Fotografické zobrazenie krajiny s názvom "V šírom poli" zaujme hneď z niekoľkých dôvodov. V prvom rade je to výrazný a na krajinársku tématiku neštandarný formát na výšku, ktorý je ešte k tomu orezaný do pomeru 16:9. Ďalším prvkom, ktorý je v tejto fotografii silný, sú sýte farby a HDR filter, ktorý je najviditelnejší v spodnej časti obrázku - na zelených kláskoch. Posledný faktor, ktorý rovnako priťahuje pozornosť, je kompozícia objektov na snímke.
Práve kompozícia sa dá vyjadriť dvojako. V prvom rade ju charakterizuje horizont krajiny, ktorého prísna línia (v tomto prípade sú to kopce črtajúce sa v pozadí) je posadená bližšie do stredu snímky. V druhom rade je to náznak poľnej cestičky, ktorá sa takisto nachádza takmer v strede.
Kompozíciu môžeme chápať aj v inom slova zmysle, a to tak, že vnímame línie, ktoré nám autor v obrázku priznáva. Je to vertikálna línia do neba sa ťahajúcich kláskov a horizontálne sa tiahnuce línie kopcov v pozadí, umocnené oblakmi nad nimi. Cítim potrebu vyjadriť sa najmä k spomínanej kompozícii.
Snímanie krajiny na výšku nie je bežné, avšak ani nepredstaviteľné. Nesprávne však je, ak je krajina snímaná na výšku a pritom nezobrazuje žiadny objekt, ktorému by práve formát na výšku pozitívne podtrhol jeho dominanciu v priestore. V tomto konkrétnom prípade mám z autora pocit, akoby nevedel, ktorej kráse, ktorú mal v tom momente pred očami, má venovať najväčšiu pozornosť a priznať jej tak dominanciu svojou kompozíciou. Preto sa rozhodol ukázať približne rovnakú časť aj z poľa aj zo zaujímavých oblakov. A preto porušil pravidlo zlatého rezu, ktoré sa vyslovene pýta na úzky formát 16:9.
Ďalším, pre mňa rušivým, elementom je horizont krajiny v pozadí. Je to zbytočný prvok, ktorý keby autor nepriznal, nijako by fotografii neuškodil, práve naopak, vyzdvihol by jej minimalizmus a kontrast zem versus nebo. Chybičkou krásy je aj nešťastné komponovanie, pre mňa ako recipienta, najdominantnejšieho prvku na fotografii, poľnej cestičky. Myslím, že v tomto prípade by mala byť situovaná v strede.
Celkovou radou pre vylepšenie tohto snímku by bolo posunutie poľnej cestičky do stredu.
Možnosťou je aj hra s horizontom, ktorý by bolo vhodné komponovať do dolnej časti, aby tak ostali zvýraznené oblaky, ktoré vytvárajú veľmi strhujúce tvary a hrajú peknou kombináciou farieb - modrou, sivou a bielou. Samozrejme všetko by bolo vhodné aplikovať bez siluety kopcov v pozadí.
V prípade, ak by sa autor rozhodol posunúť horizont nahor a oblaky tým pádom v snímke nepriznávať, by som odporučila snímku fotografovať tak, aby na nej poľná cestička nebola, aby celú hru štruktúr, ktoré majú upútať oči divákov, hrali samotné klasy, ktoré sú vďaka využitiu HDR krásne vykreslené.
Zaujímavé by bolo aj použitie štvorcového formátu s minimalistickou variantou na stred.
FOTO: fotomas
Pridaj komentár
). 
