Do Schmetterlinghaus-u (ďalej „skleník“) som sa prvý krát dostal začiatkom januára tohoto roku. Chceli sme sa tam ísť pozrieť už dávnejšie a niečo pekné aj nafotiť. Motýľov bolo síce pomenej, ale nejakí sa ukázali a aj zapózovali. Bol som na takom mieste prvý krát a fotenie sa mi páčilo
Národný park Denali (Denali National Park and Preserve).
Zvoní budík. Som neskutočne unavený, nemohol som veľmi spať. Asi je to mojou nedočkavosťou.
Vyspinkaní a plný síl vstávame pri mestečku, ktoré má v názve 20 písmeniek. Konkrétne ide o mesto Kirkjubeajarklaurtur.
Na južnom brehu rieky Temži, medzi historickými mostmi Tower Bridge a London Bridge vyrástla nová londýnska ikona. Presklený mrakodrap sa týči do výšky 309,6 metrov. Svojim ostrým vrcholom pripomína črepinu s čím súvisí aj názov - The Shard – v preklade črep.
Malebné mesto na brehu rieky Duoro, ktoré je akoby vytrhnuté z minulého storočia v sebe ukrýva tekuté poklady, ktoré poznajú ľudia na celom svete. Príjmite odo mňa pozvánku na prehliadku týchto zaujímavých kútov Portugalska. Článok je voľným pokračovaním rozprávania o meste Porto od Patrika Štedráka, ktorý tu už bol uverejnený v minulosti.
Po výdatnom obede v tieni kmérskych chrámov znova zapriahame nášho vodiča do práce a máme to namierené k ďalšiemu z pokladov, ktoré vo svojich útrobách ukrýva všadeprítomná hustá džungľa.
La Paz + jazero Titicaca (Copacabana, Isla del Sol, Puno, Uros, Isla de Taquile).
Prípravy, let do Anchorage, Turnagain Arm, Talkeetna.
Po niekoľkých cestách vlakmi rôznych veľkostí a rýchlostí padne celkom vhod malá zmena.
Po prehliadke portských pivníc určite každého napadne otázka, odkiaľ sa také množstvo vína vôbec berie. My sme neboli výnimkou a tak sme sa rozhodli túto záhadu vyriešiť. A vôbec to nebolo až také ťažké, pretože celé nábrežie popri rieke Duoro je posiate turistickými kanceláriami, ktoré ponúkajú zájazdy po prúde jej rieky až k miestam, kde dozrieva to najlepšie hrozno, z ktorého sa portské vyrába.
Miesto, kde sa západ stretáva s východom. Klišé, na ktoré do Hongkongu láka väčšina cestovných kancelárií. Napriek svojej otrepanosti má však toto tvrdenie niečo do seba.
Hovorí sa - iný kraj, iný mrav. Niekedy však aj podobné zvyky možu pôsobiť prinajmenšom zvláštne. Hlavne, ak ich zažijete v netradičných kulisách. V čase, keď u nás očakávame prvý sneh, začína u protinožcov hlavná letná sezóna. Ako teda trávia na opačnej pologuli Vianoce uprostred leta?
Keď sa povie Austrália každému cestovateľovi sa automaticky vybaví obrázok budovy opery v Sydney a hneď za ním tajomná skala Uluru (alebo naopak). Tretí deň nášho pobytu v púšti sme mali namierené práve k tejto prírodnej zaujímavosti.
Vždy som sa považoval a stále sa aj považujem za človeka, ktorého fascinovali nádherné, divoké a rozmanité krajiny. Medzi takéto krajiny patrí aj Island, vo svete známy pod anglickým slovom Iceland.
Pochodili sme už kus sveta, no práve nie tak vzdialená talianska Sicília bola pre nás obrovským cestovateľským prekvapením. Tento ostrov v Stredozemnom mori ponúka okrem extra dávky historickej romantiky a kulinárskych zážitkov aj nádherné pláže a prírodnú scenériu.
Fráza 'lepšie raz vidieť ako stokrát počuť' v žiadnom prípade neplatí, pokiaľ ide o polárnu žiaru. Pretože tú je TISÍCKRÁT lepšie RAZ vidieť ako MILIÓNKRÁT počuť a úplne najlepšie je vidieť ju aspoň STOKRÁT, lebo VŽDY sa budete mať na čo pozerať, a nepočúvať o nej vôbec.
V kalendári sa písal január roku 2008 a ja som mal možnosť pobudnúť jeden deň na jednom z podľa mňa najzaujímavejších miest na svete vôbec. Aby som bol presnejší jednalo sa o miesto zvané Petra nachádzajúce sa v južnej časti jordánskeho kráľovstva. Toto mesto vytesané do okolitých skál bolo založené jeho obyvateľmi už v šiestom storočí pred naším letopočtom a v čase jeho najväčšej slávy v ňom žilo až 30 000 obyvateľov. Zmienku o ňom je možné nájsť aj v knihe Exodus. Nachádzalo sa na križovatke dôležitých obchodných ciest a malo preto strategickú polohu pre celý priľahlý región.
Kaňon Colca, Arequipa, Nazca, Huacachina, Paracas, Pacifik, Lima. Posledná časť photopointu.
Je skoro ráno, ani neviem koľko je, ale viem, že slnko ešte nevyšlo. Okoloidúce autá nás zobúdzajú. Som rozlámaný. Vyspať sa v malej Thalii v spoločnosti ďalších troch ľudí je skoro nadľudský výkon. Sme nad mestom Fés, ktoré sme si chceli pozrieť už včera.
Podľa jednej z maorských legiend sa kedysi všetky vulkány nachádzali v strednej oblasti Severného ostrova. Bola medzi nimi aj krásna sopka Pihanga, o ktorú súperili ostatné vulkány.
Hovorí sa, že to je prvé skutočné indické mesto od New Delhi. Je to hlavne mesto, v ktorom sa život a hlavne ráz mesta za posledných niekoľko desaťročí skoro nezmenil. Mesto, ktoré je známe všade vo svete – Jaipur (Džajpur).
Je pred šiestou hodinou ráno. Pomaly sa zobúdzame. Štvrtý deň v Maroku. Rýchla hygiena v bojových podmienkach. Ja sa balím a odchádzam z izby ako prvý, mám za úlohu vonku zohnať jedlo. Všetko je zavreté, tak sa jedlo nekoná. Sme pobalení. Veci naskladáme do nášho auta. Ešte raz zháňame správcu ubytovne aby sme mu zaplatili, večer sme ho nezohnali, po rozhovore s miestnym človekom, ktorý tu tiež prespal, sa teda ubytujeme s tým, že zaplatíme ráno.
Keď som pred rokmi navštívil jednu z prvých bratislavských suši reštaurácií, pripadali mi malé kôpky ryže úhľadne zabalené do plátkov morských rias exotické a vzdialené. Ako krajina, z ktorej pochádzali.
Stihnúť absolvovať prehliadku Tokia v priebehu pár dní je takmer nemožné. A práve o to sa pokúšame počas krátkej návštevy. S predmestiami a 35 miliónmi obyvateľov natlačených na území veľkom asi ako tretina Slovenska je najľudnatejšou oblasťou sveta. Našťastie v Tokiu na našinca čakajú netradičné pohľady takmer na každom rohu.
Mount Rinjani – velikán Lomboku
Ostrovček Lombok dlhý len 80km situovaný na východ od populárneho Bali dostáva oveľa menej pozornosti zo strany turistov. Tak ako Bali aj Lombok ponúka krásne pláže, potápanie a pohodu. Čo má navyše je Mount Rinjani – krásny sopečný kopec týčiaci sa do výšky 3726 m.n.m, odkiaľ výhľady na okolité ostrovy obmývané morom sú nekonečné.
Pre každého zanieteného turistu je Nepál zemou zasľúbenou. Obrovské údolia, ľadovce a morény obklopené najvyššími horami sveta sú lákadlami, ktorým málokto odolá. Má to len jedinú chybičku - masy turistov. Trochu to uberá na atraktivite aj zážitku. Preto moja tretia cesta viedla do Nepálu v zime, dúfajúc, že sa davom vyhnem. Áno, turisti neboli takmer žiadni. Boli dni, keď sme nestretli vôbec nikoho - občas však ani domácich, čo trochu zamrzelo v prípade, ak sme sa chceli opýtať na cestu...
Viete čo spája holandského objaviteľa Abela Janszoona Tasmana a britskú kráľovnú Žofiu Šarlotu z Mecklenburg-Strelitz? Severné pobrežie Južného ostrova Nového Zélandu.
Je nedeľa ráno a v mestečku Cannobio na brehu jazera Maggiore začína pravidelný trh. Ľudia z okolia prichádzajú, aby predali a nakúpili. Tak, ako to robia už po stáročia. Len sortiment a dopravné prostriedky sa zmenili.
Patrím k tým šťastlivcom, ktorí zažili revolúciu v osemdesiatom deviatom na vlastnej koži. Zmena politického systému okrem iného priniesla aj rôzne slobody. Jednou z nich bola i sloboda prejavu. Tá môže mať viaceré podoby a mne vtedy do tínedžerského slovníka pribudol nový pojem. Graffiti.
Keď som pred časom navštívil austrálske Melbourne, jedným z najväčších prekvapení bola pre mňa miestna graffiti komunita. Podotýkam, že prekvapením príjemným. V prípade graffiti tomu býva spravidla naopak. Melbournskí umelci ulice ma však presvedčili, že sprejerské čarbanice môžu mať aj estetické kvality.
Neodrádzajú nás teroristické útoky v rokoch 2002 a 2005 ani prepuknutie vtáčej chrípky v roku 2006. Ide sa do Indonézie. Do krajiny tisícok ostrovov, z ktorých my navštívime len päť. Preľudnené moslimské ostrovy Sumatru a Jávu obchádzame a smerujeme na východ, kde je krajina dosť odlišná. Bali so svojim hinduistickým náboženstvom vyžaruje pohodu a spokojnosť. Jej menší brat Lombok nás láka vďaka gigantu Mt. Rinjani, na ktorý sa tešia hlavne naše turistické topánky
Kde bolo tam bolo, žil raz jeden obrovský drak. Volal sa pravaran Megalania a bol dlhý sedem metrov a vážil dve tony. Bol najväčším jedovatým jašterom aký kedy žil na našej planéte. Dnes, 100 miliónov rokov neskôr žije na Zemi už len jeho priamy následník Varan komodský (Varanus komodoensis).
Siedmy deň v USA. Vstávam ako prvý. Vychádza slnko. Vyhrabávam sa zo stanu a predo mnou sa zjavuje okolitá príroda. Dnešný deň začína perfektne. Nádherná okolitá príroda, ktorá nám bola skrytá tmou noci, a čo je hlavné, krásna modrá obloha. Sme pred Národným parkom Zion.
Podľa nepálskeho kalendára sa v Kathmandu píše rok 2068 no moje oči vravia že cestujem v čase a sme tu o storočie skôr. Možno v roku 1968 európskeho kalendára až na to, že hipisáci sú už dávno preč a ostala po nich už len zvodná marihuana a farebné oblečenie v pouličných butikoch. Preberám sa až pohľadom na hodinky, ktoré ukazujú že sme v roku 2011.
Na juhozápade Európy, v celkovej dĺžke viac ako 490 kilometrov, sa tiahne pohorie, čo dalo názov poloostrovu, ktorý od zvyšku Európy oddeľuje. Pyreneje.
Nutkání pakoňů k pravidelným přesunům z jednoho místa na druhé a k překonání útrap s tím spojených patří k nejúchvatnějším představením africké divočiny.
Na konci januára roku 1543 sa v jednej japonskej šľachtickej rodine narodil chlapec menom Takečijo Macudaira. Neplnoletým rodičom, ktorí boli naviac nevlastnými súrodencami. Chlapec vyrastal uprostred neustálych bojov vzájomne súperiacich rodinných klanov a už ako šesťročný bol unesený. Hovorí sa, že zvyk je železná košeľa a v prípade mladého Takečijiho to platilo obzvlášť.
Zasnežené končiare týčiace sa nad rozľahlými jazerami, ľadovce a vodopády, prudké svahy pokryté nepreniknuteľnými lesmi. Nový Zéland ako ho poznáme z pohľadníc a bedekerov.
Druhý deň pobytu v Nikkó začíname trochu netradičnými raňajkami. Na provizórnom stole pred recepciou v našom rjókane sa týči veľka misa plná ťažko identifikovateľnej hmoty. Na jej vrchole tróni naberačka na zmrzlinu s vyklápacím mechanizmom. Na výber sú ešte párky pre trpaslíkov, plátky igelitom potiahnutého syru, čierny čaj, instantná polievka a sladké pečivo.
Mnohí z vás určite navštívili Cyprus, ostrov, na ktorom sa podľa starovekej povesti zrodila z morskej peny bohyňa Afrodita. Známa je najmä jeho južná časť patriaca do Európskej únie. Vybudované letoviská, krásne pláže a pestrá paleta služieb sem lákajú dovolenkárov z celého sveta. Nie nadarmo sa letovisko Ayia Napa radí k najväčším v Európe.
Mesto, do ktorého sa dnes vyberieme, podľa jednej z legiend klasickej mytológie údajne založil Herkules. Španielski panovníci ho v priebehu dejín označili prívlastkami vznešené, verné, hrdinské a neporaziteľné. Diktátor Franco ho zasa za jeho náboženskú oddanosť Panne Márii pomenoval Mariana.
Zatváram notebook. Idem ešte raz skontrolovať veci. Vyzerá to, že všetko mám. Sprievodcovia, Kalifornia a Západ USA, naznačujú, kde sa budem pohybovať nasledujúce dva týždne.
Keď Briti v roku 1841 obsadili ostrov Hongkong, v približne 20 malých dedinách a osadách žilo len niekoľko tisíc ľudí. Ďalších pár tisíc obývalo lode v oblasti terajšieho prístavu Victoria. Dnes má Hongkong viac ako 7 miliónov obyvateľov žijúcich na ploche len trojnásobne väčšej ako Bratislava.
Dobre prepracovaný systém verejnej dopravy by Hongkongu mohlo právom závidieť nejedno mesto. Jej dostupnosť a efektívnosť príjemne prekvapí mnohých návštevníkov. Verejná doprava je tu naviac rýchla a lacná. A práve doprave sa budeme dnes venovať podrobnejšie.
Viedenská Zoo alebo Tiergarten Schönbrunn je najstaršou zoologickou záhradou na svete .
Naša dlho očakávaná dovolenka u protinožcov sa začala rodiť novembrovou kúpou leteniek, čo nám dalo do marca dostatok času naplánovať dlhý zoznam vecí, ktoré si nechceme nechať ujsť.
Zazvoní budík. Som rozlámaný a premrznutý. Veľa som toho nenaspal. Už viem do budúcna dve veci. Spať pri tak veľkom vodopáde ako je Skógafoss je síce neskutočná romantika, ale taktiež je to hukot, ktorý Vám celú noc znepríjemňuje spánok, a aby toho nebolo málo, tak od vodopádu ide strašná zima. Fakt je ale ten, že je to jeden z najkrajších vodopádov aké som doposiaľ videl.
Zuzkine putovanie Nepálom zakončujeme návratom do Káthmandú. Na konci článku sa konečne dozviete akú fototechniku použila, čo z osobných vecí sa osvedčilo a čo nie.
Prebúdzame sa, predmestie San Francisca, tretí deň v USA. Vonku je hmla, maximálne nefotogenické počasie. Chceli sme vyfotiť rannú panorámu San Francisca, ale zas z toho nič nebude. Dáme si sprchu a pobalíme sa. Smer Národný park Yosemit, alebo anglicky NP Yosemite.
Počas svojej návštevy Bruselu som mal voľný deň a v ruke Fujifilm XE-1. Ako nadšenec fotografie, architektúry a gastronómie som si vytipoval zaujímavé miesta, spravil krúžky na turistickej mape a poďho spoznávať hlavné mesto Európy.
Po viac ako desiatich mesiacoch sa opäť vydávame na cestu za sopkami Severného ostrova. Cieľom je tentokrát aktívna vulkanická zóna Taupo. Pokrýva rozsiahle územie dlhé približne 350 a široké asi 50 kilometrov.
Otvorene priznávam, že mám na Grécko slabosť. Navštívil som už viac gréckych ostrovov a jednoducho sa mi páčia. Nesmie chýbať najväčší z gréckych ostrovov, a to Kréta. Tomuto ostrovu sa budem v tejto sérii venovať.
Všetko bolo dokonalé, gýčové a krásne. Ako však vyleziem zo spacáku, tak zistím, že Nórsko vie prekvapiť aj negatívne. Nie ľuďmi, krajinou alebo nepríjemnými udalosťami, ale počasím. Počasie je hrozné...
Známu panorámu Hongkongu tvorí spleť moderných mrakodrapov so zelenými kopcami v pozadí. Pohľad na ňu je údajne jednou z najkrajších veľkomestských scenérií. Za predpokladu, že sa vám ho však podarí uvidieť... Mesto a celý región totiž čoraz častejšie zahaľuje smog.
Hovorí sa, že samotná cesta je niekedy dôležitejšia ako jej cieľ. Vo veľkej miere to platí aj o ceste na White Island.
Piaty deň trekovania venujeme výstupu zo Saas Fee cez stanicu lanovky Spielboden až po konečnú stanicu Langfluh. Túto túru sme si vyhliadli hneď v prvý deň, keď sme mali výhľad na náprotivný svah s oboma stanicami cestou na Platjen. Svah bol plný farieb a na oko to vyzeralo ako prijateľná túra.
Skupina Caffé Il Fotografo sa na necelý týždeň vybrala do srdca Talianska. Navštívili sme tri toskánske provincie.
Po zverejnení prvej časti seriálu ste sa pýtali, aká bola celková trasa nášho putovania po Austrálii. Je ťažké vtesnať vyše 8000 kilometrov do jednej mapy, no predsa som sa o to s pomocou máp od Google pokúsil.
Sírové výpary stúpajúce z popraskanej zeme, jazerá a rieky s vriacou vodou, horúca pôda doslova pod nohami. Bublanie bahna a sykot unikajúcej pary, slnko zahalené kúdolmi dymu. Krátery Inferno a Diablov domov, či jazero s dekadentným názvom Šampanské.
Zaiste už mnohí z vás počuli o moskovskom metre, ktoré patrí k najkrajším na svete. Dnes vám bližšie priblížime toto unikátne podzemné múzeum Moskvy.
Priznám sa, že keď sa mi počas pobytu na Novom Zélande dostal do rúk leták pozývajúci na akciu so záhadným názvom Kapa Haka Super 12s, netušil som v prvom momente, čo si mám pod ním predstaviť. Leták sľuboval súboj 12 tímov o 12 000 novozélandských dolárov, pričom každý zo súťažiacich tímov mal mať k dispozícii 12 minút na predvedenie vlastnej verzie tradičných tancov.
Zurich – mesto... Hm, vlastne ani neviem, k čomu sa toto mesto zvykne prirovnávať. Ja ho spolu s celým Švajčiarskom pomenujem po svojom – rajom čokolády. :) Fotky čokolád tu však nečakajte, v predajniach mi nedovolili použiť fotoaparát.
Najlepšie nápady (ako minúť úspory) mávajú spravidla naše polovičky. V prípade tohto fotopointu je tomu podobne. Drážďany zaujmú Meisenským porcelánom, znovu postaveným Frauenkirche a galériou Zwinger, alebo operou Semperoper. Fotografov zaujme, že sa tu vyrábali a tiež vyvíjali filmové fotoaparáty Pentacon Six a Praktica. Drážďany doslova vstali z popola, pretože celé mesto bolo totálne zbombardované kobercovými náletmi spojencov počas Druhej svetovej vojny Ale o tom neskôr.
Necelých 60 kilometrov od letiska v Malage, na križovatke diaľnic spájajúcich Sevillu, Cordobu a Granadu, sa nachádza mestečko Antequera. Vďaka svojej centrálnej polohe v rámci autonómnej oblasti Andalúzia si vyslúžilo prezývku "srdce Andalúzie". Blízkosť najkrajších miest Andalúzie ako aj turisticky rozvinutého pobrežia Costa del Sol robia z Antequery vhodnú základňu pre výlety do neďalekého či vzdialenejšieho okolia.
Piaty deň tripu po USA. Pár desiatok kilometrov pred mestom anjelov, Los Angeles, hovorovo obľúbeno L.A. Okno motelovej izby je zarosené a mokré. Za oknom rachot. Prší...
Ešte nevyšlo slnko. Je tma a chladno. Stávame. Obliekame sa. Sme v Grand Canyon Village, na hrane Grand Canyonu. Hneď sa ponáhľame aby sme stihli východ slnka. Nájdeme si miesto a pozorujeme tento magický moment. Začína ďalší úžasný deň pri putovaní po západe USA.
Počas jedného z výletov pozdĺž pobrežia Severného ostrova Nového Zélandu som natrafil na miesto, kde pravidelne hniezdia suly žltohlavé. Po krásnych operencoch vtedy nebolo ani chýru ani slychu.
Pri predstave Nového Zélandu sa väčšine ľudí v mysli vynorí obraz krásnej krajiny s divokou prírodou. Niet sa ani čomu čudovať. Neporušená príroda vo všetkých jej podobách je hlavným turistickým lákadlom a poznávacou známkou tohoto ostrovného štátu.
Skupina Caffé Il Fotografo sa z provincie Fiorenze presúva do provincie Siena, na najznámejšie fotolokality Toskánska.
V predošlých dvanástich častiach Photopointu o mojom putovaní po západe USA sme prešli xxx kilometrov, čo je v USA xxx míľ. Nie je to málo. Som rád, že ste túto cestu absolvovali so mnou ešte raz. Hneď po prvej časti ste ma obdarovali veľa mailami a správami na ephoto.sk a zaujímali ste sa o ďalšie informácie o USA. Tento "teoretický photopoint" bol nevyhnutný.
Kvôli čomu by ste boli ochotní cestovať do pomerne neznámej stredoázijskej krajiny lietadlom 7 hodín a potom ešte ďalších 9 hodín autom cez horské priesmyky a iné nástrahy?
Keď som bola malá, zbierala som poštové známky. Tie najkrajšie boli pre mňa z Mongolska. Zobrazovali na zelenej lúke pasúce sa ovečky, kozy a štíhle kone.
Je len málo miest, ktoré preslávil alkohol. Ešte menej je tých, ktoré s jednou z jeho podôb zdieľajú aj spoločný názov. Porto, nachádzajúce sa na severo-západnom pobreží Portugalska, je jedným z takýchto "šťastlivcov". Mesto a jeho okolie ponúkajú svojim návštevníkom oveľa viac, ako len svetoznámy lahodný mok. Začnime však práve ním, keďže história mesta je s vínom úzko spätá.
Rovinj a jeho okolie je vďaka famóznej atmosfére turisticky najpríťažlivejším mestom na Istrii.
Prebúdzam sa v príjemne vyhriatej motelovej izbe. Michal K. je už hore a niečo ďatľuje do mobilu. Balím nabíjačku na fotoaparát, povyberané veci a ideme s chalanmi na raňajky. Najeme sa do prasknutia a necháme tu asi 5 dolárov ako sprepitné. Jedlo bolo perfektné. Nastupujeme do auta a vyrážame zas do NP Yellowstone.
Ďalšie zaujímavé miesto z oblasti Nationalpark Bayerischer Wald, ktoré poteší nejedného fotografa prírody. V článku sa dočítate, čo ponúka park pre fotografov, ale aj pre nefotografickú verejnosť. Tiež si niečo povieme o doprave a ubytovaní v tejto lokalite.
Kto z nás, žijúcich v Bratislave a blízkom okolí, by nepoznal rakúske mestečko Hainburg an der Donau, nachádzajúce sa len pár kilometrov za hranicami? Či už sem chodíte za nákupmi alebo za kultúrou, iste mi dáte za pravdu, že historické centrum s priľahlými kopčekami a okolitými dedinkami je veľmi fotogenické. A keďže na jeden článok by toho bolo priveľa, rozhodla som sa priblížiť vám tento malebný kúsok Rakúska postupne. Dnes to bude asi najznámejšia dominanta mesta – Schlossberg a protiľahlý kopec Braunsberg, z ktorého okrem iného krásne vidieť do Devína (aneb čo je to za kopec, čo mi kazí fotky západu slnka spod devínskeho hradu :) ?).
V dedine sa koná mongolský národný festival Naadam. Wrestlingové zápasenie, konské dostihy a streľba z luku sú hlavné športy.
Záver putovania Indonéziou je dobrodružnejší a začína nehodou, ktorá cestovateľov neosradí od preskúmania ostrova Flores.
Končí sa seriál Martina Siptáka, zatiaľ najrozsiahlejší Photopoint na našich stránkach. A končí sa veľmi prakticky, dobrými radami pre tých, ktorí chcú Maroko navštíviť.
Je pred siedmou ráno. Niekde medzi Los Angeles a Calico, bližšie ku Calico. Skladáme spacáky na parkovisku pri supermarkete Wallmarkt. Už ho aj otvorili, tak si hneď urobíme zásoby, ale zbytočne sa nezdržujeme a hneď vyrážame. Mohavská púšť.
Opustili sme Monument Valley. Naša cesta vedie cez obrovské planiny do Natural Bridges National Monument. Ďalšie úžasné miesto USA.
O Luzern sa hovorí, že je to najkrajšie mesto Švajčiarska a malo by byť povinnou jazdou každého návštevníka. Mňa síce pôvodne skôr lákal výlet na Rigi, kráľovnú švajčiarskych hôr, ale keď sa naskytla možnosť pokračovať smerom do tohto historického mesta, s radosťou som sa plánom prispôsobila.
Sme vo West Yellowstone. Je už po ôsmej hodine ráno. Vonku je chladno. Nie je sa čo diviť, však sme kúsok od Kanady. Ranná hygiena a ideme sa naraňajkovať. V cene ubytovania máme aj raňajky. Bufetový stôl. Riadne sa najeme, úplne do prasknutia. Vrátime sa na izbu, vezmeme fotovýbavu, pitie a vyrážame do National Park Yellowstone.
Turista je pre Mongolov chodiaca bankovka a snažia sa na nás zarobiť ako len môžu. Normálna cena autobusového lístka je 2500 tugrikov, šofér si však od nás suverénne pýta 10 000 na osobu. Zamietame ich vydieranie a tak sa ďalej naprieč prázdnou krajinou vydávame stopom.
Kedysi koncom marca minulého roka mi v mailovej schránke pristál holub s úžasnou správou - Katka (ephotu známa pod prezývkou wildcat) s Vladkom idú v polovici septembra dovolenkovať do škótskej divočiny a kto sa k nim chce pridať, nech sa ozve. Škótsko - hneď sa mi vybavil pes baskervillský, lochnesská príšera, Búrlivé výšiny, more detektívok zo škótskych vresovísk. Holuba som teda odoslala späť so slovami - „hlásim sa“. Takto dáko sa začalo naše škótske dobrodružstvo.
Máloktorá stavba dvadsiateho storočia je tak známa a ľahko identifikovateľná ako budova opery v Sydney. Stavba s originálnou siluetou je asi najfotografovanejším symbolom modernej Austrálie.
Ak nemáte radi vlhko v topánkach a v daždi radšej ani nevystrčíte nos, nasledujúce riadky môžte kľudne preskočiť. Navštívime totižto jedno z najupršanejších miest našej planéty - národný park Fiordland.
Ďalšie ráno. Jedno z mnohých v Maroku. Je ale zas iné. Iné miesto, iná krajina, nové dobrodružstvá pred nami. Dnes Casablanca a ďalej sa uvidí. Balíme rýchlo veci, už sa rozvidnieva. Casablanca. Tam dorazíme čo nevidieť. Veľké moderné a ukážkové mesto. Tu sa konajú všetky konferencie, sú tu drahé hotely. Pamiatok je tu biednejšie ale predsa tu je ukážková koloniálna architektúra a mešita Hassana II. Tá je aj prvý náš ciel. Zastavujeme niekde na hlavnej triede. Parkovné sa dnes neplatí. Paráda. Smer mešita. Prichádzame k nej a ešte nevyšlo slnko. Ale to sa za chvíľku zmení. Mešita je postavená na brehu mora a v oranžových lúčoch slnka vyzerá úžasne. Fotíme a beháme okolo mešity. Pri mne sa aj zastavia policajti na aute. Čo zase chcú? Prečo všade len niečo po mne chcú policajti. Usmiaty stiahnu okienko a pýtajú sa na foťák. Že koľko taký stojí. Hovorím, že je to už starý foťák, to ich neodrádza tak ma napadne suma 1000 eur. Len sa zasmejú a poznamenajú, že starý a ešte drahý a poprajú mi nech urobím pekné fotky...
Dolomity je horský masív (súčasť Álp), ktorého väčšina územia leží v talianskej provincii Belluno, zvyšok územia zasahuje do provincií Bolzano a Trento. Často odtiaľ vidíte fotografie vetrom ošľahaných, mohutných skalných brál. Pozrime sa ale na Dolomity trošku bližšie.
Jak jsem slíbil v závěru první části povídání o Dolomitech, ve které jsme se věnovali zejména vysokohorským průsmykům, tak dnes společně nakoukneme nejdříve do údolí, pak se vydáme na některé vrcholy a samozřejmě nezapomeneme ani na pohádková jezera.
Viedeň leží kúsok od našich hraníc, asi tak čoby sme kameňom dohodili a ešte šesťdesiat kilometrov pobehli. Cesta, ktorá voľakedy trvala takmer celý deň, zvlášť ak ste nemali ani koňa, dnes nepredstavuje žiadnu prekážku, autom ste tam za pol hodinky, vlakom, autobusom za hodinku, loďou to trvá o trošku dlhšie. Jej dejiny siahajú až do prvého storočia nášho letopočtu, pravda vtedy sa jednalo o malú osadu Vindobona.
Hneď v úvode priznám, že canonistom som skôr náhodou ako z presvedčenia. V čase kupovania mojej prvej digitálnej zrkadlovky mal Canon výhodnú ponuku na vtedy populárny model EOS 1000D.
Po niekoľkomesačnej prestávke od prvého výletu do Národného parku Grand Canyon som sa tam vrátil znova, tentoraz na juh.
V roku 1953 zničil veľký požiar slum v severovýchodnej oblasti poloostrova Kowloon a viac ako 53 000 prisťahovalcov z pevninskej Číny, ktorí tu žili v provizórnych chatrčiach sa stalo bezdomovcami. Hongkongská vláda, vtedy pod britskou koloniálnou správou, naštartovala program výstavby štátnych bytov. V nasledujúcich desaťročiach tak na mnohých miestach vyrástli sídliská gigantických rozmerov, ktoré poskytovali ubytovanie prichádzajúcim davom.
V Thajsku sa okrem Bangkoku a nádherných pláží dá obdivovať taktiež aj veľmi zaujímavé vnútrozemie krajiny. Počas našej dovolenky sme si preto naplánovali aj výlet do mesta Kanchanaburi po neslávne známej železnici smrti. Prečo sa tak nazýva a čo sa za týmto hrôzostrašným názvom skrýva sa dozviete čoskoro.
Keď sa povie Madagaskar, väčšina ľudí si predstaví kreslenú rozprávku, ktorá dostala meno po krajine, ktorá ešte stále v ľuďoch navodzuje pocit exotiky. Vieme o nej len málo, v správach počujeme častejšie o Marse, ako o Madagaskare. Ak si chcete o tomto ostrove zachovať idylickú predstavu a radšej zostať v sladkej nevedomosti, text preskočte a pozrite si len galériu na konci článku.
Kristiansand. Je veľmi veľká zima a ešte tma. Balíme sa. Ako raňajkujem, vstávajú aj ľudia z karavanu, ktorý parkuje vedľa nás. Vyzerajú nahnevane a tak sa ospravedlníme, predsa len večer sme ich asi zobudili. Snažíme sa zaplatiť, ale nie je kde. Ranný príchod slnka naznačuje aj príchod nových miest. Sadáme do auta a vyrážame do nového dňa a novej krajiny. Nórsko nás čaká...
Zobúdzame sa do krásneho slnečného dňa a vydávame sa opäť do mestečka Saas Fee, odkiaľ začína naša dnešná trasa. Keďže sezóna ešte nezačala, lanovka na Plattjen – panoramatickú vyhliadku - zatiaľ nepremáva.
V Džajpure, hlavnom meste severoindického štátu Rádžastán sme s mojou priateľkou už tretí deň. Pomaly si zvykáme na tunajší svet, ktorý je tak odlišný od toho nášho, európskeho. Zvykáme si na dopravný chaos, neustále trúbenie a odpadky, ale aj všadeprítomné stánky s čerstvým ovocím, na pestré farby, milých ľudí, podmanivú hudbu a skvelé jedlo.
Svoju cestu po Kambodži sme začali príletom do Siem Reap. Je to hlavné mesto jednej z provincií severozápadnej Kambodže. Cestou z letiska sme mohli pozorovať obyvateľov, ktorých je na cestách viac ako dosť. Prepravujú sa pešo, na bicykloch, motorkách, ale i na nákladných autách, ktoré slúžia ako prostriedok hromadnej dopravy.
Najväčšie tirolské jazero patrí k najkrajším alpským destináciám.
Dnešný deň začíname vskutku turisticky - nasadáme do autobusu, predpoveď počasia nie je nič moc, hoci sem tam vidíme nejaký ten slnečný „papršlek“. Namierené máme k priehrade na konci údolia Saas zvanej Stausee Mattmark.
Po nie príliš pokojnej noci, kedy vietor a dážď vytvárajú priam dramatickú kulisu k hororovému filmu - spánok sa dá nazvať ľahkým driemotom - sa preberáme do tichého rána bez kvapiek. Keď vychádzam zo stanu, úžasom zostávam stáť ako prikovaná. Lepšie miesto si na ranné prebudenie naozaj neviem predstaviť.
Na takmer samotnom konci prístavu Port Jackson, kde sa doň vlievajú rieky Parramatta a Lane Cove, sa nachádza nenápadný ostrov so sympatickým názvom - Kakadu (Cockatoo Island).
Prajeme príjemný letný deň. Ako sme sľúbili, pokračujeme v našom cestovaní po úchvatnej Sicílii. Tento ostrov stojí za to navštíviť a možno vás ešte viac navnadí aj druhé pokračovanie nášho cestopisu.
Billund, mestečko nachádzajúce sa v Dánsku, 250 km od nemeckého Hamburgu. Nikomu nič určite nepovie. Keď však niekto vysloví slovo LEGO, každému sa vybavia rôznofarebné kocky, ktoré mnohých z nás sprevádzali v detstve a niektorých aj v dospelosti...
Veľkomiest, v ktorých je to do skutočnej prírody len "na skok", nie je veľa. Novozélandský Auckland je vďaka svojej jedinečnej polohe jedným z nich. Okrem členitého pobrežia a viacerých vulkánov nachádzajúcich sa priamo v centre mesta, začína na jeho okraji pohorie Waitakere Ranges, ktoré sa tiahne 25 kilometrov pozdĺž západného pobrežia Severného ostrova Nového Zélandu.
Současná cesta je pestrá. V Bhútánu jsme se s velvyslancem z Delhi Mílou Staškem postupně setkali s králem, královnou, premiérem, zajímavými ministry… Díky tomu můžeme plánovat další unikátní akce do atypických a izolovaných oblastí.
Je pol šiestej ráno a budík sa neodbytne dožaduje mojej pozornosti. Rokmi trénovaným pohybom umlčím tento nekompromisný vynález a pomaly začínam ľutovať moment, kedy som navrhol stráviť štátnym sviatkom predĺžený víkend okružnou jazdou poloostrovom Coromandel.
Fairbanks, Chena Hot Springs, Tok, Chicken, Wrangell - St. Elias National Park & Preserve, McCarthy, Kennecott.
Tohtoročnú dovolenku som trávila opäť v horách, verná svojim obľúbencom horolezcom. Alpy, konkrétne švajčiarske Walliské a ešte konkrétnejšie údolie Saas, susediace s údolím Mattertal, kde sa zrodil symbol Švajčiarska – Matterhorn.
Ľadovec Matanuska Glacier, polostrov Kenai Peninsula (Seward, ľadovec Exit Glacier, Kenai, Ninilchik).
„Tohle je Barma. Země zcela jiná, než cokoli, co znáte.“ Řekl Kipling a věděl, o čem mluví. Barma byla jedinečná už tenkrát a je ještě více jedinečná po desetiletích izolace od zbytku světa. Globalizace sem nevkročila, muži chodí v dlouhých sukních londží, ženy nosí tanaku, zvláštní bílou pastu na obličeji. Lidé žijí v naprosté chudobě a na každém rohu najdete pagodu z pravého zlata. Život lidí i chod státu je řízen předpověďmi astrologa a libovůlí armády.
Z Nililchiku je to do mesta Homer zhruba 60 km. Tieto kilometre sa nesú v znamení krásnych výhľadov na okolité hory, vulkány a oceán. Tesne pred príchodom do mesta sa zastavujeme na vyhliadke priamo na Sterling Highway.
Po 13 rokoch ma chytili abstinenčné príznaky po klasickej prímorskej dovolenke. Nechcela som však preplnené pláže plné mladých, adrenalínom nabitých teenagerov, ani rodiny s malými deťmi a podľa toho sme sa napokon s kamarátkou Majkou dohodli ....
Čistá krása, do ktorej sa zamilujete na prvý pohľad. Kopcovité pastviny pokryté hustým zeleným kobercom, na ktorom veselo šantia jahniatka. Husté lesy pripomínajúce prvohory, v ktorých prázdny priestor vypĺňa len vlhká hmla. Nekonečné pláže, kde šum mora spolu s príjemným šteklením nôh vlhkým jemným pieskom láka túlať sa pobrežím. Nafúknuté oblaky sa predierajú pomedzi ostré štíty pokryté bielym závojom. Ich dokonalý odraz sa zrkadlí na tyrkysovom jazere obkolesenom farebnými kvetinami. Nespočetné množstvo vodopádov sa valí stenami prudkých útesov. Fascinujúce prírodné dedičstvo Nového Zélandu je ten hlavný dôvod, prečo sa sem po štyroch rokoch vraciam.
ŠAMANSKÝ FESTIVAL - nepopsatelné chvíle emocí. Rozpíchaná těla, ostré bodce, výjevy plné vášní. Gejzíry barev a vjemů. Vznešené tance hladí na duši. Eskalace tváří a etnik barevného Tibetu.
Vo Švajčiarsku existuje množstvo príťažlivých miest, ale máloktoré v sebe spájajú toľko atraktivít ako údolie Engadin.
Po pieskovej mahdijskej pláži s krásnym tyrkysovým morom sme sa už prešli, zostáva vydať sa na potulky uličkami Mahdie. Podľa internetu malo ísť o malé mestečko ležiace na skalnatom polostrove, ktoré nepatrí medzi typické komerčné destinácie.
Hádže nás zo strany na stranu a ja sledujem vzdialenú pevninu v snahe predísť nevoľnosti. Podľa zvukov za mnou usudzujem, že mnohým sa to nepodarilo. Čašníčky pobehujú po palube a ponúkajú vodu a ľad. More je búrlivé a od špliechajúcich vĺn nás našťastie oddeľuje presklená stena. Po štvorhodinovej plavbe trajektom dorážame do Pictonu, prístavu na južnom ostrove Nového Zélandu, kde nás víta slnečný deň.
Neviem, kde sme. Pozerám do zorientovanej mapy, ale keďže neviem, či tam, kde si myslím, že sme, aj naozaj sme, cítim sa dosť dezorientovane. Improvizujem porovnávaním terénu s vrstevnicami na mape. ,,Sme pri rieke? Áno! Je aj na mape? Áno!’’ Práve sme klesli 200 výškových metrov a rovno pred nami je ukrutný strmák, čo taktiež korešponduje aj s mapou.
Stalo sa v roku 2003. Prvýkrát vo svojom živote som si omočil svoje bosé nohy v mori, anglickom... A okamžite som sa zamiloval. Do pobrežia, zvuku, vône. Odvtedy som bol na pobreží už veľakrát. To ohúrenie diaľkou, tichom až šepotom a inokedy zas nahnevanými a rozburácanými vlnami mi zostalo. Asi už na veky.
Máme tu náš posledný turistický deň. Na naše prekvapenie ešte stále nie sme zničení, kolená aj kríže všetkým slúžia. Vyberáme sa do centra dedinky Saas Grund a zľahčujeme si trasu lanovkou smerom na Kreuzboden (2.397 m n. m.) a Hohsaas (3.101 m n.m.).
Príjemné dobré ráno :-). Otvárate oči a zdá sa Vám v stane dáko príliš jasno? Žiaden vietor ani zvuk dažďa? Ste ešte stále v Škótsku? Odpoveď znie - áno.
Po návratu ze čtrnáctidenní cesty po Skotsku jsem přemýšlel nad tím, jak napsat článek, v kterém budu schopen popsat vše co se událo. Po dlouhém uvážení jsem dospěl k tomu, že bude lepší to rozdělit na několik dílů, kde budu moci obsáhleji popsat každý den. Mám totiž pocit, že putování po tak úžasném kraji, plného překvapení si to rozhodně zaslouží.
Na začiatku nového dňa striebrovlasý pútnik prevádza očistný rituál puja v posvätnej rieke Ganga. Ruky má späté v modlitebnej polohe, privreté oči, z úst vychádzajú sväté slová. Jeho hnedé krehké telo smeruje k zlatej žiare stúpajúcej k nebesám v oranžovom šate. Nahý trup vytŕča z trblietajúcej sa rieky a jej vzácnou vodou si pútnik umýva tvár a hlavu. Mokrý sargon má prilepený k pokožke jeho bokov. Ponára sa pod vodu celý a rituál zakončí ústnou hygienou, drhnúc si prstom zuby a jazyk. Napokon si ústa vyplachuje vodou z posvätnej rieky.
Baliemske údolie má dĺžku viac ako sedemdesiat a šírku približne tridsať kilometrov. Zo všetkých strán ho obklopujú vysoké hory, nad ktorými neustále prúdi oblačnosť. Vďaka tomu vznikajú pôsobivé scenérie s krásnym svetlom, prenikajúcim pomedzi trhliny v oblakoch, zdokonaľujúce už aj tak nenapodobiteľnú miestnu atmosféru
Nekonečný zelený koberec tropických stromov. Čo koberec! Je to priam celý oceán stromov, len miestami narušený kľukatiacimi sa riečkami bez akýchkoľvek náznakov po zásahoch človeka. Nikde žiadne cesty, elektrické vedenia, budovy, smetiská, továrne. Aha! Tak toto je tá panenská príroda! Skutočne na tej našej zjazvenej planéte ešte existuje?
Ak počas návštevy Ríma zatúžite aspoň na jeden deň uniknúť pred hlukom a chaosom večného mesta, v blízkom okolí na vás čaká hneď niekoľko unikátnych miest. Jedným z nich je aj starobylá Ostia Antica.
Dolomity jsou součástí jižní části alpského oblouku a rozkládají se na ploše téměř 5000 km2. Jedná se o jednu z nejkrásnějších oblastí Alp, kde je možné nalézt malebné horské louky, tiché vesničky, ledovcová jezera, hluboká údolí, ale také skalní masivy s ledovci.
Je podvečer a po dlhej ceste z Natural Bridges National Monument sme konečne v meste Moab, východiskový bod pri spoznávaní National Park Arches, alebo skrátene NP Arches. Tento pozoruhodný park je známi predovšetkým najväčším počtom oblúkov vytvorených prírodou na svete. V meste sa nezdržujeme a vyrážame hneď spoznávať NP Arches.
O Nórsku som vždy veľa čítaval a obdivoval fotografie z tejto severskej krajiny. Je to krajina v Európe, v podstate kúsok od nás, ale pritom je pre nás aj tak veľmi vzdialená. Krajinu fjordov, gýčových zákutí, hôr a dražoby prebehneme krížom - krážom a urobíme si veľmi malú exkurziu v nasledujúcich častiach photopointu.
Voda rozbúrenej rieky siaha len pár centimetrov od zadného okna terénneho Nissanu, z ktorého zdesene sledujem jej silný tok. Mliečno hnedá voda rútiaca sa po prúde vytvára búrkové morské vlny s bielou polevou. Za volantom sedí člen tímu záchrannej služby.
Pred nedávnom som mal možnosť navštíviť Južný ostrov Nového Zélandu a jedným z prestupných miest bol aj Christchurch. Letáky na letisku oznamovali, že Lonely Planet zaradila mesto medzi Top 10 destinácie pre rok 2013 a ja som sa rozhodol na vlastné oči overiť toto odvážne tvrdenie. Mesto si práve v tom období pripomínalo druhé výročie ničivého zemetrasenia, ktoré ho postihlo 22. februára 2011. Bol som zvedavý, ako sa Christchurch s touto katastrofou vysporiadal a ako mesto vyzerá po viac ako dvoch rokoch.
Priamo uprostred Viedne, len 200 m od svetoznámej opery sa nachádza Imperial Tropical Butterfly House známejší pod názvom Schmetterlinghaus.
Wrangell - St. Elias National Park & Preserve, Valdez, Trans-Alaska Pipeline, Denali Highway.
Ladakh je jedným z najvyššie osídlených území na svete. Usadlosti kde žijú ľudia sú vo výške od 2700 do 4500 m. n. m. a nomádsky pastieri žijú ešte vyššie. Milovníci hôr si môžu vybrať z pestrej ponuky miestnych turistických agentúr od krátkych výletov, cez niekoľko-dňovky, či expedíciu na šesť tisícovku Stock Kangri.
Na druhý den jsme si naplánovali horskou oblast Quiraing. Ta se od ostatních vymyká hlavně tím, že celé pohoří je porostlé trávou. Fotografií z této oblasti Skotska jsem viděl již spousty a nikdy mě nenechaly chladným. Popravdě řečeno, veškeré fotografie Skotska, pořízené od mých fotografických kolegů, ve mě vždy vyvolávaly touhu, navštívit místo osobně.
Väčšina návštevníkov Nového Zélandu začína alebo končí svoje putovanie po krajine v Aucklande. Pre mnohých z nich je to len krátka zastávka po prílete alebo tesne pred odchodom a na prehliadku mesta im neostane veľa času. Je to však škoda. Hoci hlavným lákadlom Nového Zélandu je príroda vo všetkých svojich podobách, Auckland ponúka takisto prekvapivo veľa. Pozývam vás na krátku prechádzku jeho zákutiami.
O pohorí Biokovo sa hovorí, že má korene v mori a hlavu v oblakoch. Kto bol aspoň raz na dovolenke v Chorvátsku a zavítal na Makarsku rivieru, určite mi dá za pravdu, že toto prirovnanie vôbec nie je prehnané. Členitý horský masív sa nad pobrežím vypína ako večný strážca a aj v čase tej najväčšej horúčavy poskytuje vo svojich útrobách miestnym i turistom možnosť schladiť sa a trochu si oddýchnuť.
Bavorský les je svojim názvom už notoricky známy. Väčšina ľudí z fotografickej obce o ňom aspoň raz počula a videla niekoľko fotografií šeliem, vlka, medveďa a rysa. Chcel som sa tam ísť niekedy pozrieť a vyšlo mi to aj s kamarátom, taktiež nadšeným fotografom.
Posvätné údolie Inkov objektívom Martina, ktorý ho zažil "v plnej farbe a so všetkými zvukmi a vôňami vysokohorskej džungle".
Je približne 6 hodín ráno, možno ešte skôr. Pomaly sa prebúdzame. Sprcha, skontrolujeme veci a vyrážame. Smer NP Sequoia, kde sa nachádzajú najväčšie stromy na svete- Sequoie.
Malá dedinka pri Nemecko-Rakúskych hraniciach, v ktorej sa nachádzajú dva skvosty.
Mauna Kea (havajsky Biela Hora) je v súčasnosti neaktívny vulkán na najvačšom Havajskom ostrove, ktorý sa nazýva Big Island.
Saas-Fee oprávnene nazývaný tiež "Perla Álp" sa nachádza v nadmorskej výške 1200 m.n.m a svojim návštevníkom ponúka množstvo atraktívnych zážitkov.
Death Valley je jedným z mnohých národných parkov, ktoré sa nachádzajú v americkej Kalifornii. Medzi národné parky bol zaradený v roku 1994.
Druhá časť rozprávania o Údolí smrti. Cieľom tohto výletu bolo výhradne fotografovanie.
Ďalšia časť neoficiálneho seriálu o amerických národných parkoch. Prehliadka jedného z najúžasnejších výtvorov prírody - Veľkého kaňonu (Grand Canyon).
Pobrežie Nórska v celej svojej dĺžke meria 57 tisíc km a je rozorvané nespočetným množstvom fjordov a zálivov.
Cieľom našej cesty je kopec s príznačným názvom Windberg. Nachádza sa vo východnej časti Severných vápencových Álp.
Tým, čím je pre Francúzov Eiffelova veža, tým je pre Švajčiarov Matterhorn. Tešila som sa na jeho lomený tvar a dúfala som, že budeme mať pekné počasie, aby som si ho mohla zvečniť do svojej zbierky.
Tak ako skoro všetky predošlé dni aj dnes sa zobúdzame na inom mieste. Dnes v dejisku 19. zimných olympijských hier z roku 2002, v Salt Lake City. A hneď začne oddychové spoznávanie malého, ale silne priemyselného mesta Salt Lake City, ktoré je skoro celý rok zaprášené.
Pokud jste četli předchozí díly o Skotsku, zajisté vás zajímá, jaké bude jeho pokračování a na jaký skvost, této země, jsme se zaměřili tentokrát. K ostrovu Skye neodmyslitelně patří skalní útvar Old man of storr. I přesto, že se nachází daleko od silnice, je z ní krásně vidět.
Etiopie je jednou z kulturně, historicky i přírodně nejzajímavějších zemí Afriky. Je také jedinou zemí kontinentu s původním obyvatelstvem, která nebyla nikdy kolonizována evropskými velmocemi a to velkou měrou přispělo k zachování tradičních kultur a jejich různorodosti. V celé zemi se dnes hovoří téměř osmdesáti jazyky a dialekty.
Afrika je kontinentem kontrastů. Dokáže nabídnout to, co se v jiných částech planety dnes hledá jen s velkými obtížemi.
Dnes sa dostaneme najbližšie k Mount Everestu ako je v našich schopnostiach. Splnenie cieľa našej výpravy vystúpiť na vrchol Kala Patthar vo výške 5550 m.n.m., situovaný priamo oproti najvyššej hory sveta máme na dosah.
Nemé tváre kamenných sôch pozerajú do vnútra ostrova. Hlboké očné jamky a štíhle špicaté nosy sú hlavnou črtou tvárí nehybných obrov. Torzá stojace vedľa seba na vyvýšenom kamennom pódiu sú takmer identické tvarom i veľkosťou.
V pôvodnom pláne, bol pre dnešný deň vytýčený cieľ - štvorhodinová plavba za veľrybami. Počasie sa však rozhodlo zreorganizovať naše predstavy. Morské vlny sú vplyvom vetra poriadne bujaré a tak sa zo štvorhodinovky stáva hodinovka, budeme sa plaviť po miestnej zátoke, kde sa vraj slastne prevaľujú tulene.
Priamo nad našimi hlavami sa začalo blýskať. Zdalo sa, že blesky sú blízko na dosah ruky, avšak nikto sa ich nechcel ani náhodou dotknúť. Hromy mi otriasali bubienkami akoby niekto trieskal činelmi rovno pri mojej hlave. Dážď mi omýval spotenú tvár a v hrdle som mala uviaznutú hrču strachu.
Počas štvrtého dňa na treku sa presúvame do Pangboche tesne pod hranicu 4000 metrov. Smerom na sever pokračujeme popri koryte rieky Imja Khola ktorá odvodňuje všetky ľadovce v tomto údolí.
Tu v Nórsku za polárnym kruhom sú v máji vrcholky strmých hôr ešte stále posypané snehom a ponad ne sa o polnoci prechádza rozpálené oranžové slnko. Cítim more, riasy a rybacinu.
Patrím k tým jednotlivcom, ktorí rozdeľujú kamene na malé a veľké. Na tie, ktoré možno zodvihnúť a také, čo sa dajú len obísť. Že môžu byť aj kronikármi čias dávno minulých, som zistil len nedávno. Čas je však pojmom relatívnym a obzvlášť to platí práve u kameňov.
Z auta sa nám nechce ani nos vystrčiť. Veterno, sychravo, psa nehodno vyhnať. Ako sa však blížime ku Glen Coe, zrazu sa spomedzi mrakov prediera slnko. Cítime, akoby do nás niekto vpustil 220 V. Slnečné lúče sú však poriadne klamlivé.
Samotný nápad na tento výlet vznikol úplne spontánne, Maťo mi jedného dňa poslal pár fotografií od Bruce Percyho s návrhom, či si neurobíme výlet. Keďže som už mal možnosť nórske Lofoty vidieť (jeden článok z letného tripu som už o nich na ephoto.sk písal), nebol som vôbec proti.
Pádlovanie nasledujúci deň vystrieda tlačenie do pedálov horských bicyklov. Smerujeme do dedinky Nusfjord, ktorá sa vďaka svojej malebnosti a rozprávkovosti ocitá na väčšine pohľadníc z Lofôt ako aj na zozname svetových pokladov UNESCA.
Výlet na Faerské ostrovy a Island sme s partiou deviatich dobrodruhov absolvovali v roku 2009. Bol to môj prvý trip s ,,poriadnou“ zrkadlovkou, statívom a ND filtrom.
Rieka Okavango pramení vo vysočinách Angoly, ale na rozdiel od väčšiny riek sa jej vody nevlievajú do mora alebo oceánu, ale do pieskov púšte Kalahari, kde vytvára močaristú oblasť plnú života a ideálne miesto pre eko-turistiku.
Veľa som toho nenaspal. Vonku bolo stále svetlo a hlúpe „zblbnuté“ vtáky stále štebotali. Teším sa, sa na to čo uvidíme. Dnes sa chceme dostať na sever Islandu s krátkymi odbočkami...
História územia súčasného Turecka je stará ako história samotného ľudstva. Toto územie, známe ako Anatólia a predtým ako Malá Ázia,
Dnes sa vyberieme do oblasti Nového Zélandu, ktorú väčšina návštevníkov vynechá. Najskôr pre nedostatok času a geografickú polohu. Juhovýchodné pobrežie Južného ostrova patrí medzi turisticky najmenej rozvinuté oblasti. Na relatívne malom území sa tu však toho skrýva prekvapivo veľa. Naše putovanie začneme v oblasti Catlins.
Milujete road tripy? Ste milovníci spoznávania sveta na 4 kolesách? Alebo máte len radi hory? A do toho všetkého milujete fotografovanie krajiny? Ak ste si aspoň raz odpovedali, pokračujte ďalej v čítaní riadkov nižšie.
Krajina má unikátne architektonické dedičstvo, ktoré je veľmi zachovávané a cenené. Dôkazom o hrdosti a nadšenia národa na svoju minulosť a tradície je dom Roykstovan v obci Kirkjubø, kde žije už sedemnásta generácia poľnohospodárov Paturssonovcov.
Island je krajina kontrastov. Horúcej lávy a ľadovcových kopcov, polnočného letného slnka a nekonečných zimných nocí, vystrekujúcich gejzírov a búrlivých vodopádov.
V druhej časti cyklu o Cypre vám priblížim, ako sme sa vydali po stopách starovekej bohyne Afrodity. Spoznali sme aj známe letovisko, národný park a našu cestu sme ukončili pozorovaním západu slnka. Ráno sme vyrazili z Famagusty po ľavej strane cesty (áno, na Cypre sa jazdí vľavo, podobne ako to bolo u nás ešte do roku 1939), prešli sme cez hraničný prechod Pergamos a pokračovali pozdĺž pobrežia na západ. Cestou sme minuli mesto Limassol, kam sa ešte vrátime, ale to až v inej časti a smerovali ďalej na západ k mestu Pafos. Ešte pred ním sme z diaľnice odbočili smerom k pobrežiu, kde sa nám otvoril krásny na „Petra Tou Romiou“ alebo tzv. Afroditine skaly.
Posledný deň našej dovolenky sa mi podarilo spoznať chorvátske pobrežie aj z jeho turizmom takmer nedotknutej stránky. Miesto, kde sa zastavil život. Po týždni strávenom vo vyhľadávanom a rušnom mestečku Tučepi pár kilometrov južne od Makarskej to pre mňa bola veľmi príjemná zmena.
Po prechode pustým a strašidelným vnútrozemím prichádzame k severnému pobrežiu. Okrem prírodných krás si ideme pozrieť aj zakonzervované exempláre mužnosti. Pošteklia hlavne nežné pohlavie.
Spišský hrad na indický spôsob, ale tak 10 násobný, zachovalejší, so slonmi, opicami a v tropickom teple? To je pevnosť Ambér.
Taj Mahal je opisovaný ako najextravagantnejší monument aký bol kedy postavený z lásky. Podľa indického básnika Rabindranatha Tagoreho je to vraj slza na tvári večnosti. Anglický básnik Sir Edwin Arnold o ňom povedal: „Nie je iba kus architektúry, akým sú iné budovy. Taj Mahal je vášňou kráľovej lásky napísanou v živých kameňoch“. Silueta známa z nespočetných fotografií sa stala symbolom Indie. Budova z bieleho mramoru je preslávená po celom svete a priťahuje turistov ako sladký nápoj dravé osy.
Prichádzame do nádherného kraja na severe Indie, provincie Džammu a Kašmír. V Kašmírskom údolí kvitnúce ovocné sady a obrovské stromy orecha striedajú zelené terasovité políčka s ryžou. Popri ceste sa sušia vŕbové a topoľové kláty, z ktorých kašmírsky majstri vyrezávajú kriketové pálky na vývoz do celého sveta.
Medzi Jaipurom a Agrou leží maličké mesto, skôr dedina, ktoré veľa turistov obchádza a nezastavuje sa tu. Jedná sa o Fatéphur Síkrí, nezaujímavú obec so zaujímavými a krásnymi pamiatkami. O nej v tomto Photopointe.
Prastaré kráľovstvo Ladakh je situované na okraji Tibetskej náhornej plošiny, z jednej strany ohraničené Himalájami a z druhej pohorím Karakoram. Blízko pri slnku, budhistických božstvách a mrznúcich veľhorách.
Hlavné mesto Leh ležiace vo výške 3500 m. n. m bolo medzinárodným obchodným centrom medzi pakistanským Pandžábom a čínskym Xinjiangom.
Do Váranasí sme prišli z Agry taxíkom po zotmení. Privítal nás klasický indický dopravný chaos umocnený neobvyklou tmou, prachom a úzkymi uličkami. Videli sme len reflektory protiidúcich áut a stroho osvetlených ľudí na ulici, ktorí viedli svoje nekonečné debaty, žuvali betelové listy, alebo len tak posedávali a pozerali okoloidúci svet.
Kdo ještě nebyl v Indonésii, měl by se rychle pospíšit. A kdo tam už byl, určitě se chce zase vrátit, protože jediné, co se v této zemi prudce nemění, jsou jen usměvavé tváře domácích. Už po pár chvílích si uvědomíte, že to, proč se cítíte tak nějak "jinak", je vlastně množství laskavých úsměvů, upřímného zájmu a přátelských gest věnovaných právě vám.
Vitajte pri pokračovaní putovania po chrámovom komplexe Angkor Wat v Kambodži. V predošlom článku sme skončili pri východe z chrámu Ta Prohm, kde nás obkľúčili predavači suvenírov. Väčšinou to bola nepotrebná bižutéria, no mňa zaujala kniha Ancient Angkor od dvojice Michael Freeman a Claude Jacques.
Keď som po prvýkrát uvidel fotografie chrámu AngkorWat ukrytého v džungli, vedel som, že toto miesto musím určite niekedy navštíviť. Netušil som však, že sa to stane tak skoro. Ale začnime pekne po poriadku. Rád by som vám v tejto minisérii fotopointov priblížil toto výnimočné miesto nachádzajúce sa v juhovýchodnej Ázii a pridal pár praktických rád ak sa taktiež rozhodnete vycestovať do Kambodže.
Maroko je Africká krajina, ktorá má najbližšie k Európe. Je to krajina, ktorá je exotická a divoká ale nie až tak ako iné Africké krajiny. Krajina plná zmien, rozporov a rozmanitosti. Presne o tejto krajine sme sa začali baviť s kamarátom Martinom Sasíkom, ako o cieli, kam by sme mohli vyraziť, hlavne kvôli lacným letenkám. Bol začiatok zimy. Z teoretizovania sa stala jasná vec. Plán bol nasledujúci: kúpiť letenky, požičať auto a precestovať Maroko. Nahovorili sme ešte ďalších kamarátov. Team bol hotový. Skladal sa zo mňa, Martina, Jara a Maja. Deň D, kedy nám odlietalo lietadlo z Bratislavy bol 26.01.2011.
Sme 3 deň v Maroku. Ráno okolo 5-tej hodiny stávame Spíme pod horami – pod Atlasoma je dosť zima, teplota sa drží na 5-10tich stupňoch. Chatrné okná, cez ktoré stále fúka, moc nepomáhajú a veci nám moc nevyschli, práve naopak. Budú sa sušiť v aute. Pobalíme sa. Kľúče odovzdávame správcovi/majiteľovi hotela, ale skôr by som to nazval nocľaháreň. Kým chalani balia veci do auta, ja idem zohnať pečivo do obce.
Skoro ráno sa prebúdzame tesne nad Agoudalom. Prebúdza nás zima. Už našťastie nesneží, vykukuje nám slniečko a konečne vidíme, kde to sme a prírodu okolo. Je veľmi pekná, vyzerá to ako niekde v USA. Po rannej hygiene a raňajkách, ktoré pozostávajú z proteínovej tyčinky vyrážame cez kaňon Todra až do Tinghiru. Cesta ubieha rýchlo, zastavujeme menej, chceme byť už v púšti.
Prvá časť rozprávania našej externej redaktorky Zuzky, o ceste do Nepálu.
Ďalší deň v Maroku. Ranné svitanie. Vidíme aj okolitú prírodu. Z jednej strany Stredozemné more a z druhej v diaľke vidíme Atlantický oceán. Ranná klasika. Smer Ceuta. Už aj vychádza slnko a zastavujeme pri mori, fotíme. K Ceute dorazíme ani sa nenazdáme. Je to kúsoček. Sme pri obrovských hraniciach a prísne kontrolovaných. Je to vstup do Európskej únie, do Španielska.
Pokračujeme v putovaní Zuzky Minarovičovej, so skupinou P. Breiera po Nepále. Presuňme sa zo znečisteného Khátmandú pod legendárnu Annapurnu.
Na sklonku minulého roku som absolvoval dlho očakávanú a ešte dlhšie plánovanú návštevu Argentíny. Hlavným cieľom bola Patagónia, no cesta začínala a končila v Buenos Aires.
Cesta z Bariloche na juh Patagónie bola dlhšia, ako sa pôvodne zdala. Po pár hodinách na letisku a krátkom lete pristávame v El Calafate - vstupnej bráne do národného parku Los Glaciares. Našim cieľom je však dedinka El Chaltén vzdialená niečo cez 200 kilometrov a tri hodiny jazdy na sever.
Na cestu po Patagónii som sa obzvlášť tešil. Z každého pohľadu. Ako cestovateľ, turista aj ako fotograf. Exotická destinácia s nádhernými scenériami a nevšednou faunou i flórou. Už samotné prípravy a plánovanie itineráru predznamenávali, že to bude výlet odlišný od všetkých predošlých.
Prípravy na cestu po Japonsku začali v dostatočnom predstihu. Kúpou permanentiek na vlaky. Japan Rail Pass ponúka výhodné cestovanie takmer všetkými formami hromadnej prepravy.
Návšteva Kjóta bola pri plánovaní cesty Japonskom kľúčová. Bohatú históriu a početné pamiatky mesta obklopujú zo všetkých strán hory splývajúce s jeho okrajovými štvrtiami.
ČLÁNKY - aktuálne diskutované