Panasonic Leica DG VARIO-ELMAR 100-400/4-6,3 ASPH. POWER O.I.S.

Ak má označenie objektívu naznačovať ohniskovú dĺžku, tak tu sa to výrobcovi podarilo, je neskutočne dlhý. Pre Micro 4/3 fotoaparáty žiaden podobný neexistuje. Ako užívateľa fotoaparátov Olympus ma lákal, odkedy ho predstavili. Neveril som však, že sa mi ho podarí dostať na recenziu. A kupovať ho na základe cudzích recenzií mi prišlo riskantné. Predsa len, každý fotograf má svoje kritériá kvality. Tie moje sú dosť vysoké, ak sa jedná o objektív pre mňa. Stal sa však zázrak a spolu s Panasonicom GX80 pristal na reakčnom stole aj tento objektív.

 
Na obrázku vyzerá objektív o dosť väčší, ako je v skutočnosti. Tento dojem podporuje veľká slnečná clona a statívový prstenec.

Prvý dojem

Po tom, čo som mal tu česť s Olympusom M.Zuiko 300/4 PRO, som očakával, že testovaný objektív bude väčší. Ak ste zvyknutý na pevné “štamprlíky” typu 45//1,8 a pod., bude pre vás ozruta. Objektív je veľký ako napr. 70-300/4.5-5.6 pre zrkadlovku. A to je stále rozumná veľkosť i keď je to objektív pre kompaktný CSC fotoaparát. Objektív nevyžaduje nadpriemerne veľkú brašnu alebo batoh. U mňa veľká spokojnosť. I hmotnosť je pre mňa prijateľná. Dizajn objektívu je typický pre M43 objektívy Leica. Konštrukcia je kovová, až na slnečnú clonu. Mechanické spracovanie je prvotriedne. Zvláštna je konštrukcia slnečnej clony. Priamo na objektíve je kratšia vysúvacia clona, na ktorú sa nasadzuje predlžujúca plastová clona s aretačnou skrutkou. Takéto konštrukčné riešenie som ešte nevidel. Zaujal ma aj prstenec pre uzamknutie transfokácie. Väčšinou sa používa jednoduchší zámok v tvare prepínača. Zaujímavé, že zámok transfokáciu úplne nezamkne, len zvýši trecí odpor.

U takto veľkého objektívu je dôležitý statívový prstenec, aby fotografická sústava bola na statíve vyvážená. Prstenec je otočný a nožička je demontovateľná. Škoda, že nie je ukončená päticou Arca Swiss. Ak by toto bol objektív pre zrkadlovku, prstenec by na ňom asi nebol. Objektív je však pomerne ťažký a fotoaparáty sú menšie a ľahšie. Ťažisko je preto posunuté dopredu, o to viac keď objektív vyzoomujete. Preto ma prstenec svoj význam. Na objektíve je trojica prepínačov so známymi funkciami. Jeden slúži pre zapnutie a vypnutie stabilizácie, druhý prepína medzi AF a manuálnym zaostrovaním a tretí limituje rozsah zaostrovacích vzdialeností.

Objektív svojím rozsahom radíme medzi superteleobjektívy a to dokonca aj keby bol navrhnutý pre plnoformátové fotoaparáty. Tento je však navrhnutý pre Micro 4/3 systém a ekvivalentnú ohniskovú dĺžku dostaneme po vynásobení fyzickej koeficientom 2x. Uhol záberu zodpovedá plnoformátovému objektívu s rozsahom 200-800 mm. Na najdlhšom ohnisku je to ekvivalent ďalekohľadu s 16-násobným priblížením. To už je riadne delo.

Najbližší ekvivalent u iného systému je supertelezoom na APS-C zrkadlovke. Skúsme si urobiť veľkostno-hmotnostné porovnanie.

Objektív sa výrazne podpisuje na celkovej veľkosti a hmotnosti sústavy. Rozdiel v prospech Panasonicu je takmer 1,5 kg. Neodškriepiteľné je, že Nikon má o triedu lepší snímač. Je na konkrétnom fotografovi, čo je pre neho prioritné. Lepší snímač určuje potenciál fotoaparátu. Skúsený fotograf určite dostane z Nikonu viac. Menej skúsený však bude mať väčšiu šancu s výbavou od Panasonicu. Nielenže je ľahšia a menšia, ale vynikajúca stabilizácia spolu s inými prvkami CSC fotoaparátov, mú dávajú väčšiu šancu na úspech.

800 mm, super stabilizácia, kompaktné rozmery a výborný pomer cena/priblíženie sú nesporne atraktívne. Systém postavený na tomto objektíve je jednoduchý na používanie, čo ocenia najmä menej skúsení fotografi. Chystáte sa prvý krát v živote na safari do Afriky a ešte ste tento žáner nefotili? S Micro 4/3 systémom urobíte najmenej chýb. Ukazujú sa tu však aj limity. Vyšší šum pri horších svetelných podmienkach a obmedzená práca s hĺbkou ostrosti.

Špecifikácia

Panasonic Leica DG VARIO-ELMAR 100-400/4-6,3 ASPH. POWER O.I.S. je supertelezoom pre fotoaparáty Micro 4/3 formátu. Transfokátor má rozsah 100-400 mm, čo je ekvivalent plnoformátového objektívu 200-800 mm. Svetelnosť je F4-6.3. Objektív je vybavený optickou stabilizáciou obrazu, ktorá spolupracuje so stabilizáciou pohybom snímača (u vybraných fotoaparátov) a zvyšuje tak celkovú účinnosť stabilizácie obrazu.

Optická sústava sa skladá z 20 prvkov v 13 skupinách (1 asférická šošovka s mimoriadne nízkym rozptylom (ED), 1 šošovka s ultramimoriadne nízkym rozptylom (UED), 2 šošovky s mimoriadne nízkym rozptylom (ED)). Clona je 9-lamelová s kruhovým otvorom. Minimálna zaostrovacia vzdialenosť je 1,3 m, s limitérom 5 metrov. Zväčšenie objektívu je 0,25x (135EQ=0,5x). Priemer filtra je 72 mm. Rozmeru objektívu sú 83x171,5 mm, hmotnosť 985 g. 

Schéma optickej konštrukcie.

http://www.panasonic.com/sk/consumer/fotoaparaty-a-videokamery/objektivy-lumix-g/h-rs100400.html

Objektív v praxi

Objektív som testoval prevažne na Olympus OM-D E-M5 Mark II, ktorý má lepšiu ergonómiu držania, ako Panasonic GX80, ktorý som mal k dispozícii. Ale aj s ním som urobil niekoľko záberov.

Hrad z petržalskej strany Dunaja. Najkratšie ohnisko 100 mm. 
Z rovnakého miesta, Žigmundova brána, najdlhšie ohnisko 400 mm.

Včela na streche hotela Carlton.

Účinnosť stabilizácie je fantastická. Panasonic i Olympus dokazujú, že sú v tomto jednotkami na trhu. Dokážu spojiť výhody stabilizácie v objektíve s pohybom snímača. Výsledkom je takmer neuveriteľná účinnosť presahujúca čokoľvek, čo poznáte so zrkadloviek. Fotografoval som mesiac, na najdlhšom ohnisku (ekvivalent 800 mm), z ruky na najnižšom ISO a s časom 1/25 s. A to nie je konečný limit. Oddýchnutý, bez dodatočnej opory, som opakovane zvládal 1/15 s., na najdlhšom ohnisku. Je to super hodnota, v teréne však budem používať časy do 1/50 s.

Stabilizácia má ale aj svoje muchy. Pri sledovaní pohybujúceho sa objektu poskakuje. Vtedy je vhodné prestaviť stabilizáciu a jeden smer vypnúť. U objektívov Nikon a Canon som zvyknutý, že samé detekujú paningovanie a zabránia poskakovaniu stabilizátora.

Ohnisko 400 mm (135EQ=800 mm), ISO 100, 1/25 s. z ruky. Lepšej kvalite bránil teplý vzduch nad Bratislavou.

Zaostrovanie je rýchle a tiché. Čakal som, že sa objektív viac zapotí pri preostrovaní z blízka do diaľky, ale išlo mu to bez problémov. Pri kontinuálnom zaostrovaní, ktoré som použil pri fotení vtákov a lodí na Dunaji, si o poznanie lepšie viedol fotoaparát Olympus.

Micro 4/3 fotoaparáty sú hendikepované menším snímačom. Fyzika je neúprosná a menšia plocha buniek znamená menšiu citlivosť na svetlo. Niet sa čo čudovať, že je tu viac šumu, ako u APS-C a FF snímačov. Vynikajúca stabilizácia do určitej miery veľmi dobre tento hendikep kompenzuje. Presvedčil som sa o tom už pri testovaní olympusáckej 300-ky. Tam, kde som s FF zrkadlovkou musel používať vysokú citlivosť, kvôli kratším časom, mohol som si s Olympusom dovoliť ostať na nízkych citlivostiach a použiť dlhší čas. Vo výsledku som mal fotky ostrejšie a s menším šumom. Rovnaký recept funguje aj s testovaným objektívom. Často tak s menším snímačom dosiahnete lepší výsledok, ako s väčším. Ale keď potrebujete krátky expozičný čas a svetla je nedostatok, žiaden stabilizátor vám v tom nepomôže.

Najkratšia zaostrovacia vzdialenosť je 1,3 m. Maximálne zväčšenie je 0,25x, v porovnaní s plnoformátovými objektívmi je to 0,5x, čiže mierka 1:2. To už je slušné a vďaka tomu nájde objektív uplatnenie aj pri fotení väčšieho hmyzu, drobných živočíchov, kvetov a pod. 

Supertelezoom dovoľuje nasnímať netradičné kompozície. Výrazne stláča perspektívu a dokáže tak zvýrazniť vzťah medzi rôzne vzdialenými objektami.

Objektív ma využitie i pri fotení detailov. Určite túto vlastnosť ocenia lovci vážok a motýľov.

I keď to nie je wildlife špecialista, na prechádzku do prírody, ZOO alebo na safari ho vziať môžete.

Optická kvalita

Som rozmaznaný Olympus objektívmi radu PRO, ktoré sú takmer bez chýb. Preto som mal určité obavy, ktoré podporovali niektoré recenzie. Sú chyby objektívov, ktoré ľahko softvérovo potlačíte a chyby, ktoré sú nekompenzovateľné. Tých druhých sa bojím najviac. Objektív vinetuje a to riadne. Najviac na kratších ohniskách. Po priclonení sa zmenší, ale úplne nezmizne. Vinetácia je najvážnejšou chybou objektívu, ktorú však ľahko potlačíte v počítači. Farebné podanie je pomerne studené, odporúčam nastaviť teplejšie vyváženie bielej. Z ostatných optických chýb sa nemusíte trápiť sférickým skreslením, ani chromatickou chybou. Veľmi dobrá je odolnosť proti vzniku reflexov, napomáha tomu aj účinná clona. Bokeh sa samozrejme nevyrovná profesionálnym teleobjektívom na FF alebo APS-C zrkadlovkách. Dvojnásobná hĺbka ostrosti je tu nevýhodou. Na druhú stranu, fotograf nemusí toľko cloniť.

Skutočne pekný bokeh môžete mať pri fotení detailov s dostatočne vzdialeným pozadím.

Na väčšie vzdialenosti objektív nedokáže účinne rozostriť pozadie.

Najväčší strach som mal z ostrosti. Teleobjektívy používam pri fotení krajiny a architektúry, kde potrebujem výbornú ostrosť aj v rohoch obrazu. Ideálne v celom rozsahu ohnísk a aj pri plne otvorenej clone (vôbec nie som náročný). I keď sa objektív nevyrovná napr. môjmu obľúbenému M.Zuiko 40-150/2,8 PRO, je ostrosť tak dobrá, že znesie moje nároky a nevylučujem, že keď budú peniažky nazvyš, môže objektív zaparkovať v mojej brašni.

Veža Dómu sv. Martina je pre mňa testovacím objektom pre teleobjektívy, pletivo a hromozvody preveria ostrosť.

Ostrosť od rohu do rohu. Poteší pri fotení architektúry i krajiny.

U takto dlhých teleobjektívov musíte počítať s tým, že pomerne často vám snímky skazí príroda. Pri dlhších vzdialenostiach sa prejavuje vzdušný opar, smog a počas teplého konca leta to bol aj horúci vzduch. Veľmi dobre to vidno na fotografiách 3 km vzdialeného Slovnaftu.

Plusy a mínusy

+ rozsah objektívu
+ kvalita spracovania
+ rozmery a hmotnosť
+ účinnosť stabilizácie obrazu
+ statívový prstenec v cene
+ ostrosť objektívu

- svetelnosť
- studenšie farby
- vinetácia
- skákanie stabilizátora
- cena

Záver

Istý čas som používal objektív Panasonic 100-300. Nebol zlý, ale pri porovnaní s PRO objektívmi Olympus, to nebolo ono. Musel ísť preč. Dlhé ohnisko mi však chýbalo. Som zvyknutý v krajine fotiť superteleobjektívom a dostatočne dobrý na Olympus tu nebol. Istý čas ho nahradil Zuiko.Digital 50-200/2,8-3,5. Ten je však veľký a dobre si rozumie len s OM-D E-M1. Preto ma uvedenie Panasonicu Leica 100-400/4-6,3 Power O.I.S. potešilo. A aj keď som v to príliš nedúfal, dostal sa mi do rúk na odskúšanie.

Objektív ma prekvapil kompaktnými rozmermi a prijateľnou hmotnosťou, pritom na materiáloch šetrené nebolo. Stabilizácia je fantastická a funguje účinne na fotoaparátoch Panasonic aj Olympus. Rozsah je nadpriemerný, horšia je svetelnosť. Tú práve kompenzuje výborná stabilizácia. Pri sledovaní objektu má však niekedy problémy a obraz trhane poskakuje. Zaostrovanie je rýchle, určuje ho však najmä fotoaparát. Uvidíme, čo prinesie nástupca Olympusu OM-D E-M1, vraj sa u neho tvrdo pracuje práve na zaostrovaní. To bude fotoaparát pre takéto objektívy.

Optické vlastnosti objektívu uspokoja aj náročných fotografov. Najvýraznejšou chybou je silná vinetácia. Tá sa dá ľahko potlačiť softvérovo, rovnako aj studenšie podanie farieb. Ostrosť objektívu je veľmi dobrá v celom rozsahu. Poteší, že smelo môžete fotografovať aj s plne odcloneným objektívom.

Cena nie je malá a objektív si môžu dovoliť len tí majetnejší. Zodpovedá kvalite objektívu, ale psychologicky bude vždy vysoká, lebo u APS-C zrkadloviek za rovnaké peniaze dostanete “väčší objektív”. Optika však nie je bravčová kýta, kde viac je naozaj viac. Tu je práve výhodou veľký výkon v relatívne malom objektíve.

Ako užívateľ Micro 4/3 systému som čakal, či sa objaví kvalitný supertelezoom. 300-ka od Olympusu je fantastická, ale nie je univerzálna. Je aj oveľa drahšia. Testovaný Panasonic je lepší ako som očakával a neváhal by som ho zaradiť do svojej výbavy. Haló, je tu nejaký sponzor?