Loránt Bencz (zubo) nám poslal na redakčný email niekoľko svojich fotografii s prosbou o ktitiku. Sám seba definuje ako začiatočníka a fotografie snímal ultrazoomom Fujifilm FinePix S4000.
Názov fotografie: západ
Kto z nás si neodfotil západ slnka? Asi sa nenájde nikto, čo by odpovedal záporne. Západovky patria medzi najčastejšie fotografie začiatočníkov. Zvieratká a lietajúci hmyz určite robia silnú konkurenciu. Z tohto konštatovania vyplýva, že takýchto fotografií skúsenejší fotografi už videli, obrazne povedané na kilá, a preto prísť so západovkou, ktorá očarí, alebo zaujme je veľmi ťažké.
Tu by som chcel spomenúť jeden fakt. My fotografi pri fotení sme zatiahnutí do deja, na ktorý máme namierený objektív. Vnímame atmosféru miesta, počujeme zvuky, cítime vône, vietor na tvári... To v nás necháva emocionálny otlačok. Západ slnka je pre človeka určite jedno úchvatné divadlo. Prídeme domov, vysypeme kartu do počítača, upravíme a zavesíme na web. Stále sme pod tlakom genius loci – duchom miesta. Ten nás opantáva a nedovolí nazerať na vytvorené fotografie kritickým okom.
Odporúčam pred publikáciou nechať odznieť svoje vnútorné pocity, dostatočne veľkým prejdeným časom po fotení, a položiť si otázku: „Je vo fotografii prvok, ktorý by mohol osloviť aj nezainteresovaného človeka?“
Silueta človeka, pár vtákov letiacich v neznáme končiny by fotografiu oživilo. Stále je to však západovka..
Názov fotografie: trafka
Osamotené kvety, trávy priam vyzývajú fotografa, aby ich zvečnil v protisvetle. Môžeme využiť silné protisvetlo, umiestnením slniečka za fotený objekt. Dostaneme siluetovku a rozžiarené okraje v čarovnej aure. Ak nechceme mať vo fotografií siluetu, môžeme použiť blesk a tak presvetliť tiene.
Lórant pristúpil k foteniu iným spôsobom. Namiesto toho, aby postavil objekt medzi svetelný zdroj a objektív, nechal pôsobiť svetlo z mierneho uhlu. Preto nemusel použiť blesk, aby prekreslil štruktúru trávy. Nastavenie expozície bolo manuálne, ako som vyčítal z EXIFu fotografie. Preto nekritizujem prepal v ĽHR. V tejto vysoko-rozsahovej svetelnej scéne je to daň zato, že chcel mať fotograf prekreslený hlavný objekt. Pozitívne hodnotím fakt, že ako začiatočník, autor pracuje s manuálnym režimom a sám chce rozhodnúť, ako bude fotografia vyzerať. Nespolieha sa na integrovanú automatiku.
Čo mi na fotografii vadí je nahnutý horizont. Ten prudko stúpa k pravému okraju. Manipulácia s dynamickým významom (zrýchlenie alebo spomalenie deja) tejto techniky nahnutia horizontu tu nenachádza uplatnenie. Estetická rovina? Ani to. Dokonca keď sledujem, tak celá pravá tretina fotografie aj s časťou steblá bližšej trávy mi príde navyše.
Položil by som väčší dôraz na hlavný objekt a to orezom. Ak sa chcem zároveň zbaviť pravej tretiny fotografie, musíme vkročiť do špecifického formátu – štvorca. Pre začiatočníka štvorec prináša netradičné kompozície. Nie vždy sa vie s nimi stotožniť. Netreba sa však báť. Experimentovanie aj na takomto poli formátov môže priniesť nový vietor v tvorbe.
Po orezaní som dostal nový vzťah a príbeh medzi dvoma stonkami. Jedna už opadaná a druhá ešte v plnej sile. Môžem divákovi predostrieť príbeh...
Premenil som estetický charakter fotografie na významový. Jemný podtón pocitovej zložky z originálneho formátu sa zachoval aj po oreze. Bonusom je fakt, že naklonený horizont, už tak nevadí.
Názov fotografie: Budapest - náměstí hrdinů
Symetrická kompozícia architektúre pristane. Scéna je síce priestorovo statická pri tomto spôsobe komponovania, ale na druhej strane vystupujú do popredia estetické atribúty.
Rezervy fotografie vidím v spracovaní v grafickom editore. Mierny kontrast ohnutím kriviek a fotografia získa aj na farebnosti. Ak by to nestačilo, je tu ešte možnosť dodatočne pridať na saturácii (sýtosti) farieb. Problematiku kriviek a mnoho ďalších užitočných informácií z problematiky posprocesu sa nachádza v našej Fotoškole .
V PHR (Pravom Hornom Rohu) sa nachádza takmer nepostrehnuteľný biely pásik o širke 1 pixel a dĺžke cca 40 pixelov. Zrejme dôsledok nepresného orezu fotografie po narovnávaní horizontu. Treba si dať na to pozor.
Názov fotografie: zahleděný
Čo sa mi páči na tejto fotografii je mierny podhľad. Je vidno, že autorovi sa neťaží ísť do podrepu, a vyskúšať iné uhly pohľadu. Takýto uhol dáva možnosť vyniknúť hrdému postoju štvornohého miláčika. Šťastný bol aj moment stlačenia spúšte fotoaparátu v okamihu, kedy sa rozhliada panovačne po krajine. Čiernobiele prevedenie je adekvátne zvolené, vzhľadom na málo farebnú zimnú scenériu.
Fotografia prešla vo finálnej fáze spracovania orezom na pomer strán približne 2:1. Tento širokouhlý pohľad jej pristane. Teší ma, že autor aj zmenou pomeru strán sa snaží umocniť atmosféru vo fotografií. Orezaním sa totiž zmení kompozícia, a zmena kompozície môže viesť k takémuto gradovaniu pocitovej zložky. Pre mňa je tento snímok jediný zo všetkých, ktoré Loránt poslal do redakcie na kritiku, ktorý nesie emocionálny prvok.
Myšlienka, pocit, krása. To sú tri slová, ktorých význam hľadám vo fotografii. Ak má záber v sebe implementované aspoň jedno z nich, tak fotografia určite zaujme.
Keďže sa nejedná o siluetovku, snáď lepšie prekreslenie detailov na koži zvieraťa by nebolo na škodu. Fotografia už je na svete, preto zostáva túto úpravu vykonať v grafickom editore.
Upozornenie: prinavrátením detailov sa zníži celkový kontrast, čo môže viesť k poklesu pocitovej aktívnosti fotografie. Tento fakt treba mať pri úpravách na zreteli.
Názov fotografie: Budapest – Citadela
Kompozícia je zvolená citlivo, až na kúsok prečnievajúceho rohu pamätníka spoza pozadia sochy. Použitie širokého ohniska umocňuje v zbiehajúcich sa líniách dramatickosť a atraktívnosť záberu. Fotenie sôch, pamätníkov je skôr dokumentačná činnosť v štýle: „Tu som bol“. Ťažko sa vymýšľa a realizuje tak žiadaný prínos autora do fotografie. Vo všeobecnosti nemožno povedať, že by tento typ fotografií bol vyhľadávaný a obľúbený.
Návšteva Pamätníka oslobodenia zrejme prebiehala v sychravom čase . Rozťahujúca hmla skryla nielen rušivé prvky, ale aj sochu slobody umiestnenú na najvyššom podstavci. To miesto vyzerá, ako po nepodarenej snahe sochu v grafickom editore odstrániť. Nebol som na tom mieste, nepoznám ho. Až po dlhšej chvíľke a porovnávaní s inými fotografiami z tohto miesta sa mi všetky okolnosti vyjasnili, a definitívne som vylúčil neodborné manipulovanie s retušovacím štetcom. Pre ostatných divákov neznalých okolností, toto miesto vo fotografii môže pôsobiť zmätočne ako na mňa.
Čiernobiele prevedenie je vzhľadom na vládnucu hmlu znovu vhodne zvolené. Pozitívne vnímam taktiež nastolený kontrast tmavej sochy na popredí a svetlých stĺpov na pozadí. Čo je ešte zaujímavé je fakt, že sa jedná aj o zachytenie konfrontácie naturálnych tvarov (popredie- človek, zviera) a tvarov umelých, ktoré v krajine vytvára človek (pozadie- ostré línie pomníka).
Názov fotografie: auto ve městě
Fotografovanie pohybu nie je ľahká záležitosť. Vyžaduje si mnoho cviku, aby výsledky boli pôsobivé a hlavne také, aké si želáme. Na tejto fotografii je použitá technika, ktorej sa hovorí panning. Skúsení fotografi vedia pri panningu odfotiť pohybujúci sa predmet, aby bol maximálne ostrý. Samozrejme akékoľvek experimentovanie je vítané. Aj mierne rozmazanie ústredného motívu môže mať pre výslednú fotografiu kľúčový význam.
Chválim vhodný výber miesta, čo býva dôležitým faktorom. Svetlá na budovách oživujú fotografiu, a svojimi rozmazanými svetelnými stopami, vedú zrak do stredu fotografie, kde už sa nachádza hlavný objekt. Áno, všetko nás zvádza k stredovej kompozícii. Ešte aj umiestnený horizont v polovici fotografie. Ako však na vás pôsobí skĺbenie statického uloženia auta do stredu fotografie, spolu s rozmazanými svetlami jasne hovoriacimi o rýchlom pohybe?
Nepochybne zvláštne.
Ja by som zostal v prístupe konvenčnejší a vzniknutú fotografiu orezal s prihliadnutím na zlatý pomer. Na výber máme dve možnosti. Auto viac k ľavému alebo viac k pravému okraju. Volil som verziu kedy auto už vychádza z fotografie, a za sebou necháva len svetelné stopy potvrdzujúce jeho rýchlosť.
Po oreze som citlivo pridal na kontraste a saturácii.
Názov fotografie: výra kontra průmysl
V prvom momente ma zaujal skôr názov ako samotná fotografia. Viera kontra priemysel? Nech som si ten názov v hlave obracal akokoľvek, nemohol som dospieť k žiadnemu záchytnému bodu, o ktorý by som sa mohol oprieť, a tak pochopiť autorov zámer a myšlienkové pochody. Preskúmal som fotografiu. Dve vytŕčajúce veže s krížami, ako symbolmi kresťanstva na ľavej strane. Dymiaci komín na strane pravej. Teraz chápem, že sa nejedná ani tak o konfrontáciu viery a priemyslu, ale len o opis toho čo je na fotografii. Radšej by som názov v tomto prípade vynechal. Je to zbytočne zavádzajúce a pre mňa aj významovo nelogické.
Kompozícia nie je zlá – pôsobí vyvážene. Každý objekt ma dostatok priestoru. Kvalita svetla je na dobrej úrovni. Podľa hodín, neskoršie ráno ešte neprináša prisilné slnečné lúče, tak je svetelná atmosféra zaujímavá. Priestorový dojem sa značne stráca, čím viac sa snaží autor zarámovať veže a komín bez okolitých striech. Ak by sme do kompozície zaradili viac aj vrcholce striech, priestorový dojem by sa viac umocnil. Záleží však na tom, čo plánoval fotograf.
Celkovo fotografia patrí do skupiny fotografií, ktoré pozriete, nemáte síce žiadne výhrady, ale sa k nej ani nevrátite. Idete totiž ďalej...
Chcete si aj vy nechať odborne okomentovať svoju fotografiu?
Registrovaní užívatelia majú možnosť nechať si zhodnotiť svoju fotografiu odborným okom. Stačí, ak nám na redakčný mail kritika@ephoto.sk. zašlete vašu jednu fotografiu (alebo link na fotku vo vašej galérii), ktorú by ste si chceli nechať okomentovať. Do predmetu emailu napíšte svoje meno alebo nick. Redakcia v rámci svojich možností vyberie pár fotografií, ktoré bude hodnotiť. Nebudeme teda hodnotiť každú jednu fotografiu, ktorá k nám príde. Námety zaslaných fotografií, ako aj chyby na nich sa často opakujú, a preto máme za to, že takéto hodnotenie nebude prínosom len pre samotného autora fotografie, ale aj pre ďalších čitateľov ePhoto.sk. Do kritického okienka je možné zasielať len vlastné fotografie. Autor zaslaním fotografie súhlasí s uverejnením kritiky/úpravy fotografie v rubrike Kritické okienko.
Pridaj komentár
