Najlepšie nápady (ako minúť úspory) mávajú spravidla naše polovičky. V prípade tohto fotopointu je tomu podobne. Drážďany zaujmú Meisenským porcelánom, znovu postaveným Frauenkirche a galériou Zwinger, alebo operou Semperoper. Fotografov zaujme, že sa tu vyrábali a tiež vyvíjali filmové fotoaparáty Pentacon Six a Praktica. Drážďany doslova vstali z popola, pretože celé mesto bolo totálne zbombardované kobercovými náletmi spojencov počas Druhej svetovej vojny Ale o tom neskôr.
Cesta
Keďže som sviatočný šofér, čo má vodičský preukaz zatiaľ iba pro forma, tak voľba dopravného prostriedku pripadla na vlak. Medzinárodný rýchlik „EC Jesenius“ premáva na trase Budapešť - Hamburg a späť, je podľa môjho názoru jednoduché a pohodlné riešenie transportu človečiny a aj nejakej tej techniky. Cesta trvá vyše sedem hodín, no napriek tomu nie ste unavení a dolámaní pretože po vlaku sa dá poprechádzať, funguje tam klimatizácia a najmä jedálenský vozeň... Okrem vlaku je k dispozícii aj a autobusové spojenie no cesta nie je až taká komfortná a trochu únavná. Aspoň ja som z autobusu vždy riadne zmorený už po dvoch – troch hodinách. Odporúčam vám zakúpiť si lístok na vlak s miestenkou v predstihu, - kvôli obsadenosti tejto trasy. Je to veľmi vyťažená a obľúbená linka, pretože ide do Brna, Prahy, Děčína, Drážďan aj Berlína. Príjemné je, že všetku drahú fototechniku môžete mať pri sebe počas cesty (aj ked ja som v tomto prípade mal iba Nikon P500).
Centrum na dosah
Po príchode vystúpite na Dresden - Hauptbanhof odkiaľ je aj veľmi dobré električkové spojenie do ostatných častí mesta. Samotná stanica je veľmi zaujímavá budova zo skla a ocele z obdobia priemyselnej revolúcie. Ak vám chôdza nerobí problém, tak vedzte, že historické centrum je od stanice vzdialené približne 20 min. chôdze. Prechádzka je to veľmi príjemná (ako som zistil až pri odchode z Drážďan). Ak pôjdete od stanice prejdete sa po Prager Strase, čo je ulica s modernými stavbami a množstvom obchodov. Na jej začiatku, na námestí Wiener Platz , (hneď pri stanici) si všimnite Kugellhaus, čo je vlastne moderná polyfunkčná budova. Keď budete pokračovať do centra po Prager Strasse a ďalej po See Strasse dostanete sa do starého mesta, kde už uvidíte veže Drážďanskej katedrály a kostolov Frauenkirche či Kreuzkirche. Trojloďová baroková katedrála má prekrásne zhotovené vonkajšie múry, oporné oblúky, piliere a tiež výzdobu z pieskovca. Neďaleko katedrály nájdete aj múzeá Zwinger, vyhliadku Bruhlsche Terrasse postavenú zo stredovekého mestského opevnenia či Drážďanskú operu nazývanú po jej staviteľovi Semperovi „Semperoper“.
Kostol Frauenkirche je veľká baroková stavba s centrálnym pôdorysom, zaklenutá mohutnou kupolou. Väčšie kupoly v Nemecku nenájdete – to by ste museli ísť do Talianskej Florencie alebo Ríma. Rekonštrukciu zbombardovaného kostola ukončili až v roku 2005, pričom pri jeho znovu postavení použili materiál aj zo sutín pôvodného kostola. Vizuálne môjmu oku milší je tento monument skôr z vonkajšej strany, pretože rekonštrukcia vnútorných priestorov bola dosť drastická. Reštaurátori tu nešetrili farbami a ani tzv. falošným mramorom, takže výsledok je trochu príliš „súčasný.“ Aj keď je údajne zreštaurovaný presne podľa pôvodného vzoru, nemám v ňom ten pocit aký mávam v starých barokových kostoloch.
Zwinger
Ak patríte k milovníkom vizuálneho umenia určite nevynechajte túto galériu, ktorá sa pýši najmä klasickou maľbou. Toľko diel, renesančných, barokových, či holandských autorov neuvidíte nikde inde. V zbierke je slávna Rafaelova Madona, maľby ktorých autormi sú takí velikáni ako Vermeer, Tizian, Rembrandt, Rubens, Veronese, Sandro Boticelli a iní. Dokonca v expozícii nájdete aj prekrásny miniatúrny triptych od majstra menom Jan Van Eyck. Mňa veľmi prekvapila kolekcia od Nemeckého maliara Cranacha, ktorého síce poznám z dejín umenia, ale vizuálne a emocionálne som jeho diela docenil až pri pohľade na originály. V galérii okrem malieb nájdete aj veľkú zbierku Meissenského porcelánu, čo už ale nebola moja šálka kávy. Zaujímavá bola pre mňa skôr zbierka čínskeho a japonského porcelánu, ktorý bol vzorom pre výrobky z Meissenu. V okolí múzea Zwinger je malebný park s jazierkom a vodnou priekopou. Milo vás v nej prekvapí občasný šplechot kačíc a veľkých kaprov, ktoré si tu žijú v príkladnej symbióze.
Tipy na ubytovanie
V Drážďanoch máte viacero možností na ubytovanie, my sme si zvolili bývanie v najznámejšej a najväčšej vilovej štvrti Nemecka – Weisse Hirsh. Tieto odporúčam absolvovať v penzióne, je to veľmi pohodlné si ráno vyriešiť stravovanie a cez deň sa venovať len kultúre. Bežné ceny nocľahu (vrátane raňajok) sú od 60-100 Eur za noc. Je tu mnoho penziónov, ktoré sú urobené so zachránených secesných viliek. Niektoré vily sú neprerobene a ešte len čakajú na svoju renesanciu. Predsa len roky komunizmu urobili s touto štvrťou svoje. O tom že sú to nádherné námety na fotenie ani nevravím. Ešte sa tak dostať do vnútra a spáchať „fashion shooting“ v romantickom secesnom retro duchu. Alebo si naplánovať novodobejšie fotenie „Dederónskom“ štýle aj s trabantom niekde medzi panelákmi, to by bolo... Dobré električkové spojenie z tejto mestskej časti zabezpečuje linka č. 11, ktorá vás odvezie k väčšine pamiatok v Drážďanoch (a aj priamo na vlakovú stanicu). Takže s dopravou by ste nemali mať problém. Pokúste sa nájsť ubytovanie niekde pri zastávke Platleite. Je tam viacero penziónov a hotelov. Pár metrov od zastávky je, kaviareň, cukráreň, pekáreň a parádny obchod s fototechnikou v ktorom nájdete všetko - doslova.
V zdravom tele zdravý duch
O Nemcoch sa vraví, že nie sú dobrí kuchári a gurmáni už vôbec nie. V Drážďanoch som nenarazli na nedochutenú stravu a ani na nič podozrivé na tanieri. Skôr opačne, krčmičky boli útulné a obsluha milá. Predsa len je to ešte hodne blízko českých hraníc, čo je možno dôvodom dobrej kultúry stravovania. Rakúšania si z Nemcov robia žartíky, že nevedia urobiť dobrú kávu, nevedia variť a že sú vraj suchí. Posledné dve výhrady sa mi nepotvrdili, no s tou kávou na tom niečo bude. Nemci obľubujú filtrovanú kávu, čo je asi najslabšia verzia kávy akú som kedy pil (do tohto zahŕňam aj tú americkú džúsovú vhodnú na celodenné pitie). Ak chcete normálnu kávičku treba si preto objednať presso. Dobrá varianta ku koláčom, je aj mliečna káva čo je klasická biela káva ako zo školskej jedálne (len trošku kvalitnejšia). Reštaurácie a kaviarne sú na tom cenovo veľmi podobne ako tie naše Bratislavské.
Zaujímavé tipy na fotenie
Okrem už spomenutej historickej klasiky ako Zwinger, Frauenkirche, Semperoper a pod. je veľmi fotogenická aj moderná časť mesta v okolí Prager Strasse. Môže Vás zaujať aj najstaršia a asi aj najkrajšia mliekareň Dresden Molkerei. Ja som tam bohužiaľ nebol. Ešte je tu zopár odlišností. Už počas cesty do Drážďan som si všimol úplne odlišnú architektúru na akú sme zvyknutí. Domy v dedinkách sú veľké, priam niekoľko generačné. Nemci veľa jazdia na bicykloch, ktorých bol plný vozeň. Zaujímavé sú vraj aj Vianočné trhy v Drážďanoch. Ak sa vám už „prejedli“ tie viedenské toto by bola dobrá možnosť na zmenu. V Drážďanoch to žije bohatým kultúrnym životom (časté koncerty a festivaly) a aj napriek nepriazni počasia sme stretli v uliciach množstvo turistov.
Vizuálnym zážitkom z industriálnej éry je most „Modrý zázrak“ (Der Blaue Wunder), ktorý je pomenovaný podľa svojej modrej farby. Pôvodne ho namaľovali na zeleno no farba čoskoro zmodrala, čím si získal svoj názov. Ak Vám bude priať počasie absolvujte výlet historickým kolesovým parníkom po rieke Labe. V tesnej blízkosti Drážďan sú viaceré zámočky a panské letohrádky z obdobia baroka či klasicizmu. Vychýrený je napríklad blízky Zámok Pillnitz. Vďaka nádhernej scenérii a údoliu ktoré vytvorila rieka Labe je táto oblasť veľmi vhodná na krajinársku fotografiu. Vyberte si preto vhodnejšie počasie ako sa pošťastilo nám. My sme si užili tri dni plechovej oblohy, dažďa a mrholenia.
Nielen na tri dni...
Do Drážďan sa určite oplatí ísť, aj na viacej ako dva či tri dni. Ja sa tam ešte určite vrátim, pretože ma láka spomenutá cesta historickým parníkom po Labe a niekoľko ďalších zaujímavostí, ktoré som na prvý krát nemohol absolvovať kvôli zlému počasiu a krátkej dovolenke. Preto budem veľmi rád ak do diskusie pod článok pridáte vaše drážďanské (nielen) fotografické tipy.