Do dnešného kritického okienka som vybral niekoľko reportážnych záberov, ktoré ma niečím zaujali. Je to žáner, ktorý sa nefotografuje ľahko, pretože sa snažíme zachytávať autentické okamihy, ktorých dianie nemáme pod kontrolou. Keď sa to však podarí, získame neopakovateľné, hodnotné zábery nefalšovaného reálneho života.
Ja som tu zákon
Je to záber, ktorý by človek na základe prvého dojmu zaradil do niektorej z konfliktných oblastí sveta. Zdá sa však, že aj civilizovaná západná Európa "ponúka" takéto výjavy (Paríž).
Aj keď nepoznám okolnosti vzniku tejto fotografie, chválim odvahu autora, pretože v podobných prípadoch je ťažké predvídať, či sa jeho počínanie stretne s pochopením ozbrojených zložiek.
Najvýznamnejším pozitívom tejto fotografie je veľavravný výraz tváre vojaka (policajta?). Cítim v ňom ostražitosť, podozrievavosť, prísnosť, ale aj isté obavy - čo sú prirodzené prejavy človeka pri takejto práci. Na umocnenie je tu ešte jeho kolega, ktorý "stráži" opačnú stranu. Kompaktné pohotovostné postavenie dvojice je uzavreté polohou dvoch samopalov a rúk, ktoré ich držia. Monochromatické prevedenie prispieva k zjednodušeniu a umožňuje vyniknúť tomu, čo je dôležité a pôsobivé (spomínaný výraz tváre, línie zbraní a držanie tela). Dobrý námet, výstižný moment.
Po pozitívach sa teraz pozrime na to, ako by mohol byť výsledok ešte lepší. Škoda, že fotografia nie je úplne ostrá. Ustriehnuť správnu expozíciu, ostrosť a kompozíciu v takýchto podmienkach vyžaduje isté skúsenosti a pohotovosť fotografa, aj tak sa občas nezadarí. Tento nedostatok však nie je v tomto konkrétnom prípade zase až tak závažný. Sú tu však iné rušivé vplyvy, ktoré trochu potláčajú vyznenie záberu. Keď si pozornejšie všimneme okolie hlavy "hlavného hrdinu", z jednej strany ruší vytŕčajúca postava v pozadí a príliš svetlá plocha (čo vždy nadmieru priťahuje pozornosť), z druhej strany je tam trochu nepríjemný "dotyk" oka s uchom kolegu. Samozrejme je pomerne ťažké v danom momente (okrem množstva iných vecí) všímať si aj tieto detaily, ale keby sa fotoaparát posunul o kúsok doľava, možno by to mohlo byť "čistejšie". Svetelné podmienky boli dané, to na mieste zmeniť nešlo, ale v rámci postprocesu by sa tomu dalo jemne a s citom pomôcť ešte tak, že by sa lokálne trochu stmavil príliš svetlý krk druhého vojaka a tiež by asi neuškodilo mierne presvetliť oči ústrednej postavy fotografie.
Jednou vetou by som to zhrnul tak, že táto fotografia je vykročenie dobrým smerom, cvikom treba ešte "dobrúsiť" detaily.
Zvonár "matky božej" vo Viedni
Fotografie zo športového prostredia, ktoré sa vymykajú z rámca bežného, tuctového informatívneho zachytávania športovcov, dokážu byť veľmi zaujímavé a hodnotné. Z "podobného cesta" vznikol aj tento záber. Aj keď podľa popisu autora to nebol plánovaný zámer, dôležité je, že si tento potenciál dodatočne uvedomil a že tú fotku sem zaradil (viem si predstaviť, že by ju niekto iný mohol vymazať ako nepodarok).
Prevod do šedej škály bol podľa môjho názoru dobrý krok. Necháva to vyniknúť cyklistom na tmavošedom neutrálnom pozadí, ako aj dynamickému zakriveniu dráhy vedenej najmä bielymi líniami. Celková výsledná kompozícia založená na vzťahu pretekárov a znudeného "zvonára" dáva fotke ďalší, hlbší rozmer.
Čo by podľa môjho názoru stálo za zváženie, je skúsiť iný formát (t.j. pomer strán). V skutočnosti by bolo trochu lepšie, keby závierka cvakla o nejaký ten zlomok sekundy neskôr, aby prvý cyklista bol o pár metrov ďalej. Tým by sa možno vyriešil aj problém rušivého pravého okraja záberu. Viem, že v tej rýchlosti sa to načasovať úplne presne nedá, preto ak už to dopadlo tak ako to dopadlo, mám dojem že by tomu pomohol napr. pomer strán 16:9. Zbavili by sme sa trochu tej plochy nad cyklistami a tiež by sa mohol orezom poriešiť ten pravý okraj - podľa mňa by bol výsledok kompaktnejší a presvedčivejší. V rámci tejto úpravy by som ešte odporučil fotografiu mierne zosvetliť, zároveň o chlp skontrastniť a možno ešte málinko pridať jas do tváre zvonára. Napríklad nejako takto:
O miere neostrosti samotného zvonára by sa síce dalo veľa polemizovať (či by mal byť radšej ostrý on, alebo naopak, ešte viac rozmazaný a pod. - každý podľa svojho gusta), ale myslím, že je to OK aj tak, ako to je.
Celkovo technická kvalita tohto záberu veľmi neoslní, je to dané zrejme aktuálnymi svetelnými podmienkami - musím ale hneď dodať, že to nie je vzhľadom na nápaditosť a celkové vyznenie tejto fotografie až také podstatné.
Sama
Do tretice tu máme svojim námetom a prevedením veľmi zaujímavý, až intímny reportážny portrét.
Celková skladba obrazu, kde naznačený rytmus stĺpov narúša spomedzi nich vytŕčajúca stará pani, je veľmi podarená. Fotografia ma zaujala ale najmä svojim obsahom. Aj keď nevidíme do očí, tvár a reč tela vyžarujú až nezbednú radosť z neresti, akú nevidíme až tak často v rukách takej starej pani. Celému dojmu ešte pomáha aj skutočnosť, že postava nie je celá, ale je "odrezaná" stĺpom, ako keby sa s vytúženou cigaretou medzi ne schovala... K tomu celkom "pasuje" aj takýto, trochu tak paparazzi-spôsob snímania. Monochromatické prevedenie je jasné plus, to už ani nechcem opakovať.
Nebol by som to ja, keby som predsa len niečo nevytkol. Je to však ozaj iba drobnosť: poloha tej cigarety presne na hranici tmavého podstavca jedného zo stĺpov. Ale inak super, len samé chvály.
Dominik Bugár - lektor AKF
Pridaj komentár
