Experiment? Kdeže, len obyčajné fotografovanie bratislavskej fontány.
Môžete fotografovať tak, ako to vidíte na prvý pohľad, rovnako ako sa na veci pozerajú ostatní. Alebo využijete znalosti fotografie a z obyčajných námetov urobíte neobyčajné. Je to len vo vašom prístupe k stvárneniu. Aby ste niečo nafotili nezvyčajne, nepotrebujete niekedy nič špeciálne. Vlastne je to až ľahké, keď vás to v gebuli trkne.
Fontána kráľa Maximiliána na Hlavnom námestí v Bratislave.
Nízke popoludňajšie slnko má inú svetelnú atmosféru, ako to ranné na fotke vyššie. Fotograf si také veci všíma a prispôsobuje im fotografovanie.
Okolo Rolandovej fontány, správne fontány kráľa Maximiliána, prejde denne tisíce turistov i obyvateľov mesta. Nejednému vidno v rukách fotoaparát, nezriedka veľmi kvalitný. Pri ich sledovaní vidím, že máloktorý sa cez hľadáčik pozerá kreatívne. Drahé zrkadlovky hltajú tisíce bežných záberov. Česť výnimkám.
Na tomto frekventovanom mieste, plného pohybu sa málokto zastaví. Ak, tak len na krátky okamih. Fotograf ale dokáže spomaliť čas a vo svojich fotkách ho i zmraziť. Kráča priestorom s fotoaparátom v ruke, ako v spomalenom filme, hľadajúc to, čo iným uniká. Unikať vám môže nielen motív, ale aj svetlo. Vždy pozerajte po svetle. Ak nájdete dobré (zaujímavé svetlo), samé vám odhalí zaujímavé motívy. Treba mu ale pomôcť vlastnou zvedavosťou. Skúmať jeho cesty, čo odhaľuje a čo skrýva.
Nudný záber, ktorý nezachráni ani využitie malej hĺbky ostrosti. Je to ale prvý krôčik popracovať na nájdenom a nádejnom motíve.
To už je lepšie. Tu už sa pracuje so svetlom.
Fotografovanie je o zjednodušovaní. Postupne sa dostávame k ústrednému motívu, jeho potenciál sa odkrýva.
Fotenie
Prúd vody sa zdá jednoliatym oblúkom len na prvý pohľad. Voda je živel premenlivý, robí si čo chce. Odhalíte to, ak zastanete a začnete sa pozerať. Chvíľu tečie elegantne, ale potom sa roztancuje. A keď sa pridá beťár vietor…
Ten tanec odhalí svetlo, tretí element. Ale musíte mu pomôcť. Kontúry vody odhalí protisvetlo. Vyniknú na tmavom pozadí. Pozadie vyberiete vy tým, kam zamierite objektív. Ja som zvolil najnižšiu možnú polohu, fotografoval som foťákom položeným na múriku, zarovno hladiny, rovnobežne s prúdom vody. Použil som teleobjektív, nielen, aby som fotografiu zarámoval, ale vďaka malej hĺbke ostrosti (pri otvorenej clone) rozostrí pozadie tak, že nie je rušivé. Pri otvorenej clone vychádza krátky čas, ktorý k zamrazeniu vody potrebujem. Čím kratší, tým lepšie. Minimálne 1/1000 sekundy. Pri fotení v protisvetle musíte korigovať meranie expozície. To sa snaží dostať kresbu v tieňoch. Vy ju však nepotrebujete, ba priam nechcete. Naviac tu hrozí aj riziko veľkých prepalov. Tie určite pri fotení vody budú. Nejaké musia byť, vytvárajú lesk, ktorý vodu charakterizuje. Bez nich by ste nafotili nejakú inú kvapalinu. Nie tak iskrivú a priezračnú.
Na fotenie som si vybral poobedie, kedy nižšie položené slnko ešte svieti na fontánu, ale budovy v pozadí sú už v tieni. To mi umožní dosiahnuť vysoký kontrast medzi prežiarenou vodou a tieňmi.
Fotografoval som v režime A, nastavil plne otvorenú clonu a použil korekciu expozície -2 až -3 EV. Voda sa hýbe a nie je až také ľahké zaostriť, najmä pri malej hĺbke ostrosti. Záleží od fotoaparátu a objektívu. Ak to nejde s automatickým zaostrovaním, prepnite na manuál. Pokúste sa zaostriť na prúd vody, alebo na miesto kam dopadá. On bude robiť všetko preto, aby vám z roviny ostrosti utiekol. Tak radšej vždy po pár záberoch zaostrite znovu. To čo nafotíte, bude vždy prekvapením. My nevidíme to, čo dokáže odhaliť krátky expozičný čas. Použite sériové snímanie a nafoťte dostatok záberov. Pri takto nepredvídateľnom živle budete mať veľa odpadu. Ak zo 100 záberov budete mať 4-5 vydarený, považujte to za úspech.
Neupravený RAW.
Použitá technika: Fujifilm X-T1, XF 100-400/4,5-5,6 R LM OIS WR. Postačuje aj lacnejšia výbava v podobe slušnejšieho ultrazoomu, amatérska zrkadlovka s obyčajným telezoomom, alebo CSC fotoaparát, tiež s bežným telezoomom.
Postprocesing
Fotografie sú vyvolané v programe Adobe Lightroom CC. Úprava je rýchla a trvá len pár sekúnd. Stačí upraviť jednu fotografiu a zosynchronizovať s ostatnými, ktoré potom už len doladíte.
Prvým krokom je prevod do ČB. Fotografie sú aj tak takmer bez farby, tak načo ju ponechávať? Tvary a svetlo lepšie vyniknú v ČB. Stačí stlačiť klávesu “V”.
V druhom kroku zvýrazním mikrokontrast, aby vynikli lesky. V paneli Basic nastavím Clarity na +100. Pri jej použití sa trochu odhalí kresba v tieňoch. Trochu preto doladím expozíciu a zvýrazním celkový kontrast. Chcem dostať takmer len čiernu a bielu. Odtiene šedej len vo vode, aby pomohli priestorovo modelovať prúd vody a kvapky. Stačí na to potiahnuť pár nástrojov na prácu s expozíciou a gradáciou v paneloch Basic, prípadne aj Tone Curve.
Stlačiť “V” a posunúť pár nastavení expozície. Potlačiť šum, doostriť a je to. Pár sekúnd práce.
Aby som dosiahol čistejšie zábery, takmer ako renderované v 3D programe, nastavil som redukciu šumu (Noise Reduction) na maximum a kompenzoval miernu stratu ostrosti zvýšením hodnoty Sharpening.
Keď vodu roztancuje vietor.
Vietor ustáva.
Miesto dopadu.
Záver
Voda je vďačný živel i keď nepredvídateľný. Ale to je na nej pekné, že nás prekvapuje. Až fotografie ukážu, aké tvary dokáže vykúzliť. Fotografie v tomto príbehu nebolo ťažké nafotiť a ani upraviť. Výsledkom je však abstrakcia, akoby dosiahnutá náročným experimentom, pritom sú to vlastne obyčajné “cvaky”. Žiadna špeciálna technika, svietenie, filtre. Len tri elementy: voda, slnko, vietor a fotograf.
Ja som zvolil fotenie v štýle low key, takmer grafického štýlu. Vodu môžete fotografovať rôznym štýlom, záleží len na vás. Malá rada na koniec: vode pristane protisvetlo.
Pridaj komentár
