Ak chceme dosiahnuť technicky dobrú fotografiu, musíme fotografovanú scénu nafotiť tak, aby sme na fotografii zachytili detaily vo svetlých miestach aj v tieňoch. Aby to bolo možné, je potrebné stanoviť správnu expozíciu. Znamená to správne nastaviť clonu, expozičný čas a ISO citlivosť.
Tieto tri veličiny tvoria tzv. expozičný trojuholník. Určiť jednotlivé veličiny expozície môžeme buď metódou pokus - omyl, alebo to necháme na automatiku fotoaparátu, prípadne použijeme k ich určeniu pomôcku - expozimeter, lightmeter alebo flashmeter. Sú to zariadenia na meranie svetla vo fotografovanej scéne.
Dopadajúce verzus odrazené
Existujú dve základné metódy merania svetla na scéne. Merať môžeme svetlo ešte predtým ako dopadne na objekt (dopadajúce svetlo), alebo svetlo, ktoré sa od fotografovaného objektu už odrazilo (odrazené svetlo). Obidve metódy nám umožňujú uskutočniť správnu expozíciu ak vieme správne interpretovať údaje z lightmetra.
Stredne šedý štandard
Všetky lightmetre, či už ručné alebo zabudované vo fotoaparáte, sú prispôsobené na meranie svetla a jeho interpretovanie jednotným spôsobom. Lightmeter predpokladá, že všetky objekty majú priemernú odrážavosť, teda že sú naturálne šedé. Známejší výraz je stredne šedá. Je to z dôvodu, že táto farba spadá do stredu zóny medzi čistou bielou a čiernou a štatisticky najviac scén má priemernú odrážavosť práve stredne šedej plochy.
Používanie štandardu stredne šedej umožňuje lightmetru pri meraní dopadajúceho svetla dosiahnuť presné hodnoty správnej expozície na scéne so stredne šedým objektom v priemerných svetelných podmienkach. Samozrejme lightmetre nevidia scénu tak ako fotograf. Merajú iba intenzitu svetla na scéne. Sú perfektné pokiaľ fotografujete stredne šedého muža : ) v stredne šedom obleku počas priemerne osvetleného dňa, ale v ostatných situáciách už nie sú tak presné na stanovenie správnej expozície. Niekedy má totiž fotografovaná scéna alebo objekt inú odrážavosť ako stredne šedá plocha.
Metóda merania odrazeného svetla (reflected light)
V dnešnej dobre drvivá väčšina fotoaparátov má zabudovaný expozimeter, ktorý meria na scéne odrazené svetlo. Vo väčšine prípadov je to spôsobom TTL (Through The Lens), čo je meranie svetla prechádzajúceho cez objektív fotoaparátu. Výhodou TTL merania je fakt, že účinok všetkých filtrov nasadených na objektíve je už započítaný v hodnote nameranej expozimetrom.
Moderné fotoaparáty majú možnosť voľby spôsobu vyhodnocovania svetla pri meraní expozície. Najčastejšími sú:
Preferencia stredu (center weighted), pri ktorej objektu v strede je priradená vyššia váha ako okolitému prostrediu.
Bodové meranie (spot metering), pri ktorom sa meria expozícia iba na veľmi malom výreze scény. Pri zabudovaných expozimetroch je to od 1-5% veľkosti hľadáčika. Pri vstavaných expozimetroch záleží aj od nasadeného objektívu. Ručné expozimetre majú veľkosť meranej oblasti 1-5°.
Čiastočné meranie (Partial metering), používa sa väčšia oblasť ako pri bodovom meraní. Je braná do úvahy 10-15%-ná časť hľadáčika.
Viaczónové meranie (Multi-zone, matrix, evaluative, honeycomb, segment metering). Scéna je rozdelená do zón, na ktorých sa meria expozícia. Rozdelená môže byť na niekoľko, alebo až viac než tisíc zón. Následne je vypočítaná najvhodnejšia expozícia podľa nastavení od výrobcu. Máloktorý výrobca prezradí ako tento výpočet prebieha. Využíva sa veľa faktorov, ako napríklad zvolené zaostrovacie body, vzdialenosť k subjektu, hĺbka ostrosti (DOF) a mnohé iné. Táto expozícia ešte býva porovnaná s vopred uloženými vzorovými expozíciami vo fotoaparáte (napríklad vo fotoaparátoch Nikon)
Sofistikované moderné expozimetre dokážu určiť správnu expozíciu na 90% ,ale môžu byť oklamané.
Odrazené svetlo je ovplyvnené „odrážavosťou" predmetov na scéne. Zvyčajne sú na scéne predmety z rôznou „odrážavosťou" alebo farbou, čo dokáže expozimeter zmiasť. Napríklad pri fotografovaní osoby na zasneženej lúke, odraz od snehu prevládne a spôsobí podexpozíciu postavy.
Pri meraní metódou merania odrazeného svetla, získame rozličné údaje z expozimetra, napríklad pri fotografovaní bielej mačky a čiernej mačky za totožných svetelných podmienok. Ak odmeráme expozíciu presne z mačky (napríklad bodovým meraním), v konečnom dôsledku odfotíme obe mačky ako stredne šedé. To isté platí pre čerstvo napadaný sneh a hromadu čierneho uhlia. Takisto aj pri fotografovaní červeného a zeleného jablka dostaneme jablká v rovnakom tóne, aj keď v realite neodrážajú vôbec podobné množstvo svetla.
Presnosť takéhoto merania sa dá zlepšiť používaním substitučnej metódy. Namiesto merania expozície scény použijeme na meranie expozície stredne šedú (18%) tabuľku. O jej používaní sa dočítate TU. Nie je to však vždy praktické. V prípade, že ju nemáme, môžeme použiť aj dlaň ruky. Ruku držíme smerom k fotoaparátu tak, aby nám prsty nevytvárali tiene. Kaukazská pleť potrebuje pridať o 1 stopu. Hnedá pokožka takmer perfektne nahradí šedú tabuľku a tmavá pokožka potrebuje 1 stopu menej. Samozrejme treba si zistiť pre koho je aká kompenzácia najvhodnejšia.
Metóda merania dopadajúceho svetla (incident light)
Lepšou alternatívou merania svetla vo viacerých svetelných podmienkach je použitie metódy merania dopadajúceho svetla. Ručné expozimetre pri meraní dopadajúceho svetla merajú intenzitu svetla, ktoré len na fotografovaný predmet dopadne. Zvyčajne sa meria z miesta fotografovaného subjektu. Keďže toto svetlo ešte nebolo ovplyvnené farbou a odrážavosťou fotografovaného subjektu, expozimeter odmeria jeho intenzitu oveľa presnejšie. Vo väčšine fotografických situácii odmeraním dopadajúceho svetla dostaneme extrémne presnú expozíciu. Pri nej sa správne zobrazia tóny a farby. Samozrejme nesmieme zabudnúť pri takomto meraní pripočítať resp. odpočítať hodnotu nasadených filtrov. Filtre totiž uberajú na intenzite svetla, ktoré naozaj dopadne na senzor (film) a ovplyvňuje expozíciu.
Metóda priemerovania tieňov a jasov
Expozimetre merajú stredne šedú, čo znamená že správna hodnota by mala byť medzi meraním na najtmavšom mieste scény a na najsvetlejšom mieste scény. Ak máme na najsvetlejšom mieste odmerané 1/250 pri f/5.6 a 1/15 pri f/5.6 na najtmavšom mieste, môžeme fotiť na 1/60 pri f/5.6
Braketing (Bracketing)
Je to metóda „na istotu". Pri fotení sa scéna nafotí aj s podexpozíciou a preexpozíciou. Moderné fotoaparáty dokážu snímky exponovať automaticky. Veľkosť posunu expozície je nastaviteľná v menu fotoaparátov. Táto metóda nie je použiteľná pri rýchlo sa meniacej scéne a nearanžovanej fotografii, kde máme na záber iba jeden pokus. Netreba sa preto priveľmi spoliehať na túto metódu. Dobre použiteľná je však pri fotografovaní neživých vecí a statických scén.
Viac o bracketingu sa dozviete nabudúce. Taktiež sa budeme zaoberať podrobne spôsobmi merania svetla v jednotlivých situáciách, s akými sa pri fotografovaní stretávate.
Pridaj komentár
