Ak nemáte radi vlhko v topánkach a v daždi radšej ani nevystrčíte nos, nasledujúce riadky môžte kľudne preskočiť. Navštívime totižto jedno z najupršanejších miest našej planéty - národný park Fiordland. Rozprestiera sa na juhozápadnom cípe Južného ostrova Nového Zélandu. Je najväčším národným parkom krajiny a pokrýva územie o rozlohe veľkej asi ako štvrtina Slovenska.
Turisti na výlete v daždivom Fiordlande.
Úhrn dažďových zrážok vo Fiordlande nepočítajú v milimetroch či centimetroch, ale rovno v metroch. Najviac ich spadne v oblasti fjordu Milford Sound - necelých 7 metrov za rok. V roku 1988 tu napršalo dokonca až cez 9 metrov, pričom rekord padol 11. decembra. V priebehu 24 hodín vtedy "nakropilo" viac ako pol metra vody. Milford Sound je považovaný za najdaždivejšie obývané miesto na svete. V porovnaní s Bratislavou tu prší približne dvanásťkrát viac. A vo vyšších nadmorských výškach padne na niektorých miestach v priemere až 10 metrov zrážok ročne.
Milford Sound po rannom daždi.
Hoci prší na území Fiordlandu približne 200 dní do roka, pri troche šťastia sa dá vystihnúť aj v slnečnom počasí. Voda vo všetkých jej podobách je tu však prítomná permanentne. Najvyššie končiare aj v lete pokrývajú sneh a ľad. Po strmých svahoch stekajú nespočetné vodopády. Tie spolu s riekami končia v členitých jazerách a fjordoch. Nad nimi sa vznášajú nízko položené oblaky, cez ktoré prekukuje ostré slnko. Vodná para pomaly stúpa nahor, aby sa vzápätí vrátila späť v podobe dažďa a snehu. Učebnicový príklad kolobehu vody v prírode. Vo Fiordlande môžete pozorovať jeho jednotlivé fázy v priamom a zrýchlenom prenose.
Voda v rôznych skupenstvách je vo Fiordlande prítomná na každom kroku.
Vo vlhkom prostredí sa dobre darí mnohým papraďorastom. Viaceré druhy tu dorastajú až do niekoľkometrových výšok. Stromy vo večne zelených pabukových lesoch sú obrastené machmi a lišajníkmi. Kvitnúcich rastlín je tu pomerne málo. Slnečné lúče do hustého porastu preniknú len na niektorých miestach. Svetlo v lesoch Fiordlandu nadobúda zaujímavé odtiene a prechádzka nimi a tým pripomína rozprávkovú krajinu.
...a machom obrastené stromy...
...dotvárajú magickú atmosféru lesov Fiordlandu.
Zo všetkým miest, ktoré som na Novom Zélande navštívil, mi najviac učaroval práve Fiordland. A očividne nielen mne. Z deviatich veľkých trekov Nového Zélandu hneď tri (Milford, Kepler a Routeburn Track) prechádzajú práve územím národného parku Fiordland. Podobne ako tunajšia príroda, majú však aj lokálne turistické trasy svoje špecifiká. Okrem upršaného počasia ich spája aj veľká popularita. Keď k tomu pridáte obmedzenú kapacitu turistických chát, zistíte, že z jednoduchého výletu sa zrazu stáva zložité logisticko-organizačné cvičenie. S jeho prípravou by ste mali začať v niekoľkomesačnom predstihu. Prechod trasou Milford Track je v hlavnej turistickej sezóne prísne regulovaný a dá sa absolvovať len jedným smerom. Počet turistov, ktorí ju môžu začať, je v letnom období limitovaný na 90 osôb za deň. K východiskovému bodu, ako aj do cieľa, sa dá dostať len loďou. Prejsť necelých 54 kilometrov musíte za štyri dni, bez ohľadu na počasie a s povinným prespaním na všetkých horských chatách pozdĺž trasy. To všetko za predpokladu, že sa vám podarilo zohnať lístky.
Cieľovým bodom diaľkovej trasy Milford Track je známy fjord Milford Sound.
Ďalšie dve diaľkové trasy - Kepler Track a Routeburn Track - sú prístupné v oboch smeroch počas celého roka. Dajú sa aj rozdeliť na jednodňové výlety. Kto ich však chce prejsť celé jedným smerom a prespať na horských chatách, musí sa s ich rezerváciou poponáhľať. Rovnako ako v prípade Milford treku sú lístky, potrebné na prenocovanie na jednotlivých chatách, vypredané mesiace pred začiatkom turistickej sezóny.
Horská chata Luxmore Hut na trase Kepler Track.
Všetky tri treky sa tiahnu viacerými vegetačnými pásmami zastúpenými v oblasti Fiordlandu. Pre Milford Track sú typické dažďové pralesy a mokrade, Kepler a Routeburn Track prechádzajú z veľkej časti alpínskym pásmom. Jedinečnú scenériu trasy Routeburn Track využil v jednom zo svojich bezpečnostných videí aj národný letecký prepravca.
Najvyššie položené úseky Kepler treku...
Okrem dažďa čaká na návštevníkov Fiordlandu ešte jeden nepríjemný spoločník. A to rovno v miliónových počtoch. Sandflies sú malé čierne mušky, dlhé len 2-3 milimetre, žijúce v blízkosti tečúcej vody, brehov jazier, fjordov a močiarov. Vyskytujú sa na mnohých miestach Nového Zélandu, no vo Fiordlande sa im jednoducho nedá vyhnúť. Ich samičky vedia svojou vytrvalou krvilačnosťou doháňať niektorých turistov na pokraj zúfalstva. Podľa maorských legiend za ich prítomnosť môže krása okolitej krajiny. Ľudia tu vraj namiesto práce len v nemom úžase obdivovali nádhernú prírodu. To sa nepáčilo bohyni Hinenuitepo, ktorá stvorila malé beštie práve preto, aby ľudia dlho nevysedávali a boli v neustálom pohybe. Zdá sa, že pohyb je ešte aj dnes najúčinnejšou ochranou pred ich dotieravosťou. Existujú mnohé repelenty a návody, ako sa ich neustálym útokom brániť. Akonáhle si však na chvíľu sadnete, netrvá dlho, kým sa objavia prvé mušky odolné voči všetkým zaručeným receptom.
Fjordy, ktoré dali meno celej oblasti, boli vymodelované činnosťou ľadovcov. Štrnásť veľkých pobrežných fjordov, častokrát dlhých desiatky kilometrov, vzniklo zaplavením strmých ľadovcových údolí morskou vodou. Údolia fjordov majú tvar písmena U. Väčšina z nich je aj dnes len ťažko dostupná. Najnavštevovanejší fjord Milford Sound je od najbližšej civilizácie vzdialený dve hodiny cesty autom. Aj napriek svojej izolovanosti patrí medzi najznámejšie a najpopulárnejšie lokality celej krajiny.
...a charakteristický tvar písmena U.
Milford Sound je plný turistov aj v zlom počasí.
Známy Mitre Peak stúpa z hladiny fjordu takmer kolmo do výšky 1 692 metrov. Jeden z najfotografovanejších vrcholov krajiny v skutočnosti tvorí skupina piatich končiarov. Hoci snom väčšiny turistov je uvidieť ho za krásneho slnečného počasia, na jeho veľkoleposti mu neuberie ani prevládajúca oblačnosť a dážď. Práve po výdatných dažďoch sa k dvom stálym vodopádom vo fjorde Milford Sound pridávajú mnohé menšie. A rovnako je tomu na celom území Fiordlandu. Voda tu hrá prím.
Milford Sound v nízkej oblačnosti. Skupina vrcholov Mitre Peak sa nachádza naľavo od stredu záberu.
Lady Bowen Falls je jedným z dvoch permanentných vodopádov fjordu Milford Sound.
Niekdajšie zaľadnenie národného parku Fiordland pripomínajú aj viaceré jazerá na jeho území. Te Anau je druhým najväčším jazerom celej krajiny a najväčším na Južnom ostrove. Jeho tri ramená sú jedinými vnútrozemskými fjordami Nového Zélandu. Dno jazera leží pod úrovňou mora a rovnomenné mesto na jeho východnom brehu je hlavným turistickým centrom celého národného parku.
Pohľad na koniec južného fjordu jazera Te Anau z trasy Kepler Track.
Mesto Te Anau je vstupnou bránou do národného parku Fiordland.
Podobne ako v prípade jazera Te Anau aj dno neďalekého jazera Manapouri siaha niekoľko sto metrov pod úroveň mora. Manapouri je menej turisticky rozvinuté. Možno aj preto je mnohými považované za najkrajšie jazero celej krajiny. Pod svojím dnom však ukrýva jedno prekvapenie. Najväčšiu vodnú elektráreň Nového Zélandu. Jej kontroverzná výstavba významne prispela k rozvoju environmentalistického hnutia v krajine. Celonárodná kampaň "Save Manapouri" trvala viac ako 12 rokov (1959-1972) a zapojilo sa do nej takmer desať percent novozélanďanov. Podarilo sa im zastaviť pôvodné plány, podľa ktorých mala byť práve kvôli výstavbe elektrárne zvýšená hladina jazera Manapouri až o 30 metrov. To by podstatne zmenilo ráz okolitej krajiny a Manapouri s Te Anau by sa tak zlúčili do jedného veľkého jazera.
Tiché zákutia jazera Manapouri majú dnešnú podobu aj vďaka viac ako desaťročiu trvajúcej kampani za jeho zachovanie.
Voda vo všetkých jej podobách patrí k Fiordlandu od nepamäti. Je jedným z jeho synoným. Formovala reliéf krajiny už pred miliónmi rokov. Dnes prináša život do večne zelených lesov, vytvára nádherné scenérie a láka turistov z celého sveta. Bez nej by sa tu cítili ako ryby na suchu.
Je skoro ráno a ja sedím na brehu Te Anau. Lúče slnka sa pomaly predierajú cez nízko ležiace oblaky a mne na ruku sadá prvá sandfly toho dňa. Sfúknutím odháňam krvilačného votrelca a v skrehnutých dlaniach naďalej kŕčovito zvieram hrnček s horúcou kávou. Onedlho vyrážame na ďalší z výletov. Vzpružujúca vôňa stúpa z rýchlo chladnúceho ránobudiča a mne prstami začína pulzovať príjemné teplo. Ešte chvíľu potrvá, než nazbieram dostatok síl a odvahy ísť sa umyť do studených vôd Fiordlandu...
Prebúdzajúci sa turisti v Národnom parku Fiordland.
Ranná romantika nad jazerom Te Anau.
Použitá fototechnika: Canon EOS 1000D a Canon EOS 70D, objektívy Canon EF-S 18-55 mm IS a Canon EF-S 55-250 mm IS II, cirkulárny polarizačný.