Petra “Reinharda” Hričáka poznám už niekoľko rokov. Po prvýkrát asi na Devínskych hradných hrách. Odvtedy sa stretávame na akciách, kde vždy ochotne zapózuje pred mojím fotoaparátom. A nielen on, celá jeho templárska skupina. Aj keď ho uvidíte najčastejšie práve v templárskej alebo macedónskej zbroji, je to samuraj žijúci podľa princípov bushido - cesty bojovníka. Okrem zdokonaľovania svojich bojových schopností, študuje históriu, umenie a sám vie veľmi pekne kresliť a je remeselne zručný. Medzi ľuďmi ho určite neprehliadnete. Nebudem ho opisovať, to lepšie dokážu fotografie. Tento rok často vystupoval na bratislavských staromestských hradbách a tak sme sa vídali častejšie, ako po uplynulé roky. Samozrejme nezostalo len pri pozdravoch, ale dôsledne som ukrajoval zo životného cyklu uzávierky môjho fotoaparátu. Keď si Peter vymyslel, že by chcel byť nafotený ako Ježiš a oslovil ma s tým, ochotne som súhlasil. Dohodli sme si fotenie v našom redakčnom ateliéri.
Redakčný ateliér, tak ten vám budem musieť popísať. Veľa fotografov sníva o vlastnom ateliéri, aspoň takom domácom. Ja ateliérový typ nie som. Nikdy ma nelákalo mať vlastný, alebo si v nejakom zafotiť. Radšej fotím vonku, baví ma improvizácia. No, ale keď máte vo vedľajšej miestnosti ateliér, tak ho predsa občas vyskúšate? Ten náš má vlastnú dušu. Z fotografom sa pohráva. Prináša prvok improvizácie do inak precízneho spôsobu svietenia.
Všetko začína malými rozmermi, neprevyšujúcimi veľkosť panelákovej detskej izby. Keď roztiahnete ruky, pomaly sa dotknete stien. Kam sa majú potom zmestiť svetlá so softboxami? Strop je nízky a niekoho predo mnou napadlo, inštalovať naň koľajnicový systém pre svetlá. Je to pohodlné, nikde nezavadzajú stojany ani káble, ale svetlo vytiahnem najvyššie asi tak do výšky hrudníka. Svetlo väčšinou potrebujete umiestniť vyššie ako hlavu portrétovanej osoby. A tak sa často stáva, že nemôžem fotografovať celú postavu a niekedy si musí model sadnúť až na zem. S malými rozmermi som sa už zmieril, aj tak väčšinou fotím produktové fotografie do recenzií, tam to nevadí. A u portrétov nefotím celú postavu.
Ateliér sa mi vysmieva ďalej. Keď som sa s jednou prekážkou naučil žiť, pripravil mi ďalšie prekvapenia spestrujúce fotenia. Priznajme si to, vybavenia má už niekoľko rokov a ak vieme, nič nevydrží večne. Postupne sa všetko začne kaziť. Najprv je tu softbox, ktorý sa nedá dať dole a vymeniť napríklad za hrniec alebo komínok. Potom jeden z troch bleskov prestane reagovať na nastavenie výkonu a vždy páli naplno. Druhý si povie, že aj on môže urobiť niečo “veselého”. Začne preto po pár minútach sám blýskať, a to až o frekvencie dvoch zábleskov za sekundu. Každú chvíľu ho preto musím vypnúť a nechať vydýchnuť. Dva z troch bleskov pokazené. Čo teraz? Ešteže majú výkonné pilotné žiarovky, môžem ich použiť ako trvalé svetlá. V malej miestnosti to nie je ideálne, pretože produkujú veľa tepla. Nevadí, v ateliéri mám klimatizáciu.
S trvalými svetlami fotím radšej ako s bleskami. Svetlo ktoré vidím budem mať aj na fotografii. Určite ste si mysleli, že ateliér prestal špásovať? To ho nepoznáte. Na jednom blesku je pokazený potenciometer pilotnej žiarovky, takže sa nedá nastaviť jej výkon. A tak skôr než s výkonom, regulujem svetlo zmenou vzdialenosti a zmenou smerovania svetla.
No a do tohto “špičkového” ateliéru prišiel Peter, na dohovorené fotografovanie. Musel mať zo mňa veľkú srandu. Aby som dostal jedno svetlo vyššie, vyhodil som pantograf a upevnil ho priamo na koľajnicu. Na jeho ovládanie som preto potreboval rebrík. Počas fotenia som neustále preskakoval odrazku položenú na zemi, štveral sa na rebrík, dával ho niekam preč, vypínal a zapínal haprujúce svetlo, menil smer svetla natočením softboxov a občas ešte púšťal umelý dym. No proste groteska Charlie Chaplin fotografom.
Fotenie bolo do veľkej mery improvizované. Svietenia, čo som si vymyslel som nemohol použiť a tak som ich prispôsoboval situácii. Najviac som bojoval s prisilným zadným svetlom, ktoré nešlo regulovať inak, ako natočením softboxu. Dosiahnuť, aby hlavné svetlo, bolo skutočné hlavné, bolo niekedy ťažké. Všetky schválnosti ateliéru sme prekonali a fotenie sme úspešne dokončili. Petra som nafotil v troch charakteroch: Macedónec, Viking a Ježiš.
Macedónec
Fotenie sme začali s Petrom oblečenom v macedónskej zbroji. Tu hneď nastal problém s malým ateliérom. Pri bočných pózach sa len tak tak zmestil medzi sofboxy. Na fotenie celej postavy som mohol zabudnúť, rovnako aj na natiahnutejší postoj. To sa dá vyriešiť výberom pózy a kompozície. Ťažšie to bolo s nasvietením, keď si Peter nasadil helmu. Svetlo pevne uchytené na koľajnici sa nedalo spustiť nižšie a tak bolo na Petrovi, aby sa mu prispôsoboval.
Kvôli malému ateliéru som sa musel zamerať na detaily. Hlavným svetlom bolo trvalé svetlo so stredne veľkým softboxom umiestnené napravo tak, aby svietilo priamo do tváre. Ako výplňové bolo použité svetlo z beauty dishu.
Tu som pridal druhé svetlo so stredne veľkým softboxom. Keďže na ňom je pokazený potenciometer ovládania výkonu pilotnej žiarovky, musel som ho nasmerovať tak, aby sa svetlo odrazilo od steny vľavo a Petrov chrbát doslova len lízlo.
Tu je hlavné svetlo z beauty dishu umiestnené hore priamo v ose fotenia. Obrysy zvýrazňuje dvojica svetiel po stranách, umiestnených mierne vzadu.
Viking
Viking bol “brnkačka”. Peter mal len helmu a košeľu, fotili sme preto len detailný portrét. Na to žiaden veľký priestor nepotrebujete. Stačí aj väčšia skriňa.
Hlavným svetlom je beauty dish umiestnený hore pred hlavou. Doplnkové zadné svetlo poskytuje stredne veľký softbox.
Ježiš
Zlatý klinec programu. Kvôli tomu tu sme. Peter potreboval túto sériu nafotiť, pretože sa musel nechať ostrihať a oholiť pre úlohu zaklínača. Bez rekvizít nebol taký problém s priestorom ako u Macedónca. Až na pózu s roztiahnutými rukami, keď som musel retušovať svetlá, ktoré som nemal kam premiestniť.
Ako neveriacemu mi táto téma nepripadá tak kontroverzná, ako iným. Našou snahou bolo len nafotiť Petra v úlohe Ježiša, pretože sa na to jednoducho hodí. Rovnako sa hodí aj do úlohy templára, vikinga, macedónca, uhorského dragúna, či zaklínača z fantasy knihy.
Základom “ježišovského” svietenia býva “božské” svetlo umiestnene takmer nad hlavou.
V tomto prípade som umiestnil svetlo so softboxom až takmer na zem, chcel som tak docieliť, aby vyzeralo, že jeho zdrojom sú sviečky na oltári. Duhý softbox, umiestnený vľavo, je natočený tak, aby na Petra dopadalo len trochu svetla od chrbta.
Veľmi jednoduchá schéma svietenia. Softbox som posunul dozadu, aby vytvoril takmer siluetu, ale aby osvetlil časť tváre s okom.
Opäť použitie všetkých troch svetiel. Hlavným svetlom je beauty dish vpredu hore, doplnkové svetlá (softboxy) sú po stranách posunuté dozadu.
Postprocesing
Už od začiatku som mal v hlave ideu, že by fotografie mali vyzerať ako z filmového plagátu. Urobil som si na internete prieskum a nechal sa inšpirovať historickými veľkofilmami. Nechcel som, aby bolo z fotografií príliš cítiť sterilitu ateliéru. Fotografoval som s takmer čiernou stenou v pozadí, ktorá je vhodná pre počítačovú úpravu pozadia. Vybral som jednoduché nerušivé pozadia, ktoré mali len dopomôcť celkovej atmosfére, bez zbytočného upútavania pozornosti.
Úpravy netrvali dlho. Maximum práce som sa snažil urobiť už v Lightroome. V Photoshope som pridal pozadie a občas svetelnú žiaru. Nič zložitého, základná práca s prelínaním vrstiev a maskami. Upraviť takmer tri desiatky fotografií trvalo zhruba jeden večer. Rozhodne som nad úpravami nechcel stráviť hodiny pri každej fotografii.
Mojím cieľom nebolo vytvoriť sériu fotografií, ale ponúknuť Petrovi na výber z rôznych štýlov. Úpravy som volil podľa konkrétnej fotografie. Z toho dôvodu fotografie netvoria celok.
Vybral som necelú tridsiatku fotografií. Väčšinu úprav som sa snažil urobiť už v Lightroome.
Väčšine fotografií som v Photoshope pridal jednoduché pozadie dotvárajúce atmosféru. Tu som pridal aj žiaru svetla a vygeneroval odrazy svetla na šošovkách objektívu.
Záver
Fotenie je za nami. Ateliér nás dôkladne preveril a pri fotení sme sa rozhodne nenudili. Dúfam, že sa fotografie Petrovi budú páčiť a priblížil som sa tomu, čo si vysníval. Osobne by som vybral 4-5 najlepších fotografií, ale keďže každý má iný vkus, pre zaujímavosť prikladám takmer všetky, ktorým som sa viac venoval.
Bojisko je pripravené na ďalších bojovníkov. Svoju výzbroj už chystajú slovanskí bojovníci pod velením kováča-trola Ericha.
Použitá technika: Nikon D800E, Nikkor AF-S 85/1,8G, Nikkor AF 50/1,4G.
Pridaj komentár
