Mesto, do ktorého sa dnes vyberieme, podľa jednej z legiend klasickej mytológie údajne založil Herkules. Španielski panovníci ho v priebehu dejín označili prívlastkami vznešené, verné, hrdinské a neporaziteľné. Diktátor Franco ho zasa za jeho náboženskú oddanosť Panne Márii pomenoval Mariana. Mnohí jeho súčasní obyvatelia tvrdia, že mesto si tieto tituly udržalo dodnes. Posúďte sami - vyrážame do ulíc Sevilly.
Múzeum umenia a tradícií v parku María Luisa.
Pohľad na Sevillu a strážnu vežu Torre del Oro z časti Triana.
Večer na Španielskom námestí - Plaza de España.
Sevilla je hlavným mestom autonómneho spoločenstva Andalúzia a štvrtým najväčším mestom Španielska. Prvé historické zmienky o meste siahajú až do 9. storočia pred naším letopočtom. Ešte pred príchodom Rimanov oblasť obývali Féničania a Kartáginci. V neďalekej Italice založili Rimania v druhom storočí pred naším letopočtom kolóniu, v ktorej sa narodili cisári Traján a Hadrián a okrem mnohých palácov a chrámov sa tu nachádzal aj tretí najväčší amfiteáter Rímskej ríše. Mal kapacitu až 25 000 divákov a jeho pozostatky pôsobia aj dnes naozaj impozantne.
Pozostatky amfiteátra v neďalekej Italice.
Ale poďme späť do samotnej Sevilly. Po rímskej nadvláde bola dobytá germánskymi kmeňmi Vandalov a Vizigótov. Tých v 8. storočí nášho letopočtu vystriedali moslimskí Mauri zo severnej Afriky, ktorí z mesta urobili centrum svojho kalifátu. Maurská éra trvala viac ako 500 rokov a jej vplyv je v uliciach Sevilly vidno dodnes. Hlavnými zachovalými stavbami z tohto obdobia sú niektoré časti kráľovského paláca Alkazár a minaret Giralda, ktorý bol neskôr prebudovaný na zvonicu Katedrály Panny Márie. V čase dokončenia v roku 1198 bol s 97,5 metrami najvyššou vežou na svete.
Nádvorie panien v kráľovskom paláci Alkazár, zapísanom do svetového dedičstva UNESCO.
Islamská architektúra vo vnútri Alkazáru.
Giralda - islamský minaret prebudovaný na zvonicu katedrály Panny Márie.
Po dobytí Sevilly kresťanskými kráľmi v 13. storočí boli mnohé významné stavby budované v tzv. mudejarskom štýle. Mudejari boli moslimovia, ktorí po kresťanskom dobytí ostali žiť na španielskom území a nevzdali sa svojho náboženstva. Zachovali si vlastný jazyk a kultúru a vytvorili svojrázny architektonický štýl, ktorý je kombináciou rôznych prvkov európskeho a islamského umenia.
La Casa de Pilatos - Pilátov dom je typickou ukážkou kombinácie renesančného a mudejarského architektonického štýlu.
Detail drevenej okenice v Pilátovom dome.
Obdobie ďalšieho rozkvetu Sevilly nastalo po objavení Ameriky Krištofom Kolumbom v roku 1492. Mesto sa stalo jediným prístavom v Španielsku, odkiaľ smeli vyplávať lode do Nového sveta. Monopol nad tovarmi dovážanými z Ameriky mal špeciálny úrad sídliaci v Seville a na všetky drahé kovy bola uvalená 20-percentná daň známa ako kráľovská pätina (quinto real). Príliv zámorského bohatstva mal za následok rast mesta. V období, ktoré dostalo výstižné pomenovanie "zlatý vek" bola založená v Seville univerzita a boli postavené mnohé významné stavby, ako napríklad katedrála Panny Márie. Jej výstavba trvala viac ako 100 rokov a po dokončení svojou veľkosťou prekonala dovtedy najväčší chrám na svete - známu Hagiu Sofiu v Istanbule. Katedrála v Seville je dodnes najväčšou gotickou katedrálou a nájdete v nej aj hrobku Krištofa Kolumba.
Gotická katedrála Panny Márie je tiež na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Ďalšou významnou stavbou z tohto obdobia je budova, v ktorej sa dnes nachádza tzv. Archivo General de Indias. Uložené sú tu všetky dokumenty o objavení Ameriky ako aj obchodné zmluvy s Novým svetom z obdobia námorných objavov.
Tradičný konský záprah pred budovou Archivo General de Indias.
Po vzostupe zvyčajne nasleduje úpadok a inak tomu nebolo ani v histórii Sevilly. Monopol na dovoz tovaru zo zámoria mesto stratilo v druhej polovici 16. storočia, kedy podobné privilégiá dostal aj prístav v Cádize. Rieka Guadalquivir, ktorá bola pre obchodovanie s tovarom z nových kolónií kľúčová, sa začala zanášať pieskom a mesto postupne stratilo dopravný prístup k moru. V 17. storočí Sevillu naviac postihla epidémia moru, ktorej padla za obeť takmer polovica vtedajšieho obyvateľstva mesta a zasiahla aj veľkú časť Španielska. Predpokladá sa, že epidémia sa dostala do Sevilly niektorou z lodí privážajúcich tovar zo zámoria.
Rieka Guadalquivir s časťou Triana, ktorú oddeľuje od centra Sevilly.
Rieka Guadalquivir bola nielen dopravnou tepnou, na ktorej závisel blahobyt mesta, ale zároveň aj jeho slabým miestom, cez ktoré mohli do Sevilly preniknúť dobyvatelia. Zabrániť tomu mala veľká reťaz, ktorá sa ukotvovala v strážnej veži Torre del Oro, postavenej na brehu rieky. Miesto ukotvenia reťaze na druhom brehu rieky bolo zničené pravdepodobne v dôsledku veľkého zemetrasenia v polovici 18. storočia. Podobný osud neskôr takmer postihol aj samotnú vežu Torre del Oro, ktorej pre rozširovanie susediacej cesty hrozila úplná demolácia. Aj vďaka veľkým protestom domácich veža stojí dodnes a slúži ako námorné múzeum mesta.
Z obdobia industrializácie pochádza budova bývalej kráľovskej továrne na tabak (Real Fábrica de Tabacos), v ktorej dnes sídli univerzita. V čase svojho postavenia bola druhou najväčšou stavbou Španielska. Ako kulisa poslúžila aj slávnej opere Carmen od Bizeta.
Z budovy bývalej kráľovskej továrne na tabak je dnes univerzita.
Svetovú výstavu z roku 1929 zasa pripomína populárne Španielske námestie (Plaza de España). Príprava výstavy, ktorá mala ukázať sociálny a ekonomický rozvoj krajiny a zlepšiť vzťahy s bývalými kolóniami, trvala 19 rokov. Rozsiahla časť mesta bola pri tejto príležitosti prestavaná a na okraji parku Marie Luisy vyrástlo veľké polkruhovité námestie s komplexom budov, umelým kanálom a niekoľkými premosteniami. Tento zaujímavý mix viacerých architektonických štýlov patrí dnes medzi najznámejšie symboly celého Španielska.
Čakanie na turistov na Plaza de España.
Ďalšou dominantou a architektonickou zaujímavosťou mesta sa v roku 2011 stala obrovská drevená konštrukcia známa pod názvom Metropol Parasol. Pozostáva z niekoľkých úrovní a jej výstavbu sprevádzali mnohé technické a finančné komplikácie. V podzemnej časti sú umiestnené rímske a maurské nálezy objavené počas výstavby.
Terasy vo výške 26 metrov ponúkajú nádherné panoramatické pohľady na mesto a jeho okolie. A práve odtiaľto si návštevníci Sevilly asi najlepšie môžu vychutnať krásu a veľkoleposť mesta, ktoré bolo kedysi vznešené, hrdinské a neporaziteľné.
Pohľady na mesto z terasy "dáždnika".
Jeho náboženskú oddanosť zasa zažijete počas svätého týždňa - Semana Santa. Každoročne sa tu počas siedmych dní pred Veľkou nocou konajú známe procesie, kedy sú na ťažkých pódiách z jednotlivých kostolov do centrálnej katedrály prenášané sochy a obrazy svätých. Prípravy na tento cirkevný sviatok, ktorý pravidelne priťahuje do mesta davy domácich i turistov, začínajú už v predstihu. Kým zhotovenie tradičných rób inkvizítorov je ponechané nežnejšiemu pohlaviu, muži v uliciach mesta trénujú nosenie ťažkých pódií za nadšeného povzbudzovania okoloidúcich. Mnohé z obrazov či sôch prenášaných počas procesií sú umelecké diela veľkej kultúrnej a historickej hodnoty, a tak je dôsledná koordinácia pohybov a znalosť úzkych uličiek naozaj dôležitá.
Trénovanie nosenia ťažkých pódií pred svätým týždňom - Semana Santa.
Rovnako vášnivo ako náboženské sviatky Španieli prežívajú aj tradičné býčie zápasy. Aréna s krkolomným názvom Plaza de toros de la Real Maestranza de Caballería de Sevilla je najstaršou býčou arénou v Španielsku a ďalšou z hlavných turistických atrakcií mesta.
Aréna Plaza de toros de la Real Maestranza de Caballería de Sevilla.
Vo vymenovávaní pamätihodností Sevilly by sa dalo pokračovať ešte dlho. Mesto si pre svoju krásu vyslúžilo prezývku perla Andalúzie a svojim návštevníkom má čo ponúknuť počas celého roka. Obzvlášť príjemná je návšteva v zimných mesiacoch, kedy sa teploty pohybujú okolo 10 až 15 stupňov Celzia. Zároveň vtedy dozrievajú aj známe horké pomaranče zdobiace ulice mesta. A koho nekonečné chodenie za pamiatkami odrádza, može si krásy Sevilly vychutnávať z pohodlia štýlového kočiara. Viete si predstaviť lepší únik pred zimou?
Použitá fototechnika:
Canon EOS 1000D, objektívy Canon EF-S 18-55 mm IS a Canon EF-S 55-250 mm IS II, cirkulárny polarizačný filter Hoya