V dnešnom ktitickom okienku si posvietime na portréty. Je to veľmi populárny žáner, do ktorého sa mnohí púšťajú s veľkým sebavedomím. Obdobie krajiniek a domácich zvieratiek už majú za sebou, tak prečo nepoprosiť peknú kamarátku, aby im pózovala.
Pri portréte je dôležité, aby vypovedal aj o portrétovanom aj o fotografovi. Malo by tam byť zachytené čosi z osobnosti, emócie človeka a mal by byť zreteľný rukopis fotografa. Bohužial sa často stáva, že model - pekná kamarátka sa tvári ako na pitevnom stole, v lepšom prípade kopíruje akúsi pózu z módneho časopisu. Fotograf často zvolí pekné prostredie a svetlo, výslednú fotografiu však sprzní čerstvo stiahnutými pluginmi.
O takéto postprodukčné lahôdky nie je v rubrike „Na kritiku“ núdza, stačí kliknúť na hocičo fialovo zelené, alebo nerealisticky rozostrené, zrnité, prípadne hľadajte miesto ľudskej pokožky porcelán.
Začneme však veľmi vydareným portrétom, na ktorý sa nič z hore uvedeného nevzťahuje (okrem peknej kamarátky).
Najpútavejšie na Martinovej fotografií je svetlo. V dnešnej záplave zautomatizovaných postprodukčných úprav oceňujeme poctivú prácu so svetlom. Modelka je rovnomerne, mäkko nasvietená, nie je ponorená do čierneho pozadia. Čo by sme vytkli je voľba oblečenia. Ak vyslovene nefotografujeme reklamu na tričko, tak je nesprávne zvolená farba aj dizajn trička. Farba kvôli tomu, že príliš púta pozornosť. Biela na čiernom odpútava diváka od tváre, ktorá by mala byť na klasickom portréte dominantná. Motív na tričku je taktiež nevhodný kvôli svojej veľkosti a farbám, tie nekorešpondujú s ničím iným na obrázku.
Póza modelky je prirodzená, nenútená, až na ”schovanú” ľavú ruku. Výraz tváre je príjemný, oči by si však zaslúžili trocha viacej svetla. Pozitívne hodnotíme, že fotograf “nepresýtil” modelku doplnkami, zvolil len nenápadné čierne náušnice a čelenku farby vlasov. Začínajúci fotografi často znehodnotia pekný portrét prílišným množstvom nevhodných doplnkov.
Hoci sme v úvode pochválili svietenie, navrhovali by sme ešte jedno svetlo na hornú časť vlasov. Odstávajúce vlasy po bokoch nevnímame ako problém, ladia s celkovým prirodzeným štýlom účesu a fotografie vôbec. Iba tie odstávajúce vlasy nad čelenkou pôsobia ako rožky. Iný detail, ktorému by fotograf mohol venovať väčšiu pozornosť je úprava oblečenia (pokrčené tričko).
Ďalším vydareným portrétom je Jurajova fotka Full of fun.
Je súčasťou ucelenej série. Jednoduchá, vďačná kompozícia, pozornosť diváka sa sústreďuje presne na to, na čo má, na pásku na očiach s textom a veľavravný úsmev. Séria je zaujímavá, prístup autora k zobrazovaniu emócií je veľmi rafinovaný, tešíme sa na výslednú podobu. Aby sme len nechválili, Juraj by si mal aj v ostatných fotkách udržať kompozíciu, na niektorých fotkách majú ľudia vykrivené ramená (Stay fresh) alebo príliš veľa prázdneho priestoru okolo (Love).
Spomenuli sme, že u začínajúcich fotografov je tendencia “obohatiť” záber o doplnky a rekvizity. Akoby si neboli istí oblečením, miestom, pozadím, svetlom a výrazom v tvári. “Ech, ešte niečo by to chcelo, niečo tomu chýba”. V rukách človeka sa tak ocitá náhodný predmet, ktorý má “oživiť” obyčajný portrét.
V minulosti sa v portrétnej fotografii používali rekvizity, ktoré niečo vypovedali o portrétovanom, o jeho charaktere, alebo povolaní. Ak Patrícia nie je chovateľkou pávov, tento doplnok nedáva žiadny zmysel a zároveň je príliš dominantný. Pozícia tela je tiež problematická. Hlava je akoby narazená na trup a ten zasa splýva s ramenom v jedno. Pozitívne na tejto fotke vnímame efektívne využitie protisvetla, výraz tváre a pohľad.
Pri pohľade a očiach ešte chvíľu zostaneme. Oči sú v portréte veľmi dôležité, môžu veľa prezradiť, alebo niečo skrývať. Vedieť fotograficky zachytiť náladu, túžbu, radosť, alebo smútok v očiach je snom nejedného portrétneho fotografa. Kým ešte nevieme takúto emóciu v očiach zachytiť, sústreďme sa aspoň na to, kam smeruje pohľad a ako oči pôsobia, čoby kompozičný prvok v tvári človeka.
Na ďalšej Zuzkinej fotke sme objavili nepekne pôsobiace oko. Celkový portrét je príjemný, orezom Zuzka dosiahla silný impakt, dôraz na tvár, zladila oblečenie s náušnicami, póza je inovatívna. Ľavé oko však pôsobí ako by najradšej na fotke ani nebolo. Isteže nežiadame priamy pohľad na modelku, aby bolo vidno obidve oči rovnako. Ale Zuzka mohla využiť buď dvojtretinovú pozíciu hlavy, alebo potom úplný pohľad z profilu.
Ďašie “vyočené oko” môžeme vidieť tu:
Katka má dobrý zmysel pre kompozíciu, pózu, výber modelky a zvolila veľmi príjemný doplnok - veniec z kvetov. Modelka sa jej však pozabudla pri pozeraní sa za rukou. Oči jej smerujú tak ďaleko a vysoko, že pravé oko pôsobí veľmi umelo a nepekne. Škoda. K postprodukčným úpravám sme sa vyjadrovali už na začiatku. Tu nám ale nedá neodporučiť Katke, aby si vyskúšala aj analógovú čierno bielu fotografiu, aby pocítila ten rozdiel.
Posledný portrét, ktorý upútal našu pozornosť je od Juraja.
Ako jeden z mála autorov vyplnil aj kolónku popis. Na naše sklamanie sme tam nenašli nič, čo by vysvetľovalo jeho zámer. Priznanie sa ku spadnutému náramku nás pobavilo. To, že niekto je na fotografii zasnený dáva dobrý predpoklad pre silný príbeh. Prečo ho nepopísať? Poznáte najznámejší “zasnívaný portrét” v histórii fotografie? Dorothea Lange: Migrant Mother. Silný príbeh.
Asi najviac problematická u Juraja je kompozícia. To, že modelka je umiestnená dole a v hornej časti fotografie sa nachádza len neutrálne pozadie je v poriadku. Zásadným pravidlom pri komponovaní fotografie je vyvarovať sa nežiaducim elementom. Veronike totiž niečo “vyrastá” z líca, a to je veľká škoda. S postrodukciou tiež mohol Juraj trocha šetriť. Čiernobiele prevedenie je pekné, ale nie sme si istí, prečo kompletne začiernil celý pravý dolný roh.
Hoci sa portrét zdá byť ľahkým žánrom s nekonečným množstvom “materiálu” všade okolo nás, ako vidíte, nie je to s ním až také jednoduché. Treba mať zvládnutú prácu s technikou, vystriehnuť, alebo vytvoriť kvalitné svetlo, odkomunikovať svoj zámer s modelom, vypočuť si jeho požiadavky, ako by chcel byť zobrazený, ustráziť si kompozíciu a “neprepísknuť” postprodukciu. Ako bonus môžeme pridať nejaký zaujímavý nápad a začať vytvárať série s jednotným štýlom.
Zuzana Vajdová & Marek Gavlák sú lektormi Akadémie Kreatívnej Fotografie.
Pridaj komentár
Ok ja sa nechcem hádať :o) som len úplný začiatočnik, áno nedávno som fotila len prírodu a psa a zrazu fotím kamošku ako portrét.. no a? Nepáči sa mi že tuna dali moje fotky bez toho aby ma o tom niekto upozornil.. a nemám rada ak ma tu ide poučovať niekto kto ani nemá poriadny nick, bez mena , bez fotiek a vytvorený pred dvoma mesiacmi... :o) Nenapísal/la si náhodou ty tento článok???? 
