Táto fotografia - coat session mi padla do oka hneď, ako som ju videla. Nie preto, že by v galérii nebolo lepších fotografií, práve naopak. Na tejto fotografii je možné ukázať, na čo si dávať pozor a čo všetko sa dá vylepšiť. Ešte pred tým, než sa pustím do samotnej analýzy fotografie, by som ale rada poznamenala, že aj fotografický vývoj je dlhá cesta a všetci fotografi, dokonca aj tí najlepší na svete, si ňou prešli. Ruku na srdce, aj v našich vlastných archívoch zo začiatkov našej tvorby by sme úplne všetci našli podobné výtvory.
FOTOgrafia
Slovo foto je základom slova fotografia. Nie je to náhoda, foto znamená svetlo a to je pre fotografiu kľúčové pochopenie. Mnoho začínajúcich fotografov to chápe tak, že na fotografii nemá byť tma. Samozrejme tma by byť nemala, pokiaľ teda nefotíte sériu vtipných fotografií na pohľadnice alá Paris by nigt, ale fotografické svetlo je o niečom inom. Svetlo je to, čo fotografii dáva atmosféru, dynamiku, život. Ide o kvalitu svetla, nie o jeho množstvo. Rozdiel medzi fotkou takzvane "so svetlom" a bez svetla pochopíte, keď sa pozriete napríklad na krajinárske fotografie fotené skoro ráno alebo portréty urobené počas zlatej hodinky. Na tejto fotografii svetlo chýba, to je dôvod, prečo fotka pôsobí plocho, nevýrazne, nudne. Chýba svetlo v očiach, tzv. catchlight, čo je pri portrétoch zásadná záležitosť. Chýba kontrast, ktorý sa autorka snažila dorobiť postprodukčne (o tom neskôr). Svetlo je na fotke kľúčové. Preto vidíte portrétnych fotografov často pobehovať s asistentom, ktorý drží odrazku alebo s externým bleskom či dokonca štúdiovými svetlami, aby sa na fotke objavilo fotografické svetlo. Takže autorke odporúčam kúpiť si odrazku a zohnať asistenta, naučiť sa pracovať s bleskom, alebo aspoň fotiť za iného počasia.
Dve nohy dobrej fotky
Kto chodí na moje kurzy či prednášky, ten pozná toto moje vyjadrenie naspamäť. A ak by ste ho nepoznali, tu je základ dobrej fotky, stojí na dvoch "nohách", technická stránka a kompozičná stránka (obsahovú zatiaľ opomenieme, tá tvorí trup a hlavu :)). Jedna noha môže byť skvelá, ak ale jedna pokrivkáva, druhá bude celá fotografia viac alebo menej padať na držku. Pri tejto fotke by som povedala, že posilniť svaly je nutné na oboch nohách, teda popracovať ako na kompozícii, tak na technickej stránke.
Ako prvá udrie do očí perspektíva, veď kto z nás má o polovicu väčšiu nohu ako hlavu? Táto disproporcia je extrémne výrazná a je spôsobená použitím širokého ohniska a prílišnej blízkosti fotografky a objektu. Preto sa treba riadiť heslom - odstúpiť, zazoomovať. Alebo si kúpiť portrétny objektív s pevným ohniskom. Široké ohniská rozhodne portrétnej fotke neprospievajú.
Finálne umiestnenie portrétovaného v obraze by tiež znieslo vylepšenia, dole je obraz príliš natlačený na okraj fotografie, hore je zase zbytočne veľa miesta. Navyše, tvár, ktorá je v tejto fotke dosť dôležitá, zaberá príliš malé percento obrazu. Z pôvodnej fotky, ktorú mám k dispozícii by som navrhla dve možné kompozičné zmeny, jednu na výšku, druhú na šírku.
Ani jedno z riešení nie je ideálne, keďže pri jednom režeme do kolena, pri druhom mi trochu prekážajú urezané čižmy, ale stále sa mi to javí použiteľnejšie, ako pôvodná kompozícia. Minimálne sa môžeme modelovi pozrieť do tváre.
Po technickej stránke to autorka trošku prepískla s finálnou úpravou, to je častý "nešvar" začínajúcich fotografov, čo sa mi nepodarilo dobre nafotiť, to dobehnem postprodukciou. Toto je ale obvykle riadne mylné presvedčenie, teda pokiaľ nie ste namakaný grafik, ktorý dokáže bič upliesť aj z... veď viete z čoho. Celá fotka je trochu podexponovaná (tmavá pleťovka), problematické sú hlavne tiene, kde došlo k zliatiu čiernej až tak, že sa celkom stratila kresba.
Problematická je aj vinetácia, tá by naozaj mala byť jemná a nemala by z oblohy urobiť tonalitu rovnakú, ako je farba kabátu na rukáve v ľavej časti fotky.
Celkový dojem
To je práve ten spomínaný trup fotografie, už nejde len o to, ako je fotka zakomponovaná a technicky odfotená, dôležité je, čo na nej je. V tomto prípade pomerne znudený model, ktorý sa síce snaží tváriť modelovsky, ale zjavne sa mu to pri tom nepohodlnom sedení na schodoch vôbec nedarí. Je cítiť na fotke jeho napätie, mám pocit, že by si najradšej vzal ten kabát a šiel niekam na pivo. Celkovo pôsobí fotka pokrčeným dojmom, pokrčený je kabát, tričko, nohavice aj chlapec, ktorý to všetko má na sebe. Takže čo urobiť? Dať si pauzu na pivo a začať ešte raz, vo väčšej pohode a pohodlí.
Dobrá rada
Tým všetkým nechcem autorke povedať, že by mala prestať fotiť alebo že je to celé nanič. Naopak. Je skvelé, že sa do niečoho takého pustila. Ale je to ako jazda na aute, pred tým než sa dostanete na pretekársky okruh, musíte sa o šoférovaní veľa naučiť, ako je to s tou spojkou a plynom, ako preraďovať, čo keď sa šmýka, poznať dopravné značky, mať postreh. Vo fotke je to rovnaké, treba ísť krok po kroku. Najprv zvládnuť základy, technickú stránku, kompozíciu, prácu so svetlom, postprodukciu, až potom sa púšťať do odvážnych vecí, ako je napríklad módna fotka. Lebo kým staviate na vratkých základoch, taký bude aj výsledok.
FOTO: Dee
Autorka článku je lektorkou Akadémie Kreatívnej Fotografie.