Športová fotografia predstavuje špecifický žáner, ktorý ak niekoho poriadne "chytí", pôsobí trochu ako fotografická droga (v dobrom slova zmysle). Šport býva totiž plný dynamického deja a emócií, stačí ich už LEN zachytiť. Tu sa však za slovíčkom "LEN" skrýva spravidla omnoho tvrdší oriešok, než sa môže zdať...
V tomto kritickom okienku sa postupne pozrieme na dvojicu fotografií troch autorov.
Vpred!
Autor: Mihdo
Beckovské prašno
Motocross je riadna divočina... Ale v tom spočíva jeho fotografický potenciál. Prvý záber zachytáva boj celej skupiny pretekárov, dokreslený diváckou kulisou. Ak chceme urobiť naozaj zaujímavú fotografiu tohto typu, je to ťažšie, než sa to môže na prvý pohľad javiť. Keď fotograf zvládne technickú stránku a kostru skladby takéhoto obrazu, je tu ešte jeden kľúčový faktor, ktorý rozhoduje o tom, či je fotografia dobrá, alebo vynikajúca. Máme tu totiž veľmi rýchly spád deja a istú nepredvídateľnosť, ako sa nám jednotliví pretekári "naskladajú na záber" v momente expozície. Je ich tam veľa, v pozadí sú aj diváci, preto je dôležité, aby to všetko zapadlo do seba bez vytvárania neprehľadného zhluku tvarov, kde by sa dôležité partie stratili, alebo by boli príliš narušované.
Na tejto konkrétnej fotografii je pozitívne to, že pretekár na čele je pomerne dobre oddelený svojou farbou, taktiež polohou, a že je zachytený v správnom momente pri náklone do zákruty s vystretou nohou, istiacou daný manéver. Ostatní, ktorí ho naháňajú, sú celkom "rozumne" zoradení v troch radoch. Hrubé črty kompozície sú tiež v poriadku, svetlo je takisto dobré.
Teraz si posvieťme na to, čím by mohla byť táto fotografia lepšia. Vzhľadom na to, že kombinézy obsahujú rôzne nápisy a vzory, množstvo tiel vrátane divákov v tejto vzdialenosti a takouto hĺbkou ostrosti začína mať tendenciu sa zlievať do akejsi jednoliatej štruktúry, čo žiaľ potláča jasnejšie vyznenie záberu. Potom je tu dilema ohľadom vhodenej výšky, z ktorej sa sníma. Vďaka tejto polohe fotoaparátu sa síce hlavy obecenstva objavujú nad úrovňou pretekárov (čo je pozitívne), ale mierny nadhľad spôsobuje, že proporcie motoriek sú oproti telám závodníkov zmenšené. Vysloviť tieto úvahy je však oveľa jednoduchšie, než nájsť v tej chvíli nejaké efektívne riešenie. Pri fotografovaní motocrossu je samozrejme žiadúce mať aj takéto hromadné zábery, pretože tento výjav je typický, ale je pomerne ťažké z tohto námetu urobiť takú fotografiu, ktorá je niečím skutočne výnimočná. V istých prípadoch to môže byť podhľad - ten istým spôsobom vyzdvihuje až glorifikuje hlavný objekt, len v tomto prípade by v pozadí zostalo viditeľných menej motoriek (asi len druhá línia), a pokiaľ sa tam nepodarí ostatných oddeliť hĺbkou ostrosti, tak to v konečnom dôsledku nemusí vždy byť lepšie. Niekedy naopak pomôže nadhľad (ak tam vôbec nejaké vyvýšené miesto je), lebo tam začína viac pracovať "geometria rozloženia" pretekárov spolu s tvarom trate. Alebo môže byť veľmi zaujímavá taká konštelácia, pri ktorej naozaj výrazne vyniká prísny rytmus opakujúcich sa tvarov, ktorý opticky značne vystúpi do popredia (to sa však nevyskytne len tak hocikedy). V skratke povedané, je to dobrý záber, ale je to námet, z ktorého sa niekedy dá "vyžmýkať" aj viac; akurát nie vždy sú nám k tomu dopriate vhodné podmienky.
Druhá fotografia je z pohľadu dynamiky a emócie podstatne lepší. Prispieva k tomu "čistota zloženia", pretože osamotený pretekár je tu obkolesený len kúdolmi prachu, je to snímané z menšej výšky a celé je to ešte umocnené miernym náklonom. Je fajn, že vidíme, alebo aspoň trochu cítime oči a výraz pretekára. Keby sme sa mali dotknúť aj toho, ako by sa dal ešte trochu vylepšiť tento, inak veľmi dobrý záber, tak by som mohol odporučiť pokúsiť sa znížiť hĺbku ostrosti znížením clonového čísla, pokiaľ sa dá (nie je tu potrebné, aby bola zeleň s drobnom štruktúrou v pozadí taká zreteľná). Ďalej by som upozornil na pohybovú neostrosť - teraz je viditeľná trochu na kolesách, ale je to práve v takej miere, že to nie je ani úplne ostré, ani výraznejšie rozmazané, takže je to také "nijaké". Buď by mali byť úplne ostré (zmrazené), alebo bolo by ešte lepšie, keby boli výraznejšie "roztočené". Pohybová neostrosť v správnej miere je vynikajúcim prostriedkom na zachytenie a sprostredkovanie pohybu na fotografii, dokáže vytvoriť vizuálny efekt, ktorý voľným okom nikdy neuvidíme, čo pozdvihne celkový dojem zo záberu. Okrem toho by to v tomto prípade pravdepodobne pomohlo aj mierne potlačiť zreteľnosť pozadia. Nemusí sa pritom jednať o nejaké veľmi dlhé, tzv. poriadne panningové časy, ktoré je už pomerne tažké v ruke udržať; stačí tu mierne predĺženie expozície, ktoré ešte umožňuje bez väčších ťažkostí získať ostré podanie pretekára, kolesá by však trochu rozpohyboval.
Hop
Autor: dinopp
Už len krok
Akrobatické kúsky bikerov dokážu byť veľmi vďačným námetom pre fotografov. Vyžaduje si to cit pre rozhodujúci moment a je to celkom dobrá príležitosť aj pre využitie výtvarných prvkov.
Prvá fotografia je z technického pohľadu veľmi dobrá; expozícia, ostrosť, farby - všetko ok. Aj moment je trafený, ako sa patrí. Trochu by však pomohlo mierne nižšia poloha fotoaparátu, aby mládenec vyletel nad úroveň tej budovy v pozadí. Druhá, ešte dôležitejšia otázka je tu voľba stanovišťa, odkiaľ sa fotí. Keby k tomuto skvelému momentu pribudla ešte aj viditeľná tvár (pravdepodobne aj s nejakým veľavravným výrazom), bolo by to skvelé. Pri fotení z opačnej stran by tam bolo zrejme mierne protisvetlo, čo by mohlo mať za následok, že tá tvár by bola príliš tmavá a nebo by nebolo takéto pekné modré, ale možno by sa to dalo "vytiahnuť" slabším doplnkovým zábleskom.
Na druhej fotografii už tvár hlavného hrdinu až tak nechýba. Je to viac výtvarne pôsobiaci záber, harmonicky ale zároveň dynamicky rozložený najmä vďaka spoločnému pôsobeniu diagonálnej línie rampy a polohy nôh. Celý výjav je ešte posunutý o úroveň vyššie vďaka pohľadom jeho kolegov-obdivovateľov. Jediná drobná pripomienka sa týka iba expozície - mohlo by to byť málinko svetlejšie.
WTCC Slovakia Ring
Autor: Paolo911
Poďme teraz do sveta vyšších rýchlostí. Viem si predstaviť, že mnoho fotografov by sa v tomto prostredí sústredilo najmä na klasické znázornenie rýchlosti, na brutálny panning neskutočnými časmi, prípadne na kompozičný rytmus tvorený zástupom hromady áut. Áno, automobilový šport je o tom. Ale nemusí byť len o tom. A to je super, keď sa aj do športovej fotografie vnášajú prvky výtvarnej tvorivosti a podarí sa zachytiť výrazná atmosféra.
Na prvej fotografii sú šikovne zachytené " jednovaječné dvojčatá", ale autor sa neuspokojil s týmto faktom. Kompozícia zahrňujúca trať v pozadí a líniu v popredí je pridanou hodnotou, zadné koleso vo vzduchu a lietajúci štrk bonusom záberu. Máloktorá fotografia je však taká, že by sa na nej (aspoň teoreticky) nedalo niečo, prinajmenšom nejakú drobnosť zlepšiť. Tu je to smer svetla. Je jasné, že isté podmienky sú dané, podľa Murphyho zákonov býva najlepšia zákruta vzhľadom na smer jazdy v najnepriaznivejšom svetle... Z pohľadu celkového vyznenia ide o druhoradú záležitosť, ale predsalen to spomeňme: predok ("čumák") áut, najmä spodná časť, sa dosť stráca v tmavých tónoch.
Na druhej fotografii máme pravdepodobne tú istú zákrutu (ak sa mýlim, tak povedzme, že takmer identickú), a je komponovaná podobným spôsobom. Tiež sú tu dvojičky, ale už nie "jednovaječné", čo ale nevadí. Čo je však na tejto fotografii oproti prvej úplne iné, je práve charakter svetla. A tým je úplne iný aj pocit diváka. Aj keď ju tam do istej miery predpokladáme, tu už rýchlosť nehrá prvé husle. Je tu silnejšia práve tá atmosféra, ktorá je skôr pokojnejšia, až melancholická, nie dynamická. Dá sa predpokladať, že je to neskorý popoludňajší čas, kedy už je človek unavený z celodenného závodenia, dynamiky, hluku, a dostáva sa do takejto nálady, ktorú slovom ťažko presne popísať, ale z tej fotky to proste vyžaruje. Áno, tie autá sú príliš tmavé a na rozdiel od okolitého prostredia aj menej brilantné (čo aspoň čiastočne kompenzujú tie výrazné odlesky), ale vďaka vyššie spomínaným vlastnostiam tohto záberu to nie je až také podstatné.
Chcete si aj vy nechať odborne okomentovať svoju fotografiu? Registrovaní užívatelia majú možnosť nechať si zhodnotiť svoju fotografiu odborným okom. Stačí, ak nám na redakčný mail kritika@ephoto.sk. zašlete vašu jednu fotografiu (alebo link na fotku vo vašej galérii), ktorú by ste si chceli nechať okomentovať. Do predmetu emailu napíšte svoje meno alebo nick. Redakcia v rámci svojich možností, vyberie pár fotografií, ktoré bude hodnotiť. Nebudeme teda hodnotiť každú jednu fotografiu, ktorá k nám príde. Námety zaslaných fotografií, ako aj chyby na nich sa často opakujú a preto máme za to, že takéto hodnotenie nebude prínosom len pre samotného autora fotografie, ale aj pre ďalších čitateľov ePhoto.sk. Do kritického okienka je možné zasielať len vlastné fotografie. Autor zaslaním fotografie súhlasí s uverejnením kritiky/úpravy fotografie v rubrike Kritické okienko.
Pridaj komentár
