Ešte nevyšlo slnko. Je tma a chladno. Stávame. Obliekame sa. Sme v Grand Canyon Village, na hrane Grand Canyonu. Hneď sa ponáhľame aby sme stihli východ slnka. Nájdeme si miesto a pozorujeme tento magický moment. Začína ďalší úžasný deň pri putovaní po západe USA.
Časť rozprávania a putovanie po Grand Canyon South Rim je zámerne skrátene na nevyhnutné minimum. Grand Canyon South Rim a Grand Canyon North Rim sú už veľmi pekne spracované v dvoch častiach. Nájdete ich Photopointy/Photopointy Svet/USA.
Oranžové ranné lúče Grand Canyonu.
Je zima. Nie je sa čo diviť, však sme 2000 metrov nad morom. Netrpezlivo čakám na východ slnka. Vyjde a všetko hneď osvetlí, je to okamih trvajúci len pár sekúnd. Magický moment, ale rýchlo prebehne. Vrátime sa naspať do Grand Canyon Village. Pobalíme sa, hygiena, mapa vo Visitor Center a ideme prejsť celý South Rim. Ten prejdeme a pokračujeme už na náš ďalší cieľ Tuba City, odkiaľ to je už len kúsok do Monument Valley.
K Monument Valley dorazíme k večeru. Obedo- večera v miestnom podniku a ide sa zohnať ubytko. Prvý motel je drahý. Kašleme naň a pokračujeme v hľadaní. Takto to pokračuje. Vieme, ale že priamo v Monument Valley, kde sú známe skaly, je kemp. Sme už na území indiánov - Navajov. Sú to tí indiáni čo vystupovali vo vojnovom filme Kód Navajo.
Ako dorazíme ku známemu výhľadu, kde sú tri skaly a pekný výhľad na toto údolie, parkujeme na obrovskom parkovisku. Nedávno tu postavili hotel, je predražený. Služby hotela nevyužijeme, ale zaplatíme za kemp.
Slnko začalo zapadať a je to obrovská príležitosť vyfotografovať túto scenériu vo večerných farbách. Autom zídeme do údolia a parkujeme. Aj napriek upozorneniam, že nemáme chodiť mimo cestu, vydáme sa peši do údolia. Všetko je krásne zafarbené. Skaly chytia fialovo-červený nádych. Cvakám. Keď sa všetci zídeme slnko už zapadlo a údolie je v tieni.
Ideme do kempu. Prvé zoznámenie s kempom je sklamaním, pri platení nám tvrdili, že tu je elektrina a nič také tu nie je. 3 dni bez elektriny, takže baterky už začínajú dochádzať. Ja mám síce tri, ale Michal má len jednu. Večerné, ranné fotografovanie a do toho zima baterky vyšťavuje. Sú tu karavany a viem, že tie majú elektrinu. Pýtame sa v jednom z nich, vidíme, že to je nadšenec do fotografovania ako my. Sľubuje nám, že večer, keď sa jemu dobijú veci, nám dá redukciu do auta. Vybaľujeme sa, stan je hotový. Večera. Dosť sa ochladilo a teplota sa blíži k nule. V okolí začujeme aj české hlasy. Je tu aj partička Češiek. Konečne nám donesú redukciu do auta a dáme nabíjať baterky. Ide sa spať.
Posledné večerné svetlo a farby.
Prebúdza ma zima, veľmi veľká zima. Sme na hranici dvoch časových pásiem a indiáni na svojom území uznávajú úplne iný čas, takže vlastne neviem, koľko je hodín. Ale podľa mojich hodiniek by malo byť okolo štvrtej hodiny ráno. Je úplná tma. Ešte svieti mesiac, ale medzitým zapadne. Nič sa nedeje, slnku sa moc nechce. Idem si teda ešte ľahnúť. Podriemem si. Po 90 minútach vstávam. Vyťahujem statív a chalanov v aute trochu naštvem, lebo ich budím, prehadzujem batérie v nabíjačke. Nájdem si miestečko na fotografovanie. Som celý premrznutý, však mrzne. Konečne začalo ranné „brieždenie“. Obloha hrá farbami. Celé miesto je mystické a je to zatiaľ jeden z najsilnejších zážitkov v mojom živote. Som tu úplne sám, všetci spia.
Červene zafarbené okolité skaly.
Keď vyjde slnko všetko sa začervená, ale len na chvíľku. Medzitým sa prebudia aj chalani a aj ostatní ľudia. Zbalíme veci a ideme prejsť údolie. Je to asi 25 km prašnou rozbitou cestou. Vyrážame.
Cesta vedie popri Elephant Butte, The Three Sisters, a ďalších pozoruhodných miest, až k Artist's Point. Tu sa začne cesta vracať späť k východiskovému bodu. Červené skaly a rôzne skalné útvary. Nádhera. V The East (Visitor Center) vidieť len 3 skaly a pár v pozadí, ale vzadu ich je omnoho viac. Vyraziť sem stálo za to. Postupne dorazíme do východiskového bodu.
Pri novom hoteli využijeme verejné záchody. Zbalíme sa a urobíme si pohodlie. Naša cesta vedie na sever. Ide sa, ďalšia zastávka Natural Bridges National Monument.