Kritické okienko - Cez kopec do školy (Lukoo)

Pri prezeraní fotografií na kritiku ma zaujal záber od užívateľa Lukoo. Na rozdiel od mnohých iných fotografií, ktorých názov je len akýmsi "popisom" obrázka, v tomto prípade názov rozširuje príbeh, ktorý je vo fotografii obsiahnutý "Cez kopec do školy". Okamžite sa mi v mysli vynoria chladné podtatranské rána, keď sme sa zababušení po uši brodili v snehu v snahe prísť do školy načas. Zaujímavý rozmer má aj ďalšia časť príbehu v tejto fotografii - keďže v zábere sú tri postavy - dve deti a jeden dospelý človek. Toto ponúka mnohosť možných interpretácií , a to je niečo, čo diváka vždy baví. Je to učiteľ? Rodič, ktorý dohliada na svoje deti? Je to chalan z vyššieho ročníka? Urobte si svoju vlastnú interpretáciu podľa chuti.

Čo na tejto fotografii okrem príbehu musím oceniť, je príjemne vystihnutá zimná atmosféra. Sama cítim studený vzduch v nose, keď sa na ňu pozriem, cítim štípať mráz na prstoch. Z tejto rozmermi malej fotky síce nie je zrejmé, či ide o postprodukčné zásahy alebo naozaj obklopovala toto zimné ráno takáto intenzívna hmla, výsledok je v každom prípade veľmi príjemný.

Ak by som záberu predsa len mala niečo vytknúť, bude to niekoľko pripomienok ku kompozícii. Ako prvé sa vynára klasická otázka formátu - v tomto prípade nie je formát žiaden z bežne využívaných - teda 2:3 ani 3:4, je to niečo medzi. Pravdepodobne sa tak stalo pri spracovávaní fotky, kde by udržanie pôvodného formátu znamenalo napríklad orezanie horných konárov alebo pravej časti stromov. Preto je tak veľmi dôležité uvedomovať si kompozíciu už pri samotnom fotografovaní a hľadať to správne miesto a správny výrez. Od toho predsa na fotoaparáte predsa máme hľadáčik :) Pri úpravách už neraz nie je možné vytvoriť takú kompozíciu, ako by sme chceli, a tak máme tendenciu orezať obrázok "ako príde". Ale v momente, keď takýchto rôznorodo orezaných fotiek vidíme vedľa seba viac, ukazuje sa, že to pre fotografa poväčšine nie je správna cesta.

Ďalší priestor na možné zlepšenie vidím aj v umiestnení dôležitých prvkov na fotke. Podľa môjho názoru aj postavy umiestnené až príliš natesno na okraj fotografie, predovšetkým dve detské postavy. Napriek tomu, že vo fotke sú práve tieto postavy nositeľkami príbehu, sú umiestnené až príliš mimo, trochu viac priestoru na "dýchanie" okolo by im rozhodne nezaškodilo. Navyše ich umiestnením viac do tretiny fotografie, teda k zlatému rezu by sa dostali ešte viac do pozornosti diváka. Inak je však kompozícia príjemná, stromy vytvárajú krásnu diagonálu, ktorá vedie oko diváka mimo záber s pocitom, že tento rad stromov pokračuje do nekonečna.

Určite by som sa v prípade autora zamyslela aj nad čierno-bielou alternatívou tohto záberu. Podporí sa tým ešte viac zimná atmosféra, navyše sa v takomto prípade pozornosť bude ešte viac koncentrovať na príbeh troch postáv. Pri jednoduchom prevode do čienobielej sa mi tonatlita fotografie zdal príliš tmavá, odporučila by som ju ladiť viac do high-key.

FOTO: Lukoo

Autorka je lektorkou Akadémie Kreatívnej Fotografie.