JPG je najrozšírenejší obrazový formát. Používame ho denne, aj tí ktorí fotografujú primárne do RAW. Každý z nás má s ním skúsenosť. Je štandardom pre publikovanie na internete, ale aj keď zadávate fotografie do tlače. Zaberá relatívne málo miesta a poskytuje dostatočnú obrazovú kvalitu. Je to však amatérsky štandard. Sú o triedu lepšie formáty súborov. Nimi sa teraz nebudeme zaoberať. Viackrát sme sa tomu už venovali, prečo fotografovať do RAW. Tento článok je pre tých, ktorí všetky pre a proti zvážili a rozhodli sa fotografovať priamo do formátu JPG.
Digitálny fotoaparát nie je polaroid - jednorázová okamžitá fotografia. Informácie získané zo snímača nie sú fotografiou. Musia sa najprv spracovať. V každom fotoaparáte je vlastne počítač a program na spracovanie dát. Programátori naprogramujú, akým spôsobom sa budú dáta snímačom spracovávať. Čím lepší fotoaparát, tým viac možností.
RAW a JPG
Prv než sa pozrieme na to, ako fotografovať do JPG, vysvetlíme si v krátkosti prácu s RAW-om. RAW nie je fotografia, sú to len nespracované dáta zo snímača. Aby sme z RAW fotografiu urobili, musíme ho otvoriť v programe, ktorý označujeme ako RAW konvertor. Dnes je spracovanie RAW už veľmi rozšírené a okrem populárneho Photoshopu, ho dokážu spracovať mnohé ďaľšie programy. Jeden dostanete zadarmo vždy ku kúpenému fotoaparátu. Keď RAW v programe otvoríte, aplikujete naň rôzne nastavenia (farebný profil, vyváženie bielej, úprava expozície, farieb, doostrovanie, odšumovanie atď.). Na základe nastavení, vygeneruje program náhľad, ktorý ešte nie je hotovou fotografiou. Slúži len na to, aby ste mohli nastaviť parametre úprav. Fotografiu dostanete až po tom, keď RAW vyexportujete do niektorého z obrazových formátov. Veľmi často je to JPG. Napríklad fotografie v našich recenziách sú takto získavané.
Prečo si potom takto komplikovať život, keď na konci máme aj tak JPG? Nie je praktickejšie rovno fotografovať do JPG? Niekedy áno a niekedy nie.
JPG fotografia môže vyzerať veľmi dobre, ak fotoaparát správne nastavíte a neurobíte žiadnu chybu. Cvak a máte hotovú fotografiu. Tá ma obmedzené možnosti úprav, naviac obsahuje rádovo menej dát, ako RAW. RAW umožňuje kedykoľvek nastaviť spôsob vyvolania a účinnejších úprav. Naviac ho môžeme vyexportovať nielen do amatérskeho formátu JPG, ale aj do profesionálnych formátov TIFF, či PSD.
Ale vráťme sa k fotografovaniu do JPG. Asi nikto už nepochybuje o tom, že RAW dáva fotografovi viac možností. Zároveň od neho vyžaduje viac znalostí, čas pre spracovanie, väčší dátový priestor, výkonnejší počítač... Jedným z dôvodov prečo fotografujeme do JPG je preto rýchlosť. Fotografia vznikne priamo vo fotoaparáte. Môžeme, ale nemusíme ju ďalej upravovať. Ľahšie sa publikuje a distribuuje. Šetrí čas. Druhým dôvodom je neznalosť spracovania RAW. My sa budeme teraz venovať tým, ktorí fotia do JPG, najmä kvôli druhému dôvodu.
Úprava RAW súboru v programe Adobe Lightroom 5. Proces spracovania je plne pod mojou kontrolou. Možnosti nastavení niekoľko násobne prevyšujú možnosti nastavení spracovania JPG priamo vo fotoaparáte. Ďalej neupravovaná fotografia vo formáte JPG môže vyzerať ako obrázok vľavo.
Nemusíte fotografovať do RAW, aby ste mali atraktívne fotky. Musíte sa venovať nastaveniam spracovania obrazu vo fotoaparáte. Foto: Zuzana Minarovičová.
Fotografujeme do JPG
Prv než si o fotení do formátu JPG povieme viac, ak máte pokročilý fotoaparát umožňujúci aj snímanie do RAW, vedzte, že si môžete nastaviť súčasné fotografovanie do JPG i RAW. Na kartu sa vám zapíše hotová JPG fotografia, ale aj surový RAW. Ten môžete spracovať neskôr, kď sa naučíte pracovať s RAW konvertorom. Silne odporúčam toto nastavenie, pokiaľ budete fotografovať niečo dôležité. Napríklad exotickú dovolenku. O pár rokov, možno aj mesiacov, si budete ďakovať (dúfam, že aj trochu mne).
JPG fotografia snímaná priamo vo fotoaparáte vznikne podobne, ako keď spracujete RAW v počítači. Tiež sa pri tom použijú dáta zo snímača, na ktoré sa aplikujú nastavenia. Ibaže sú o niečo obmedzenejšie. Hlavne sú nemenné, ak sú už na fotografiu aplikované. RAW môžete vyvolávať opakovane s rôznymi nastaveniami. Toto si “vtlčte do hlavy”. Ovplyvňuje to to, akoby ste pri fotení do JPG mali premýšľať a pracovať. Ku každej fotografii by ste mali pristupovať individuálne a podľa situácie meniť nastavenia. Viem, je to nereálne, hrať sa s každou jednou fotkou. Mali by ste ale meniť nastavenia aspoň pre skupinu podobných fotografií.
Veľkosť a kvalita
Fotoaparáty umožňujú, pri snímaní do formátu JPG, zvoliť rozlíšenie a kvalitu. Zvoľte najvyššie rozlíšenie (také aké má snímač) a najvyššiu kvalitu (najmenšia kompresia). Pri súčasnej obrovskej kapacite kariet a diskov nemusíte šetriť. Voľte najvyššiu kvalitu. Jedine ak zároveň fotíte do RAW a JPG a ste si vybrali okamžité zasielanie, napr. do redakcie novín, vtedy môžete zvoliť aj menšie rozlíšenie.
Pre ilustráciu v tomto článku použijem nastavenia fotoaparátov Sony. Časť menu, v ktorej sa nastavuje veľkosť, kvalita a pomer strán.
Voľba formátu a kvality. Najkvalitnejší JPG má označenie “Extra jemné”. Ak by ste si neboli istí, ktoré označenie je najkvalitnejšie, sledujte akú vám ukáže kapacitu karty. Viac záberov znamená horšiu kvalitu.
Farebný priestor
V pokročilých fotoaparátoch máte na výber medzi priestormi sRGB a AdobeRGB. Farebný priestor je vlastne množina odtieňov, paleta farieb, ktoré môže fotografia obsahovať. AdobeRGB priestor je širší ako sRGB. Obsahuje viac odtieňov. Tie väčšina amatérov nikdy nevyužije. Museli by mať kvalitnejší monitor so širokým gamutom farieb a tlačiť na profesionálnych tlačiarňach. AdobeRGB je štandard pre profesionálne spracovanie fotografie. sRGB je štandard pre amatérsku fotografiu. Ak sa chcete vyhnúť problémom s reprodukciou farieb, zvoľte farebný profil sRGB. Nemusíte vtedy vedieť nič o správe farieb, či ICC profiloch.
Aj keď je priestor AdobeRGB väčší, odporúčam vybrať sRGB. Predídete možným problémom.
Obrazový profil
Veľkosť, kvalitu a farebný priestor budete nastavovať asi len raz. S obrazovým profilom by ste mali pracovať aktívne. Obrazový profil určuje akým spôsobom sa bude pracovať s obrazom. Môžeme ho prirovnať k fotografickému filmu so svojimi charakteristickými vlastnosťami. Na výber máte niekoľko profilov (konkrétna ponuka závisí od modelu fotoaparátu). Najrozšírenejšie sú profily Standard, Neutral, Portrait, Vivid, Landscape, Monochrome. Niektoré sú univerzálne, iné špecializované (Portrait, Lanscape). Každý profil má špecifické spracovanie farieb, kontrastu a saturácie. Ďalej aj doostrenia obrazu. Najnovšie zrkadlovky Nikon pracujú aj so zretelnosťou - Clarity. Výber profilu musíte dobre zvážiť. Napr. profil Vivid zvýrazňuje kontrast a saturáciu. Fotografie sú výrazné farebné. Na prvý pohľad ľúbivejšie, ale pri vysokom kontraste ľahšie dôjde k prepalom.
Výber obrazového profilu, u Sony to nezmyselne označujú ako Kreatívny štýl. Každý štýl možno ovplyvniť nastaveniami kontrastu, saturácie a ostrosti.
Naučte sa ako profily vplývajú na výsledný obraz a voľte ich podľa potreby. Mám pre vás jedno základné odporúčanie. Ak fotografujete malo kontrastnú scénu s mdlými farbami, zvoľte profil s vysokým kontrastom (Vivid, Landscape). Naopak, ak budete fotografovať vysokokontrastnú scénu, zvoľte menej kontrastný profil s väčším dynamickým rozsahom (Standard, Portrait, Neutral). Väčšina pokročilých fotoaparátov umožňuje profily upraviť, prípadne si vytvoriť aj vlastné. Lenivci, ktorých nebaví neustále prestavovanie by mali zvoliť niektorý z neutrálnych profilov (Standard, Portrait).
Výber obrazového profilu výrazne ovplyvňuje výsledné spracovanie obrazu.
Rozšírenie dynamického rozsahu
Jedným z vážnych problémov s ktorým bojuje každý fotograf, je ako zachytiť veľký dynamický rozsah scény, ktorá obsahuje vysoké i nízke jasy. Schopnosť zaznamenať vysoký dynamický rozsah je obmedzená. Niektoré fotoaparáty to zvládajú lepšie, iné horšie. Obmedzenia uvidíte na tom, ako často budete mať na fotografiách preexponované miesta (prepaly) alebo tiene bez kresby. O niečo vyššie sme si povedali, že na schopnosť zaznamenať vysoký dynamický rozsah, má vplyv výber obrazového profilu. Teraz sa pozrieme na ďaľšiu funkciu, ktorá ovplyvňuje schopnosť zaznamenať dynamický rozsah. Je to špeciálna funkcia práve na rozšírenie dynamického rozsahu. Má zabrániť vzniku prepalov a zlepšiť prekreslenie tmavých časti obrazu. Jej účinnosť je podmienená výberom obrazového profilu. Najúčinejšia bude v kombinácii s menej kontrastnými profilmi (Neutral, Portrait), ako s vysokokontrastnými profilmi (Vivid, Landscape). Funkcia rozšírenia dynamického rozsahu má u rôznych výrobcov odlišné označenie. Napríklad D-Lightning (Nikon), DR optimizer (Fujifilm, Sony), Automatic Lighting Optomizer (Canon). Pri jej hľadaní vám pomôže návod na obsluhu. Táto funkcia môže mať viacero nastavení. To či funguje automaticky, prípadne akú má účinnosť. V každom prípade ju odporúčam zapnúť.
U Sony sa označuje rozšírenie dynamického rozsahu skratou DRO, zároveň ponúka aj automatické použitie funkcie HDR, keď je dynamický rozsah scény veľmi vysoký.
Dynamický rozsah digitálnych senzorov
HDR
Sú situácie, kedy je fotografovaná scéna veľmi kontrastná, na vznik prepalov a neprekreslených tieňov nepomôže ani výber profilu, a ani aktivovanie funkcie rozšírenia dynamického rozsahu. Narazili sme na hranice snímača a spracovania obrazu. U niektorých fotoaparátov je pre takéto situácie k dispozícii funkcia HDR (high dynamic range). HDR kombinuje najčastejšie dva zábery s rôznou expozíciou. Fotoaparát v rýchlom slede urobí dve fotografie a okamžite ich skombinuje do jednej s výrazne rozšíreným dynamickým rozsahom. Technickejším typom už určite docvaklo, že táto funkcia sa dá použiť len pri snímaní nepohyblivých objektov, a že ideálne by bolo, ak by bol fotoaparát na statíve. Medzi dvomi dielčimi zábermi by sa na scéne nemali udiať zmeny. Na fotografii by sa to prejavilo chybou. HDR je preto vhodná najmä pri fotografovaní krajiny, či architektúry. Kľudne si vyskúšajte HDR aj v iných žánroch.
Odšumovanie
Ďalšou funkciou, ktorá vplýva na spracovanie obrazu priamo vo fotoaparáte, je odšumovanie. Šum na fotografiách vzniká buď pri nastavení vyššej citlivosti ISO, alebo pri dlhších expozičých časoch (rádovo v sekundách, minútach až hodinách). Odšumovanie pri vyššej citlivosti zmenšuje softvérovo množstvo šumu na fotografii. Záleží na algoritme, ako je táto funkcia účinná. Odšumovanie negatívne vplýva na ostrosť a prekreslenie jemných detailov. V niektorých prípadoch vyzerá fotografia skôr ako omaľovanka. Skúsenejší fotografi dávajú prednosť šumu, najmä ak je jeho charakter podobný filmovému zrnu a fotografie neodšumujú.
Druhá funkcia odšumovania, pri fotografovaní s dlhými časmi, funguje inak. Po odexponovaní záberu, urobí fotoaparát ešte expozíciu s uzavretou uzávierkou. Zistí tak, kde vzniká šum na snímači spôsobený tým, že jednotlivé pixeli nemajú rovnakú citlivosť na svetlo. Dôsledkom bývajú farebné body na fotografii (hot pixely). Výraznejší je tento jav, keď sa snímač prehreje. To býva vtedy, ak je dlhšie aktívny. Nevýhodou je, že referenčný odšumovací druhý záber trvá rovnako dlho, ako snímanie fotografie. Ak budete fotografovať nočný záber, napr. s 5 minútovou expozíciou, bude aj odšumovací záber trvať 5 minút. Ak by vás to malo veľmi zdržiavať (napríklad pri fotografovaní ohňostroju), funkciu vypnite.
Redukcia šumu má štandardne dve nastavenia. Prvé je pre vysokú citlivosť ISO, druhé pre dlhé expozičné časy.
Vyváženie bielej
Spolu s výberom obrazového profilu, patrí vyváženie bielej, k najdôležitejším nastaveniam, s ktorými by ste mali aktívne pracovať. Ak fotografujete do RAW, máte vyváženie bielej takpovediac “na saláme”. Kedykoľvek ho v RAW konvertore zmeníte. U JPG to nejde. Vyváženie bielej výrazne ovplyvňuje farby. Chybné nastavenie sa len veľmi ťažko opravuje, pri výrazných farebných posunoch je to niekedy nemožné. Hneď nemusíte panikáriť. Automatické vyváženie bielej funguje v mnohých situáciach veľmi dobre. Najmä vonku, keď je hlavným zdrojom svetla slnko, sa na automatiku môžete spoľahnúť.
Automatické vyváženie bielej máva problémy, ak je zdroj svetla inej farby, ako denné slnečné svelo. Takmer všetky fotoaparáty majú problém s teplým žiarovkovým osvetlením. Fotografie sú potom oranžové (nie vždy je to na škodu). Vtedy treba zvoliť vyváženie bielej z prednastavených ponúk, konkrétne symbol žiarovky. Ak uvidíte na fotografiách neželaný zelený nádych, spôsobujú to žiarivky. Aj tu zvoľte z prednastavenej ponuky, tentokrát ale symbol žiarivky. Ak chcete, aby bol váš východ alebo západ slnka farebnejší, nastavte vyváženie bielej na zamračené (symbol mraku). U nočných záberov miest zvoľte nastavanie na slnečno (symbol slniečka).
Ak fotíte scénu s výraznými farbami, môže automatické vyváženie bielej spôsobiť celkový posun farieb. Napríklad pri fotografovaní krajiny, ale najmä pri fotografovní rastlín a kvetov, ale aj reprodukcii obrazov, či výrazne farebného oblečenia. Vtedy je lepšie zvoliť vyváženie bielej tak, že nastavíte symbol zodpovedajúci zdroju svetla.
Kreatívne vyváženie bielej. Je len na vás, aké použijete. Či preferujete teplejšie, studenšie alebo vernejšie farby.
Vľavo fotografia s automatickým vyvážením bielej, obrazový profil Neutral. Vpravo vyváženie bielej “zamračené”, obrazový profil Vivid.
U takýchto farebných motívov si musíte dávať pozor na automatické vyváženie bielej (vľavo), Nenáchadzajú sa tu neutrálne sfarbené plochy a automatika môže mať preto s vyhodnotením WB problémy. Vpravo manuálne nastavenie na “V tieni (Shadow)”.
Šedá tabuľka, vyváženie bielej
Kreatívne využitie prednastavených hodnôt WB
Obrazové/umelecké efekty
Čoraz populárnejšie sú vo fotoaparátoch obrazové/umelecké efekty. Tie napodobňujú rôzne obľúbené fotografické techniky. Tieto efekty sa dajú urobiť aj v počítači, ale to musíte mať vhodný program, alebo musíte dobre ovládať pokročilejšie úpravy obrazu. A samozrejme musíte tomu venovať nejaký čas. Použiť efekty priamo vo fotoaparáte je nesmierne pohodlné a nič nemusíte vedieť. Ak pracujete so živým náhľadom, vidíte ich vplyv na fotografiu ešte predtým ako vôbec stlačíte spúšť. Tieto efekty výrazne ovplyvňujú fotografiu. Ak sú aplikované, nedá sa z JPG urobiť “normálna” fotografia. Preto si veľmi dobre rozmyslíte, kedy efekty použijete.
Priamo nafotený obrazový efekt, stačí si len vybrať z ponuky. Štandardnú fotografiu z neho už nikdy neurobíte.
Expozícia
Problematika práce s expozíciou vydá za celú knihu, možno aj dve a v tomto článku sa jej nebudem venovať. Práca s expozičným trojuhoľníkom patrí k základným znalostiam fotografa. Inak sa s expozíciou pracuje ak fotografujete do JPG a inak do RAW. Tým, že RAW obsahuje viac dát, môžete v RAW konvertore účinnejšie pracovať s expozíciou, svetlami tieňmi, gradáciou...
Vyššie sme si povedali o tom, ako obrazový profil vplýva na schopnosť zaznamenať vysoký dynamický rozsah. Vhodným výberom profilu a nastavením rozšírenia dynamického rozsahu dokážete zmenšiť problémy s expozíciou, ale s RAW-om sa dá dosiahnuť vždy viac. Tak tomu je a basta fidli. Najkritickejšie je preexponovanie fotografie, alebo jej časti, kedy vzniknú miesta bez kresby (100% biela). U JPG takéto miesta neopravíte, jedine retušovaním. V prípade RAW-u v má konvertor hneď niekoľko nástrojov pre celkovú prácu s expozíciou a špecializovaných nástrojov na opravu prepálených, či inak zle exponovaných miest. Z dohto dôvodu musíte pri snímaní do formátu JPG pracovať s expozíciou a nastaveniami precíznejšie. To by ste mali aj v prípade RAW, ale tam to nie je až tak kritické.
Exponujte fotografie tak, aby nevznikli prepaly (drobné prepaly sú akceptovateľné) tam, kde nemajú byť. Chybou sú prepaly na zamračenej oblohe, snehu, či ľudskej pokožke. Prepaly neprekážajú, ak sú to napríklad okná v interiéri, bodové zdroje svetla, pozadie pri portréte. Toto je veľmi hrubé zovšeobecnenie a ku každej fotografii treba pristupovať individuálne. Chcel som tým len povedať, aby ste sa prepalom vyhýbali, ale že niekedy nemusia byť chybou. Dokonca sa niekedy zámerne používajú. Univerzálny návod na to neexistuje.
Prepaly môžete kontrolovať tým, že si aktivujete funkciu ich zvýraznenia. Preexponované miesta budú na monitore fotoaparátu blikať.
Naučte sa používať korekciu expozície, je to najjednoduchšia cesta pre opravu expozície.
18% šedá tabuľka, meranie expozície
Oprava chýb objektívu
Čoraz viac fotoaparátov má zabudovanú funkciu opravy chýb objektívov. Každý objektív má niektoré väčšie, či menšie optické chyby (vinetácia, chromatická aberácia, sférické skreslenie, pokles ostrosti v rohoch obrazu atď.). Mnohé z týchto chyb sa dajú eliminovať dodatočnou úpravou fotografie. Najčastejšie je to sférické skreslenie a vinetácia. Funkcia môže byť aktívna alebo vypnutá. Ak fotografujete do formátu JPG odporúčam ju zapnúť. Niektoré chyby, najmä u lacných setových objektívov, bývajú výrazné.
Vľavo je výrazné sférické skreslenie. Priamky sú deformované do kriviek. Tomuto sférickému skresleniu hovoríme poduškovité. Vpravo po softvérovej úprave. Pozor, dochádza pri nej k čiastočnému orezu fotografie. Všimnite si aj odstránenie vinetácie, ktorá sa prejavuje tým, že rohy a kraje obrazu sú tmavšie, ako stred.
Moje odporúčané nastavenia
Ak by som bol nútený fotiť do JPG, a nechcelo by sa mi neustále prestavovať fotoaparát, aj keby to bolo pre fotografie to najlepšie, zvolil by som následujúce nastavenia:
Veľkosť a kvalita: maximálne rozlíšenie, maximálna kvalita JPG
Farebný profil: sRGB
Odšumovanie: pri vysokej citlivosti ISO vypnuté, pri dlhých časoch zapnuté
Rozšírenie dynamického rozsahu: zapnuté AUTO
Oprava chýb objektívu: zapnutá
Tieto nastavenia by som mal v 99% prípadov. Teraz nastavenia obrazového profilu.
Fotenie scény s veľkým dynamickým rozsahom (slnečné počasie, nočné zábery, architektúra, krajina, interiér, fotenie s bleskom...)
Obrazový profil Portrait sa mi osvedčil, pretože má veľký dynamický rozsah a príjemné farby. Komu vyhovuje neutrálnejší profil, môže zvoliť Standard, odporúčam ale upraviť v ňom kontrast na menší. Komu vyhovuje vyššia saturácia farieb, môže ju v profiloch mierne zdvihnúť. Nepreháňajte to, môže vzniknúť posterizácia. Kontrast aj saturáciu môžete pridať aj neskôr, pri úprave fotografií v počítači.
Detail písacieho stroja. Fotografia štýlu low key s prevahou tmavých tónov. Výber profilu a nastavenia dynamického rozsahu má zásadny vplyv na výsledok. Vľavo fotografia, ak zabudnete nastavený obrazový profil Vivid. Vpravo s profilom Neutral a aktivovanou funkciou rozšírenia dynamického rozsahu.
Scéna s malým dynamickým rozsahom (šedivé, hmlisté počasie)
Tu by som zvolil profil Vivid, ale ešte skôr by som modifikoval profil Portrait, kde by som výrazne pridal kontrast a mierne aj saturáciu.
Vľavo profil Neutral, vpravo neupravený profil Vivid.
Fotografie pre ďalšie spracovanie
Až doteraz sme fotoaparát nastavovali tak, aby sme mali ihneď hotové záber, bez nutnosti dodatočných úprav v počítači. Teraz si ukážeme ako nastaviť fotoaparát tak, aby sme zachytili najväčšie množstvo obrazových dát pre ďalšie spracovanie. Pripravte sa na to, že fotografie budú šedivé, nevýrazné. Ale budú sa dať lepšie upravovať. To samozrejme vyžaduje od fotografa pokročilejšie skúsenosti s počítačovým spracovaním obrazu.
Nastavenia, ktoré si popíšeme používajú aj kameramani. Veď video je akýmsi sledom JPG fotografií. Nie je sa čo čudovať, že filmári musia pri nastavovaní premýšľať podobne ako fotografi. Vo filmárskej branži sa pre špecifický obrazový profil, zažil názov Flat-plochý. Kontrast, saturácia a dodostrovanie sú v profile nastavené na minimum. V niektorých fotoaparátoch, s pokročilejšími filmárskymi funkciami, nájdete Flat profil v ponuke. Ak nie, vyrobíte si ho upravením profilu Neutral, či iného menej kontrastného profilu. Upravovať budeme kontrast, saturáciu a doostrovanie.
Upravenie profilu Neutral.
Monochromatická fotografia
Monochromatická, najčastejšie čiernobiela, fotografia je veľmi obľúbená. Osobne odporúčam fotografovať farebne. Farebnú fotografiu zmeníte na čiernobielu jediným kliknutím myši, ale z čiernobielej farebnú nespravíte (ak sa nechcete hodiny hrať na maliara).
Záver
Mysleli ste si, že to pri fotografovaní do JPG budete mať ľahšie? No jedine, ak by ste sa uspokojili s plnou automatikou a zmierili sa s tým, že niekedy sa to fotoaparátu podarí a inokedy nie. Ak vám na fotografiách záleží, musíte prijať fakt, že sa nastavovaniu nevyhnete. A do budúcna ani foteniu do formátu RAW. Nastavovať musíte vždy. Pri JPG to bude najmä vo fotoaparáte, pri RAW sa práca presunie na počítač.
Fotografovanie do formátu JPG vyžaduje presné exponovanie s vyhýbaním sa prepalov. Ďalej premyslenú prácu s obrazovými profilmi a vyvážením bielej. Poctivejšie musíte používať aj fotografické filtre.
Zapnite si náhľad fotografie po jej odexponovaní a vždy ju skontrolujte. Ak sa vám výsledný záber nepáči, zmeňte nastavenia. Nepríjmite pasívne to, čo fotoaparát urobí. Fotografovanie je vlastne hrou s expozíciou a nastaveniami.
Vľavo upravená preexponovaná JPG fotografia, v strede upravená podexponovaná fotografia JPG. Všimnite si aký neblahý vplyv majú úpravy na pleťové tóny. Vpravo fotografia RAW, nielenže dovoľuje väčšie úpravy expozície, ale hrozba posunu farieb je oveľa menšia. Preto ak fotografujete do JPG, exponujte čo najpresnejšie.
Pridaj komentár
