Krajina horských prechodov
Ladakh je jedným z najvyššie osídlených území na svete. Usadlosti, kde žijú ľudia sú vo výške od 2700 do 4500 m. n. m. a nomádsky pastieri žijú ešte vyššie. Milovníci hôr si môžu vybrať z pestrej ponuky miestnych turistických agentúr, od krátkych výletov cez niekoľko-dňovky, či expedíciu na šesť tisícovku Stock Kangri. Tej sme neodolali, ale pani zima a ujo mráz nás však na vrchol nepustili. Výstup trvá 3-4 dni a za nosiča, koníky, sprievodcu, povolenie a full board zaplatíte pre dve osoby okolo 150 Eur.
Oddychujúce koníky po celodennom nosení expedičnej výbavy.
Pohľad do doliny, ktorou sa tiahne rieka Indus.
Vlad oddychuje počas ranného vzostupu.
Ružovkasté pohorie Stock počas západu slnka, 30 sekundová expozícia.
Pohorie Stock počas západu slnka, 120 sekundová expozícia.
Počiatok ľadovca Stock, 150 sekundová expozícia.
Názov tejto ,,vysokej“ krajiny Ladakh pochádza zo starovekej ladačtiny Bhoti, kde slovo La znamená prechod a Daks mnoho. Krajina mnohých prechodov má štyri najvyššie cestné horské prechody na svete. Máme v pláne prejsť ich všetky, na zohriatie začíname tým nižším. Cestujeme k jazeru Pangong, ktoré spája Ladakh s Tibetom. Krajina je na prvý pohľad vyprahnutá a bez života. Keď sme však zastali a vypli motor, popri ceste začali pobehovať kone, svište a v diaľke sme zazreli i tibetské somáre kiangi. Podľa záznamov sa tu ojedinele objaví aj snežný leopard.
Svetelné divadielko neďaleko jazera Pangong.
Po otestovaní legendárnej dvojkolesovky Royal Enfield a skúsenosťami s defektom, vylámanými zubami na zadnom kolese a prázdnej nádrži v teréne sa vydávame do najvyššie položenej cesty pre motorové vozidlá na svete. Kardung La je cestný prechod vo výške 5602 m. n. m. Vystupujeme doň pomaly cez vlnovité zákruty. Po dosť namáhavej jazde sme konečne dorazili. Milo nás prekvapili ceny nápojov v najvyššie položenej kafetérii, kde za čierny čaj zaplatíte 10 rupií, čo je asi 15 centov.
V prechode Kardung La na skvelom kráľovskom Enfílde.
Aj keď sa o skutočnej výške objavujú sporné údaje, nemení to nič na tom, že jazda sem je nezabudnuteľný cestovateľský zážitok. Za prechodom na nás vykuklo majestátne pohorie Karakoram v Pakistane. Pod nami sa cesta kľukatí dole svahom. Máme časté prestávky, kedy si vychutnávame čerstvý vzduch, ticho a nádherné výhľady na okolité hory. Pokračujeme dole až do údolia k rieke Nubra. Zastihla nás tu piesočná búrka, prudký vietor spolu s pieskom znemožňuje jazdu. Viditeľnosť je veľmi malá.
Po ceste ktorá na našej mape ani nie je zaznačená sme dorazili do zelenej oázy v zajatí suchých kopcov -dediny Tangyar. Pšeničné polia zalieva žblnkajúcou vodou a oproti v svahu je dedina s tibetskou architektúrou. Nad ňou sa týči malý kláštor. Práve prebieha akási slávnosť a domáci nás bez váhania pozývajú dnu. Ani sme sa nestihli predstaviť a už máme naliaty čaj a vybavený nocľah. Priateľský ľudia sú ladackou samozrejmosťou.
Dedina Tangyar, v strmom brale v pozadí vidieť budhistický kláštor.
Miestna pokorná a hanblivá ladačanka.
Dieťaťu sa bledá tvár nepozdáva.
Do Lehu sa nasledujúci deň vraciame po tme. Je to adrenalínová jazda, keďže šoféri majú zapnuté buď diaľkové svetlá, alebo žiadne. Z Ladakhu odchádzame stopom. Vo vyzdobenom farebnom nákladiaku indickej značky TATA sa vezieme 2 dni. Cesta z Lehu do Manali je prechodná len medzi júnom a septembrom a prechádza cez 4 horské prechody. Počas jazdy do toho najvyššieho Tang-lang-la vo výške 5325 m.n.m. si na povel starostlivého šoféra nasadzujeme čiapky na ubolené hlavy z výškovej choroby.
Nákladiakom sa vezieme 2 dni z Lehu do Manali.
Človek sa nemôže ponáhľať, ak si chce staroveké kráľovstvo užiť. Po mesiaci strávenom v Ladakhu som zabudla, že žijem v 21 storočí. Je to krajina hlbokých duchovných hodnôt, ktorá sa Vám nenápadne dostane pod kožu, cez podvedomie až hlboko do srdca. Spiritualita, atmosféra tibetského budhizmu s elementmi iných kultúr dávajú Ladakhu jeho charakteristickú delikátnu príchuť. Tá Vám ostane v ústach navždy.
Tibetský mních sa modlí pri jazere Pangong, ktoré spája Indiu s Čínou a bývalým Tibetom.