvička na "čerstvom" vzduchu.
Názov Hongkong znamená "voňavý prístav". Už v období dynastie Ming bola takto nazývaná južná časť ostrova Hongkong, známa dnes ako Aberdeen. Tu sa skladovalo na ostrove vyrábané kadidlo, používané vo vonných tyčinkách, pred exportom do zámoria. Práve sem prichádzali cestovatelia zo západu a omylom tak začali nazývať celý ostrov. Názov sa veľmi rýchlo ujal a ako pomenovanie celého ostrova bol oficiálne zaznamenaný v zmluve, ktorú v roku 1842 uzavrela Čína s Britániou po prehranej prvej ópiovej vojne. V súčasnosti, počas mnohých dní v roku, Hongkong zahaľuje smog. Názov mesta tak pôsobí prinajmenšom ironicky.
Tradičná loď v prístave Victoria, v pozadí časť hongkongskej panorámy s vrchom Victoria.
Smog nad mestom Sha Tin v oblasti Nových Teritórií.
Hoci novodobá história Hongkongu je relatívne krátka, je o to zaujímavejšia a výrazne ovplyvnila jeho vývoj a dnešnú podobu. Ópiové vojny, následná britská koloniálna správa, japonská okupácia počas druhej svetovej vojny a povojnový vývoj v susednej komunistickej Číne zmenili miesto na nepoznanie. Keď v roku 1841 Británia získala časť územia dnešného Hongkongu pod svoju koloniálnu správu, bol muž, ktorý sa o to zaslúžil (kapitán a diplomat Charles Elliot), prepustený z armády. Britská monarchia mala vtedy záujem predovšetkým o lukratívne prístavné oblasti na čínskom pobreží. Neúrodná pôda s niekoľko tisíc obyvateľmi na území dnešného Victoria prístavu tejto predstave len ťažko zodpovedala. V priebehu nasledujúcich 156 rokov z malého zálivu s rybárskymi dedinkami vyrástlo jedno z najhustejšie zaľudnených miest sveta.
Dnes sa Hongkong zaraďuje medzi najväčšie svetové finančné centrá, je daňovým rajom s jednou z najobchodovanejších mien, patrí medzi miesta s najvyšším príjmom v prepočte na obyvateľa a stal sa populárnou destináciou, ktorú ročne navštívia desiatky miliónov turistov. V roku 1997 ho Briti s ťažkým srdcom ako poslednú zo svojich veľkých kolónií vrátili a dnes tvorí osobitnú administratívnu oblasť Číny. Tá Hongkongu okrem špeciálneho postavenia prisľúbila aj zachovanie vlastnej legislatívy a vysokú mieru samostatnosti po dobu nasledujúcich 50 rokov. Tomu hovorím obchod tisícročia...
Čínska a hongkongská vlajka vlajú nateraz stále bok po boku.
Administratívnym, finančným a turistickým centrom Hongkongu je ostrov s rovnomenným názvom. Spolu s ostrovom Hongkong tvoria túto osobitnú administratívnu oblasť Číny ešte poloostrov Kowloon, časť nazývaná Nové Teritóriá (New Territories) a viac ako 200 väčšinou neobývaných ostrovov rôznej veľkosti. Najväčším z nich je ostrov Lantau, kde sa nachádza aj medzinárodné letisko.
Jedným z najznámejších hongkongských pohľadov je panoráma mesta z vrchu Victoria Peak. Výhľad na mrakodrapové bludisko z vtáčej perspektívy je naozaj impozantný. Zároveň je aj dobrým štartovacím miestom pre zoznámenie sa s geografiou Hongkongu. Mesto sa pred vami rozprestiera ako trojrozmerná mapa pokrývajúca nielen centrálnu časť, ale aj prístav Victoria, náprotivný poloostrov Kowloon a hornaté časti Nových Teritórií.
Pohľad na centrálny Hongkong, prístav Victoria, poloostrov Kowloon a Nové Teritóriá z vrchu Victoria.
Peak Tower na vrchu Victoria ponúkajúca panoramatické výhľady.
Turisti na veži Peak Tower.
Priznám sa, že jednou z vecí, na ktoré som sa pred cestou do Hongkongu najviac tešil, bola miestna kuchyňa. Hongkong je preslávený veľkým výberom rôznych čínskych a ázijských kulinárskych štýlov, používajúcich pre nás západniarov exotické a častokrát i podozrivé ingrediencie. Po návšteve miestneho trhu ma však chuť na lokálne špeciality akosi prešla. Domáci predavači tu ponúkajú naozaj všetko. Kartóny naplnené kuracími krídelkami a paprčkami striedajú stánky s čerstvými rybami, rôznymi mäkkýšmi, hadmi, ale aj korytnačkami. Pohľad na metajúce sa ryby vystavené na pulte, ktoré predavači striedavo vyberajú z vodných nádrží, aby prilákali kupujúcich, je však naozaj smutný.
Pol kila kuracích paprčiek, prosím.
Na rybom trhu.
Podobným dojmom na mňa zapôsobil aj prístav v Aberdeene, kde malé loďky lákajú turistov na slávne plávajúce reštaurácie Jumbo Kingdom. Možno sú kulinárskou špecialitou, prostredie, v ktorom sa však nachádzajú, na chuti do jedla určite nepridá.
Prístav v Aberdeene s vodnými taxíkmi prevážajúcimi turistov k plávajúcim reštauráciám.
Len samotné vymenovanie všetkých atrakcií Hongkongu by zabralo veľa priestoru. Nájdete ich v každom sprievodcovi či príručke. Naviac atmosféru miesta častokrát vôbec nevystihujú a mnohé z nich sú len pascou na turistov.
V ďalších častiach sa pokúsim opísať miesta a veci, ktoré počas návštevy Hongkongu zaujali mňa. A ako káže slušnosť, začneme zoznámením sa s domácim obyvateľstvom.
Obľúbená fotopóza domácich.
Použitá fototechnika:
Canon EOS 1000D, objektívy Canon EF-S 18-55 mm IS, Canon EF-S 55-250 mm IS II a Canon EF 50 mm f/1.8 II
Pridaj komentár
