Hore

Tokio (nielen) na tanieri - 2

Stihnúť absolvovať prehliadku Tokia v priebehu pár dní je takmer nemožné. A práve o to sa pokúšame počas krátkej návštevy. S predmestiami a 35 miliónmi obyvateľov natlačených na území veľkom asi ako tretina Slovenska je najľudnatejšou oblasťou sveta. Našťastie v Tokiu na našinca čakajú netradičné pohľady takmer na každom rohu.


V uliciach Tokia.

Vysoká koncentrácia ľudí si vyžaduje priam nadľudskú sebadisciplínu a zmysel pre poriadok. Tými sú Japonci povestní. Najlepším príkladom ich enormného úsilia je systém verejnej dopravy. Priznám sa, že po prečítaní niekoľkostránkového návodu, ktorými náš bedeker popisoval, ako sa dostať z letiska do centra, ma ovládla panika. Nemalou mierou k tomu prispel aj fakt, že som ho čítal už minimálne piatykrát. V kombinácii s nevysloviteľnými a nezapamätovateľnými názvami mi všetky alternatívy pripadali rovnako nepoužiteľné. Realita sa nakoniec ukázala oveľa jednoduchšou. Cesta vlakom bola navigačne nekomplikovaná a pohodlná. Príjemne prekvapili aj poloprázdne stanice metra. A to nielen v čase večerného príchodu, ale aj rannej dopravnej špičky. Zamestnanci metra, ktorých som si pamätal z videí ako vtláčajú cestujúcich do preplnených vagónov, iba lenivo postávali.


Hoci to tak nevyzerá, železničná stanica Tokyo Station patrí k najrušnejším v celej krajine.


Zriadenec metra dohliadajúci na disciplínu a poriadok pri cestovaní.

Ďalším milým prekvapením bola relatívne nízka miera automobilovej dopravy v meste. Väčšina ciest bola poloprázdnych a zaparkované autá sme videli tiež zriedkakedy. Najčastejšie na parkoviskách obsluhovaných špeciálnym paternoster výťahom.


Limitovanému priestoru sú v Tokiu prispôsobené svojou veľkosťou aj dopravné prostiedky.


Automobilový paternoster na jednom z verejných parkovísk.

Našou dočasnou základňou bola štvrť Asakusa. Kedysi jedna z najdôležitejších častí starého Tokia. Po stáročia bola náboženským, kultúrnym, ale hlavne zábavným centrom mesta. Pred koncom druhej svetovej vojny ju americké letecké sily takmer kompletne zredizajnovali. Väčšina dnešnej Asakusy bola po vojne nanovo vybudovaná. Platí to aj o komplexe budhistických chrámov Senso-ji. Ten je najstarším a jedným z najvýznamnejších v celom Tokiu. Až na zopár výnimiek je väčšina jeho budov vernou replikou starovekých stavieb. Každoročne ho navštívi viac ako 30 miliónov turistov, predovšetkým v období náboženských festivalov. Do komplexu chrámov sa vchádza viacerými bránami. Ulica Nakamise vedúca od hlavnej brány k centrálnej hale je lemovaná po oboch stranách obchodmi s tradičnými japonskými predmetmi a suvenírmi. Slúži návštevníkom už niekoľko storočí. Cez deň je plná turistov, večer však patrí takmer výlučne domácim, ktorí sa tu zastavujú po návšteve chrámov.


Ulica Nakamise vedúca k chrámovému komplexu Senso-ji je cez deň plná nakupujúcich...


...večer však má oveľa komornejšiu atmosféru.

Svetský ráz ulice Nakamise končí pri ďalšej bráne - Hozomon Gate. Námestie za ňou je ohraničené stánkami s malými papierovými páskami omikuji. Za symbolický poplatok si na nich môžu veriaci prečítať posolstvo k rôznym životným situáciám. Pokiaľ je predpoveď priaznivá, berú si ju so sebou domov. Papieriky zvestujúce smolu či nešťastie ostávajú zauzlené pred chrámom, aby posolstvá na nich mohli zahnať duchovia Kami.


Nočný pohľad na bránu Hozomon a päťposchodovú pagodu v komplexe chrámov Senso-ji.



Papierové pásiky omikuji s nepriaznivým posolstvom väčšinou chrámový areál neopustia.


Veriaci pred hlavným chrámom v Senso-ji.

Asakusa je známa nielen budhistickými a šintoistickými chrámami, ale aj ulicou Kappabashi. Obľubujú ju predovšetkým majitelia reštaurácií, ktorí tu nakupujú okrem surovín na prípravu jedál takmer všetko ostatné. Od riadu, nožov a kompletného vybavenia kuchyne až po rôzne dekorácie a plastové menu. To je na rozdiel od toho konzumovateľného niekoľkonásobne drahšie. Vydrží však podstatne dlhšie a je častokrát na nerozoznanie od pokrmov skutočných.


Ulicu Kappabashi nájdete podľa maxi-kuchtíka nad jedným z jej koncov.


Plastové atrapy v obchodoch na Kappabashi-dori sú vždy čerstvé...


...a správne vychladené.

Z Asakusy je to len na skok do časti Ueno. Rovnako ako Asakusa aj táto štvrť si zachovala veľa z pôvodného charakteru. Prechádzame okolo svätyne venovanej trochu netradičnej kombinácii - obchodnému úspechu a manželskému šťastiu. Rozsiahly park v časti Ueno nesie rovnaký názov a okrem chrámov a zoologickej záhrady v ňom sídlia aj viaceré významné múzeá Tokia. Park je domovom aj pre mnohých bezdomovcov, ktorých v centrálnejších častiach Tokia nestretnete. Tí si v Ueno parku vytvárajú provizórne prístrešia častokrát o veľkosti malých dedín. K tomu všetkému sa každoročne pridávajú tisíce sťahovavých vtákov, ktoré na jazere v parku prečkávajú zimu. V lete hladinu jazera zasa pokrývajú obrovské listy a kvety lotosu indického.


Svätyňu Shitaya v časti Ueno navštevujú hlavne podnikatelia.


Park Ueno je domovom mnohých tokijských bezdomovcov.

Samotná návšteva Ueno parku a všetkých jeho atrakcií kľudne zaberie aj niekoľko dní. Na to však nie je čas, a tak vyrážame do centra Tokia. S malou zastávkou na neďalekom trhu Ameya-Yokocho. Vznikol z niekdajšieho čierneho trhu, na ktorom sa v povojnovom období predávali hlavne úzkoprofilové sladkosti. Cestou míňame aj jednu z reštaurácií ponúkajúcich neslávne známu špecialitu - rybu fugu. Licencie na prípravu tejto potenciálne smrteľne jedovatej delikatesy sú v Japonsku prísne regulované a šéfkuchári musia absolvovať niekoľkoročný tréning.


Jeden zo vstupov na tradičný trh pod holým nebom Ameya-Yokocho v časti Ueno.


Reštauráciu ponúkajúcu špeciality z rýb fugu si pre istotu radšej len odfotím.

Rád sa pozerám na mestá z nadhľadu. Človek tak má všetko pred sebou ako na dlani a ľahšie sa orientuje. Pohľady z vtáčej perspektívy v Tokiu ponúka hneď niekoľko dominánt. Tá najznámejšia - Tokyo Skytree, je momentálne najvyššou vežou na svete. Vďaka svojim 634 metrom je zároveň druhou najvyššou stavbou sveta. Koho odradí jej poloha v okrajovej štvrti, dlhé čakacie doby alebo cena lístku, môže navštíviť jednu z dvoch výhliadkových plošín budovy metropolitnej radnice (Tokyo Metropolitan Government Building). Obe sa nachádzajú na 45. poschodí vo výške dvesto metrov. Hlavnými výhodami sú voľný vstup a centrálnejšia poloha. Nevýhodami zasa otváracie časy a silne tónované sklo.


Veža Tokyo Skytree alebo Tókjó sukai curí v štvrti Sumida.


Budova metropolitnej radnice / Tokyo Metropolitan Government Building / Tókjó-to čóša...


...a výhľady z nej.

Životný priestor v Tokiu je vzácny a obmedzený. K stiesňujúcemu pocitu okrem hustoty výstavby prispieva aj charakter architektúry. Na rozdiel od moderných obchodných štvrtí vyzerajú niektoré rezidenčné častokrát takmer treťosvetovo.


Obytná ulica v časti Asakusa.

To našťastie neplatí o verejných parkoch a záhradách. Malé oázy pokoja a prírody uprostred všadeprítomého betónu. Obzvlášť obľúbené sú na jar - v čase kvitnutia sakúr. Rovnako je tomu na jeseň, kedy hýria nádhernými farbami. Svoje čaro však majú počas celého roka. Tie najrozsiahlejšie obklopujú cisársky palác (Tokyo Imperial Palace). Jeho priestory, ako aj väčšina záhrad je pre verejnosť zatvorená. Prehliadku sprístupnenej malej časti je potrebné si dopredu rezervovať.


Pokojné zákutia japonských záhrad.


Jedna zo strážnych veží nad vodnou priekopou ohraničujúcou areál cisárskeho paláca.

Miesta na relax je však uprostred japonskej metropoly málo. Možno aj preto Tokijčania obľubujú trocha zvláštne spôsoby odreagovania sa od každodenného stresu. Okrem známych karaoke barov sú to aj pačinko herne. Sú plné automatov, na ktorých sa domáci snažia vyhrať čo najväčšie množstvo malých kovových guličiek. Hazardné hry za peniaze sú v Japonsku ilegálne. Guličky vyhraté v pačinko herniach sa preto vymieňajú za ceny, ktoré ich majitelia v špeciálnych obchodoch následne zamenia za hotovosť. Podobne ako rôzne chrámy a svätyne aj pačinko herne nájdete v Tokiu takmer všade.


Jedna z pačinko herní v centre Tokia.

Tokio je pre mnohých známe predovšetkým svojimi zvláštnosťami. Patrí medzi ne aj križovatka v časti Shibuya. Vyhľadávaná najmä fotografmi a filmármi. Údajne najfrekventovanejšia križovatka na svete, kde cez víkendy a v čase špičky každých pár minút prechádzajú z jednej strany na druhú stovky chodcov. Všetkými smermi a na japonské pomery netradične neorganizovane. Shibuya je obľúbenou nákupnou a zábavnou štvrťou. Denne sem vyrážajú davy hlavne mladých Japoncov. Mnohí z nich sa stretávajú v malom parku vedľa rušnej križovatky. Pri soche psa Hačikó, ktorý sa stal celonárodným symbolom oddanosti. Každý deň chodieval čakať na svojho majiteľa v ten istý čas na železničnú stanicu práve v štvrti Shibuya. Keď majiteľ náhle v práci zomrel, Hačikó pokračoval v každodenných cestách na stanicu nasledujúcich deväť rokov až do svojej smrti.


Známa križovatka pred obchodnými domami v časti Shibuya je obklopená zo všetkých strán neónovými reklamami nákupných domov.


Socha verného psa Hačikó, hneď vedľa križovatky v časti Shibuya, sa stala obľúbeným stretávacím miestom domácich.

Ďalšími symbolmi japonskej metropoly sú konzum a všadeprítomné svetelné reklamy. Najslávnejšou nákupnou adresou v Tokiu je časť Ginza. Zároveň aj tou najdrahšou. A to v celosvetovom meradle. Najznámejšie značky sa tu predbiehajú v otváraní svojich vlajkových obchodných domov.


Obchodný dom Wako v časti Ginza sídli v novorenesančnej budove, ktorá ako jedna z mála prežila bombardovanie počas druhej svetovej vojny.

Do najbližšieho nákupného centra to však v Tokiu nie je nikde ďaleko. Obľúbenými chrámami konzumu domácej mládeže sú (okrem iných) aj obchodné strediská na umelom ostrove Odaiba. S centrom Tokia ho spája vysutý most Rainbow Bridge. Pôvodný projekt, vybudovať na ostrove Odaiba futuristické centrum, takmer stroskotal po prepade japonskej ekonomiky v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Dnes tu v supermoderných budovách sídlia tie najznámejšie spoločnosti. Ostrov má aj vlastnú repliku Sochy slobody.


Rainbow Bridge spája ostrov Odaiba s centrom Tokia.


Televízna spoločnosť Fuji TV má na ostrove Odaiba svoje štúdiá v známej budove nesúcej jej názov.

Mladí Japonci po nákupoch na ostrove Odaiba.


Stačí pár dní v centre Tokia a hňeď začínam trocha lepšie chápať japonskú dušu so všetkými jej zvláštnosťami. Aj to, prečo sa uprostred najľudnatejšieho mesta sveta mnohí cítia osamelí. Po návšteve japonskej metropoly je naplánovaný výlet do mesta Nikkó a rovnomenného národného parku. Oblasť je známa vysokou koncentráciou starobylých svätýň a chrámov. Po ruchu a zhone veľkomesta sa už neviem dočkať pokojnejšej atmosféry japonského vidieka a skutočnej prírody.
 

Použitá fototechnika: Canon EOS 70D, objektívy Canon EF-S 10-18 mm f/4.5-5.6 IS STM, Canon EF-S 18-55 mm f/3.5-5.6 IS a Canon EF-S 55-250 mm f/4-5.6 IS II.


Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
Puff
2014-12-11 07:50:46
Aký vždy ,skvela reportáž Pato
Vďaka.
 
tomino1980
2014-12-11 09:38:44
ta prva fotka na mna posobi rusivo

urcite by som ju nespravil lepsie ...skor horsie ale ked mam ja na fotke rozne horizontalne a vertikalne a diagonalne linie... tak nemam ani sajn ako sa mam spravne postavit a nafoti aby som to mal co najviac symetricky ...bud pada jedno alebo je krive ono

ak by tomu redakcia venovala clanok o padajucich linach tak by som si znovu zaplatil classic
 
alexmenti
2014-12-11 12:06:18
nie je veľmi pravdepodobné, že sa mi podarí navštíviť raz túto zaujímavú krajinu...aj preto je príjemné takto si sem, len tak, "odskočiť" a na chvíľu byť jeho súčasťou prostredníctvom Tvojich písmen a obrázkov
 
matpi
2014-12-11 12:35:14
parada...vratil som sa v case 2 roky dozadu, ked som tam bol
 
michal_b
2014-12-11 14:38:01
Patrik ,výborné čítanie a krásne fotky. Dík
 
GhostDog
2014-12-11 16:14:43
super, spomienky sa hnec vyplavuju na povrch... dufam, ze este bude dalsie pokracovanie.
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-12-12 22:03:39
príspevok od: Puff
Aký vždy ,skvela reportáž Pato
Vďaka.
Dakujem aj ja Pavel
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-12-12 22:08:56
príspevok od: tomino1980
ta prva fotka na mna posobi rusivo

urcite by som ju nespravil lepsie ...skor horsie ale ked mam ja na fotke rozne horizontalne a vertikalne a diagonalne linie... tak nemam ani sajn ako sa mam spravne postavit a nafoti aby som to mal co najviac symetricky ...bud pada jedno alebo je krive ono

ak by tomu redakcia venovala clanok o padajucich linach tak by som si znovu zaplatil classic
je tam tych linii naozaj vela...cas na kompoziciu velmi nebol a softwerovo sa nerad trapim...clanok by urcite pomohol nielen mne...nechcem hovorit za redakciu, ale myslim, ze keby si viaceri zaplatili aspon ten classic, bolo by clankov urcite viac
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-12-12 22:11:33
príspevok od: alexmenti
nie je veľmi pravdepodobné, že sa mi podarí navštíviť raz túto zaujímavú krajinu...aj preto je príjemné takto si sem, len tak, "odskočiť" a na chvíľu byť jeho súčasťou prostredníctvom Tvojich písmen a obrázkov
nikdy nehovor nikdy - ja som tiez pred rokmi vobec netusil, ze raz budem chodit dole hlavou ...vdaka za zastavenie Alex
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-12-12 22:12:20
príspevok od: matpi
parada...vratil som sa v case 2 roky dozadu, ked som tam bol
vdaka Matej
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-12-12 22:13:09
príspevok od: michal_b
Patrik ,výborné čítanie a krásne fotky. Dík
Dakujem aj ja Michal
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-12-12 22:14:17
príspevok od: GhostDog
super, spomienky sa hnec vyplavuju na povrch... dufam, ze este bude dalsie pokracovanie.
O Tokiu uz nie, v plane je vsak Nikko a okolie
 
seifi
2014-12-13 19:57:33
vďaka
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-12-14 09:37:35
príspevok od: seifi
vďaka
vdaka Dusan
 
blahoslav J B Art
2014-12-16 17:37:42
vdaka aj za druhu porciu Tokia neostava nic len verit, ze menezeri Canonu vymodlia v chramoch nejake lepsie cipy
 
adamac
2014-12-16 19:07:30
Patrik,pekne pokračovanie predošlého článku..Páči sa mi sýtosť na Tvojich záberoch..
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-12-17 09:43:21
príspevok od: blahoslav J B Art
vdaka aj za druhu porciu Tokia neostava nic len verit, ze menezeri Canonu vymodlia v chramoch nejake lepsie cipy
Ti sa v tom modleni urcite spoliehaju na zakaznikov ...vdaka Jaro
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-12-17 09:44:42
príspevok od: adamac
Patrik,pekne pokračovanie predošlého článku..Páči sa mi sýtosť na Tvojich záberoch..
Dakujem Ado.
 
matwey
2014-12-17 17:31:06
zase dobre napísané a pofotené, díky Patrik, cestovateľ, za objavovanie sveta pre nás, ktorí cestujeme tak nanajvýš za najbližší kopec
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-12-18 09:50:23
príspevok od: matwey
zase dobre napísané a pofotené, díky Patrik, cestovateľ, za objavovanie sveta pre nás, ktorí cestujeme tak nanajvýš za najbližší kopec
vdaka Mat a na tie kopce pozor - ja som tiez zacinal najskor s tym najblizsim
 

Ďalší článok z kategórie

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované