Je približne 6 hodín ráno, možno ešte skôr. Pomaly sa prebúdzame. Sprcha, skontrolujeme veci a vyrážame. Smer NP Sequoia, kde sa nachádzajú najväčšie stromy na svete- Sequoie. Počasie sa od včera nezlepšilo, skôr by som povedal, že je ešte horšie. Je úplne zamračené. Cesta je v pohode. Málo áut. Pretože spíme v jedinom väčšom meste pri parku (kde sa dá zohnať lacné ubytovanie a je na pol ceste medzi NP Yosemite a NP Sequoia), tak to do parku nemáme ani tak ďaleko. Ani sa nenazdáme a sme v horách. Vstup do parku. Využívame kartu (pernamentku), ktorú sme včera kúpili. Dostaneme zas noviny a upozornia nás, že tu sú naokolo požiare. A naozaj to tak aj je. Kúsok za vstupnou stanicou sa dymí z lesa. Však ono tam horí! Pozorne čítame noviny a zisťujeme, že tie požiare sa zakladajú úmyselne. Oni vznikali prirodzene a Ranger-i (správcovia parku) ich hasili, ale ako im Sequoie začali pomaly vymierať, zistili, že tieto giganty potrebujú oheň k rozmnožovaniu. Požiare tu preto vznikali prirodzene, čo si nevedeli vysvetliť. Naša prvá zastávka je General Grant Tree. Je to tretia najmohutnejšia sequoia. Dobré značenie a jednoduchá mapa nás zavedú k miestu. Urobíme si tu malú túru. Predtým sme videli gigantické sequoie len z auta ale teraz, keď sa ich môžeme aj dotknúť, zisťujeme aké sú obrovské a veľkolepé. Je to úžasné. Len to počasie je maximálne nefotogenické...
Nepekná hmla a hustý les, typický pre park.
Prvé skutočné stretnutie so sequoiami.
Aj takto vyzerá chodníček pri spoznávaní lesa.
Aby mal návštevník čo najlepšie pohodlie, dobrý pohyb a videl všetko to naj, sú v lesoch urobené chodníky, so zastávkami na zaujímavých miestach. Niečo ako u nás populárne náučné chodníky.
Naša ďalšia zastávka smeruje ku Crescent Meadow a potom ku Giant Forest čo je les, ktorý je skoro celý tvorený len sequoiami. Cestou k miestu uvidíme aj medveďa. Je malý a ani by sme si ho nevšimli, keby pri ňom nestáli ďalšie dve autá. Škoda, že sa pokazilo počasie už úplne. Hmla, hustá hmla. Ale zas to pridá na atmosfére. Giant Forest je úžasné, veľa sequoií a všetky sú strašne obrovské.
Kúsok odtiaľto je ale aj najväčšia sequoia a vlastne aj najväčší strom na svete a to General Sherman Tree. Má okolo 83 metrov a priemer kmeňa 11 metrov, je v podstate taký veľký ako naše vysoké sídliskové paneláky. Stretnem tu aj jedného Čecha. Ten si tu odskočil z Číny, kde pracuje. No stretávam sa s ním sám, lebo chalani sa mi medzitým stratili, zakecal som sa a zabudol pri fotografovaní... Hmla je už tak hustá, že sa skoro ani nedá fotografovať a miestami vidno maximálne pred seba. Chalanov nevidím, a tak sa vydám pomaly spať k autu.
General Sherman Tree z druhej strany.
Ako tak idem zrazu ma niekto chytí za ruku. Je to americká dôchodkyňa, ktorá ma poprosí, že nech sa nehnevám, že pôjde so mnou, lebo sa bojí a ukáže predo mňa, kde je asi 20 metrov od nás medveď. Vypleštím oči, ale tak hrám hrdinu, staršia paní na mňa spolieha. Medveď sa s niečím hrá, asi so šiškou. Prejdeme asi 10 metrov okolo neho. Kukne na nás, ale ďalej si nás nevšíma. Vydýchnem si snáď už bude kľud. O 10 minút však ďalší medveď. Neverím vlastným očiam. Takto sa to opakuje ešte 2-krát a dokonca jeden je aj kúsok od auta. Stále nechápem. Toľko medveďov? Čo tu robia? To sa neboja ľudí? Je pravda, že sú menšie, ale aj tak. Vysvetlenie, ktoré sa dozvedám neskôr je, že ako sú v lese požiare, medvede sú zahnané len na určité miesta a tak je na týchto miestach väčšia koncentrácia medveďov. Chalani prídu asi 15 minút po mne. Keď im rozprávam o medveďoch, neveria mi. Ešte, že som jedného vyfotil, aj keď so širokáčom a v hmle, kedy som už chcel schovať fotoaparát, ale tak zašumená a rozmazaná fotografia stačí ako demonštrácia toho, že som stretol medveďa.
Dokumentačná fotka medveďa, jedného z mnohých, ktoré som videl asi 10 metrov od seba,
je to tá čierna bodka v strede.
Smer našej ďalšej púte po NP Sequoia je Parker Group a Tunnel Log. Obe miesta sú po ceste. Pomaly už vychádzame z parku. Parker Group je veľmi pekná záhrada sequoií, kde si urobím aj vytúženú fotografiu, kde vyniknú sequoie. Trošku narcistickú, lebo modela robím ja :). Chvála statívu, ktorý mi dobre slúži už druhý deň. Odtiaľto sa vydáme na Tunnel Log. Toto miesto sa nedá neminúť, lebo je to tunel urobený zo spadnutej sequoie. Ta spadla na cestu a Ranger-i vypílili do kmeňa poloblúkový otvor, aby mohli tadiaľ prechádzať auta. Hneď sa toto miesto stalo atrakciou.
Všetko najdôležitejšie sme vlastne videli. Teraz už opúšťame park. Avšak chceme navštíviť ešte jedno miesto. Moro Rock. Pri Moro Rock je parkovisko a odtiaľ po schodoch hore. Hmla veľmi neustúpila, ale stále dúfam, že to hore bude lepšie. Keď vyšliapeme hore, nečaká nás žiadne prekvapenie, hmla neustúpila. Potešia nás aspoň cedule, kde je napísané čo vidíme. Škoda, mohli sme vidieť aj najvyšší vrch USA a to Moint Whitney. Miesto je to zas veľmi pekné, škoda len, že nič nevidieť. Zostupujem k autu a trošku ma ovládne nostalgia. Tak krásne miesto a ideme už preč.
Cesta ubieha rýchlo. Klesáme. Sequoie je čoraz ťažšie vidieť. Zdrží nás asi na hodinu oprava na ceste, kedy nás mladý sympatický ranger oboznámi s tým, že budeme asi hodinu čakať, ale že nám aspoň porozpráva o okolí. Hodina utečie relatívne rýchlo a ako nás pustia pochopíme prečo nás držali. Cesty stavať v takomto teréne nie je nič moc, ale všetci robia naplno, nevidieť ani jedného nepracujúceho človeka. Tak to má byť. Po zostúpení sa krajina zas zmení. Hory iného rázu.
Národný park je za nami a my sa vydáme do centra Kalifornie a to do Los Angeles (L.A.). Už sme sa dostali na diaľnicu. Oblaky ustúpia a nám sa naskytne pekný výhľad na oblohu plnú hviezd. Paráda, konečne bude pekne. Ako ubúdajú kilometre do L.A. obloha sa čoraz viac rozjasňuje. V diaľke svieti L.A... Sme hore už dlho. Je po deviatej večer, a preto zastavíme v Bakersfield, pred L.A. a ubytujeme sa zas v Motel 6. Nabíjame čo sa dá, sprcha a po sychravom dni rýchlo do tepla, pod perinu. Dobrú noc... Zajtra Los Angeles...