Ako na jeseň?

Jeseň je pre fotografov vďačné obdobie. Deň sa skracuje, takže pre zlatú hodinku netreba vstávať s farmárskymi zvieratami, ani čakať do hlbokej noci. Aj počas zvyšku dňa je slnečné svetlo priaznivejšie - menej agresívne lúče nevytvárajú tak ostré tiene. Slnko zároveň ani príliš nepraží, ani sa netreba obliekať ako polárny bádateľ. Ideálne na poznávacie výlety do prírody.

No ale hlavne odjakživa vieme, že na jeseň stromy zhadzujú lístie. Celá vegetácia a aj zem pod stromami sa zafarbuje do žltých a červených odtieňov. Tieto farby sú opticky  veľmi vďačné. Nečudo, že sa lesné chodníčky plnia fotografmi a ich trojnohými pomocníkmi. Dokazujú to aj mnohé vaše fotografie, ktoré sme našli v galérii ePhoto.sk a pripojili na ilustráciu.

Toľko možností...

Jeseň je teda prevažne krajinárska záležitosť. Neuškodí preto zopakovať si niekoľko pravidiel a aspektov, na ktoré sa zamerať.

V prvom rade treba mať na pamäti, že fotografia potrebuje mať nejakú centrálnu myšlienku, ústredný motív. Niečo konkrétne, čo chceme zaznamenať a ukázať ostatným. Všetko ostatné treba zo záberu odstrániť, či už priamo kompozíciou alebo dodatočne orezom. Je lepšie urobiť niekoľko fotografií, pričom každá bude zameraná na nejaký koncept, ako sa pokúšať všetko zachytiť naraz. To neznamená, že každá fotografia musí byť úplne minimalistická či asketická. V tomto ročnom období sa predsa snažíme zachytiť pestrofarebnú rôznorodosť. Ale jednotlivé zložky majú k sebe pasovať a nie si konkurovať.

Jeden objekt alebo široký záber?

Dostupných motívov je veľa, stačí hľadať a vyberať. Niekde je zaujímavá celá scenéria, inde objavíme osamotený alebo dominantný objekt. Prístup ku kompozícii je odlišný. Široké zábery je potrebné komponovať tak, aby spolu všetko čo najlepšie ladilo a zároveň nerušili externé vplyvy. Jednu dominantu sa zase snažíme vypichnúť a „znápadniť". Zároveň získavanie samotných záberov zahŕňa iné výzvy. Za dobrým, čistým výhľadom treba neraz chodiť ďaleko alebo vysoko, na jednotlivé zaujímavosti zase treba dávať pozor, aby nášmu zraku neunikli.

Samozrejme, nie sme obmedzení iba na tieto dva formáty. Príroda aj neživé predmety sa  predvádzajú aj vzájomnou interakciou.

Mix farieb

Žltá, oranžová, červená, zelená, hnedá... Z toľkých farieb prechádzajú oči.

Dokonalé je, keď je pestrofarebne zafarbená krajina korunovaná modrou oblohou.

Efektný je ale aj záber, ktorý kombinuje monochromatickú škálu so živými jesennými farbami. Vďačným podkladom na takúto kombináciu sú brezy, sivé chodníky a múry, alebo zatiahnutá obloha.

Jeseň je v podstate jediné obdobie, keď sa dajú fotografovať aj paneláky bez toho, aby vyzerali príšerne. Farebnú jesennú atmosféru dokážu sivé kvádre pomerne zaujímavo dotvárať.

Priestor

Žijeme v trojrozmernom priestore, máloktorý motív je plochý. Je teda dôležité rozpoznávať vzťahy medzi objektmi vo všetkých troch smeroch.

Ako ľudia sme zvyknutí na konkrétne zobrazenie perspektívy, čo vyplýva z vlastností nášho zraku. S fotoaparátom v ruke ale máme viac možností, ako divákovi scénu ukázať.

Čo tak široký záber, kde sa pohľad vedie od farebného okolia až po temnú diaľavu  (alebo naopak)?

Alebo opačný prístup. Perspektívu „sploštiť tak", že objekty ďaleko od seba budú vyzerať, ako namaľované na sebe.

Malá hĺbka ostrosti zase dovoľuje vypichnúť jeden objekt na rozmazanom pozadí.

Človek v prírode

Málo ostré svetlo a farebné okolie praje nielen samotnej krajinke. V jesennom  prostredí sa dajú urobiť výborné portréty. Lístie alebo iné prírodné predmety dobre dotvárajú samotný portrét.

Rodinné a hravé fotografie majú takisto zaručený úspech. Treba sa vyhrať aj s kompozíciou, ale aj doslova. Rozhadzovať lístie je proste zábava.

Keď je pochmúrno

Jeseň ale nie je iba o žiarivých, presvetlených farbách a slnečnom počasí. Hmla, inverzia, oblačné počasie sú rovnako dobré, aj keď náročnejšie motívy.

Po stopách Ansela Adamsa

Stále sa opakuje (a potvrdzuje), že fotografiu nerobí technika, ale ľudský faktor - fotograf. Na realizáciu autorského zámeru ale tak či tak treba kvalitné vybavenie. Lepšie povedané, vybavenie vhodné pre zachytenie danej situácie.

Väčšina fotonadšencov dnes vlastní digitálnu zrkadlovku. Konkrétny model nie je podstatný, dôležité je, že zrkadlovka je najlepší systémový základ. Keď sa s takýmto strojom vydáme fotiť jesennú prírodu, je vhodné si pribaliť nasledujúce:

1.) Vhodné objektívy

Ktoré sú vhodné? To závisí od scenérie, ktorú chceme zachytiť a od konkrétneho autorského zámeru. Zídu sa najmä:

a) Široký objektív pod 35 mm (ekv. filmu). Klasická krajinkárska záležitosť, ale na krajinku je užitočný iba vtedy, ak to scenéria dovoľuje. Čiže keď sa dostaneme na miesto, kde je dosť široký zaujímavý výhľad. Taký, do ktorého nezasahujú rušivé vplyvy (napr. nevhodné budovy). Širokáč sa najlepšie využije na vtiahnutie diváka do obrazu. Správne použitie širokého ohniska si žiada veľa skúšania a trpezlivosti, pretože aj malá zmena polohy urobí veľké zmeny v kompozícii.

b) Teleobjektív nad 100 mm. Je šikovný na viac situácií než širokáč, pretože umožňuje vypichnúť malé oblasti aj z nezaujímavej krajiny. Takisto nie je na zahodenie schopnosť priblížiť veci, ku ktorým sa nedá dostať bližšie. Hlavne však dlhé ohnisko efektne splošťuje perspektívu, čo umožňuje zlúčiť blízke aj vzdialené objekty do jednej scény.

c) „Niečo" na menšie detaily, ako je popadané lístie, prežívajúca drobná vegetácia alebo malé objekty zasadené v prírode. Využije sa pevné ohnisko alebo makroobjektív 50 až 90 mm. S takýmto nasadeným sklom sa vždy niečo nájde. Hlavne v kombinácii s malou hĺbkou ostrosti začnú aj obyčajné veci byť zaujímavé

V zozname chýba populárny základný zoom (18-55, 18-200 mm a podobne). Je to preto, že v podstate nie je potrebný a jeho efekt je často skôr kontraproduktívny. Základný zoom dokáže fotografovi vsugerovať, že všetko, čo je vidieť, stojí za to zachytiť. To je nezmysel. Teda, minimálne pre začiatočníka je to základným zoomom ťažké. Pekné zábery sa treba naučiť hľadať, vypichovať a oddeľovať od zvyšku scény. To sa robí najlepšie s pevným ohniskom alebo s objektívom, ktorý ma úplne iný uhol záberu, než náš pohľad. Preto je kombinácia širokáča a teleobjektívu ideálna.

Okrem toho, bežné zoomy obvykle nemajú také dobré optické vlastnosti ako špecializované objektívy. Na krajinku chceme objektív nielen čo najviac ostrý v celej ploche, ale aj s pekným, priezračným obrazom a dobrým prenosom kontrastu. Keď sa podarí pekný záber, ktorý by sa vynímal aj na stene, kvality použitého objektívu sa prejavia. Keď už, základný zoom sa dá použiť namiesto širokého objektívu alebo na detaily.

Krajinku si nemôžeme veľmi naaranžovať ako modelku alebo zátišie a ani svetlo si veľmi nevyberieme. Tak si aspoň obraz, ktorý vstupuje do objektívu, trochu prefiltrujeme.

2.) Filtre

Sklenené doštičky rôznych farieb, kombinácií farieb a efektov, ktoré sa vkladajú medzi objektív a scénu (konkrétne priamo na objektív). Teraz sa snažíme zachytiť krásy prírody, takže potrebujeme filtre, ktoré pri tejto úlohe pomôžu.

a) Prechodový filter. Na jednom konci číry, na druhom iba čiastočne priehľadný, pričom prechod medzi týmito dvoma stavmi je viac alebo menej plynulý -  podľa druhu filtra. Z popisu vyplýva, že pri jeho použití bude jedna strana fotografie tmavšia ako druhá. Použitie je optimálne pri fotení scény, kde treba vyrovnať nepomer jasov - typicky medzi oblohou a zvyškom krajinky. Digitálna technika jednoducho nie je tak dokonalá, aby dokázala zachytiť veľký rozsah jasu zároveň a často preto dostávame bielu, vypálenú oblohu a tmavú krajinku.

Prechodový filter tento nepomer vyrovná a obrázok vyzerá prakticky vždy prirodzenejšie než výsledok získaný postprocesom (HDR). Okrem základného typu sú aj farebné prechodové filtre, kde má tmavá časť napríklad kávový nádych pre zaujímavé, apokalyptické zvýraznenie oblohy. Tie sú ale užitočné skôr vtedy, keď je vegetácia zelená. Jesennú atmosféru lepšie dotvára modrá alebo zamračená obloha, takže postačí bezfarebný filter.

b) Polarizačný filter. Zaujímavý filter, ktorý sa nedá ničím napodobniť ani nahradiť. Jeho princíp je, že prepúšťa svetlo iba s konkrétnou polarizáciou. Svetlo všade okolo nás má veľmi rôznorodú polarizáciu a tá sa navyše mení aj odrazom alebo lomom svetelných lúčov. V praxi teda polarizačným filtrom môžeme hlavne stmaviť oblohu alebo zvýrazniť jej kontúry (mračná). Tento efekt ale funguje iba vtedy, ak máme slnko po strane. Takisto môžeme zvýrazniť alebo stlmiť odlesky na vode. Takto sa dá zamaskovať všetko pod vodnou hladinou alebo zdôrazniť lesk vlhkých listov. Efekt filtra sa reguluje jeho otáčaním a je dôležité ho neprehnať.

Existujú aj polarizačné filtre, ktoré dodajú rôzne polarizovanému svetlu farebný nádych. Najzaujímavejší je polarizér Gold'n'Blue, ktorý vytiahne hlavne žltú a modrú. Ďalšie kombinácie sú čevená-modrá, červená-zelená, červená-žltá a žltá-zelená. Škoda, že tieto filtre patria k najdrahším a najmenej dostupným. Príklady použitia zlatomodrého filtra.

c) Jednofarebné filtre, z ktorých najpraktickejší je neutrálny, šedý ND filter. Ten má jedinú funkciu - tlmí prechádzajúce svetlo. To je praktické, ak chceme dosiahnuť dlhý čas pri dostatočne malej clone, napríklad pre rozostrenie vodnej hladiny. Alebo keď kvôli malej hĺbke ostrosti potrebujeme nízku clonu a je priveľa svetla, takže by vychádzali časy kratšie, než zvláda fotoaparát. V dnešnej dobe, keď je často minimum ISO 200, je to užitočný pomocník.

Niektorí krajinkári nedajú dopustiť na filter Redhancer, ktorý zvýrazňuje teplé farby. Vo všeobecnosti sa ale podobný efekt dá rovnako dosiahnuť aj dodatočnou úpravou. To isté platí aj pre iné jednofarebné filtre.

Filtre sa dajú kúpiť buď kruhové, ktoré sa nasadzujú priamo na objektív, alebo štvorcové, typicky pre systém Cokin. Hlavne prechodové filtre sú oveľa užitočnejšie v systéme Cokin. V držiaku sa dajú ľubovoľne posúvať, takže konkrétne miesto a intenzitu prechodu si vieme nastaviť. Na druhej strane, systém Cokin komplikuje používanie slnečnej clony. Viac o filtroch.

3.) Slnečná clona

Optické vlastnosti prakticky každého objektívu sa zhoršujú, ak na prednú šošovku dopadajú slnečné lúče. Preto, ak nemáme v úmysle mať slnko priamo v zábere, je vhodné ho odcloniť. Pri použití širokých filtrov sa dá použiť dodatočná clona - tmavá matná doštička, pripájaná do sánok objektívu - napríklad Flare Buster. Manuálne sa nasmeruje tak, aby prístup priamych slnečných lúčov na šošovku zablokovala. Takúto pomôcku asi nie je problém vyrobiť si aj svojpomocne. Oplatí sa aj pri použití kruhových filtrov, pretože bežné bajonetové slnečné clony (tie dodávané k objektívom) nemajú absolútnu účinnosť, hlavne v prípade zoomov.

4.) Statív a diaľková spúšť

Oboje patrí ku krajinkárskej fotografii rovnako, ako samotné fotoaparáty. Statív v prvom rade zjednodušuje prácu s fotoaparátom (výmena objektívov, manipulácia s filtrami...), ale takisto samozrejme umožňuje získať maximálne ostrú fotografiu. Keď je svetla málo alebo sa silno cloní, tak to bez pevného postavenia ani nejde. Prečo je statív dôležitý a ako sa bez neho zaobísť.

Diaľková spúšť je dokonalý doplnok statívu, pretože ručným stláčaním spúšte sa fotoaparát roztrasie a tým môže klesnúť ostrosť obrazu. Dá sa pravdaže použiť aj samospúšť, ale tá je menej pohodlná. Netreba zabudnúť aktivovať funkciu mirror lock-up, ak ňou aparát disponuje.

5.) Blesk

Znie to čudne, ale blesk sa využije aj v krajinke, hlavne pri fotení detailov. Nemusí ísť ani o makro, môže to byť hoci tmavá zvieracia nora (ale bez obyvateľov). Okrem toho sa bleskom dá vyvážiť protisvetlo, keď fotíme napríklad slnko presvitajúce cez lístie. Keďže blesk vydáva neutrálne biele svetlo a jeseň je hlavne o teplých farbách, oplatí sa použiť otepľujúci filter na blesk, napríklad Lumiquest. Na zjemnenie ostrého svetla sa zíde aj softbox, prípadne celú službu zariadi aj odrazová doska.

6.) Pršiplášť

Aj pre seba, aj nejaký igelit pre fotoaparát. Nielen za slnečného počasia sa dajú robiť dobré fotografie.

Alternatíva? Minimalizmus

Nie je nutné za každú cenu vždy so sebou nosiť plný batoh fototechniky. Čím menej výbavy, tým väčšiu trasu môžeme prejsť a viac rôznorodých fotografií urobiť. Najlepším cvičením je používať jeden objektív s pevným ohniskom. Napríklad moje fotografie v tomto článku boli urobené objektívom 50 mm f/1,8 s manuálnym ostrením. Použiť sa ale dá aj kompakt, ak je dostatočne kvalitný a nastaviteľný.

Takýto prístup je ale najlepší v krajine, ktorú už poznáme a máme dobre zdokumentovanú. Potom sa zameriavame už hlavne na detaily, ktoré bežne unikajú. Naopak, pri prvom výstupe na Gerlach asi predsa len chceme zachytiť aj širokú scenériu, aj sa pohrať s perspektívou. Takisto aj pri minimalizme je vhodné pribaliť si aspoň jeden filter (asi polarizačný) a minimálne monopod.