Čo v takomto prípade? Búchať si hlavu o monitor a fotky poslať do večných lovíšť? Alebo skúsiť so zábermi niečo urobiť?
ISO 6400 je akousi pomyselnou hranicou využiteľnosti rozsahu citlivosti. Nad túto hodnotu je len málo fotoaparátov, ktoré podávajú uspokojivé výsledky. Samozrejme veľkú úlohu tu zohráva veľkosť snímača. Ako si povedú tri fotoaparáty so staršou generáciou snímačov?
Postavil som proti sebe Olympus OM-D E-M5 Mark II, Fujifilm XF10 a Nikon D800E. Olympus reprezentuje fotoaparáty s Micro 4/3 snímačom, je to staršia generácia s 16 Mpx rozlíšením, model OM-D E-M1 Mark III zvláda šum lepšie. Fujifilm XF10 reprezentuje fotoaparáty s APS-C snímačom, v tomto prípade s pomerne novým 24 MPx snímačom X-Trans o ktorom je známe, že má na svoju veľkosť nízku úroveň šumu. Nikon D800E je s fotoaparátov najstarší, jeho 36Mpx plnoformátový CMOS je aj dnes výborný, poskytuje vynikajúci dynamický rozsah i nízku úroveň šumu. Na všetkých fotoaparátoch som nastavil štandardné spracovanie obrazu, fotil som do JPG aj RAW. Vzhľadom na rôzne rozlíšenie, nebude porovnanie úplné férové, ale myslím, že to dobre reprezentuje akými rozdielnymi fotoaparátmi fotíme.
Formát JPG
Olympus OM-D E-M5 Mark II
Že to u Olympusu nedopadne dobre som videl už v malom hľadáčiku. Detaily sú preč, obraz je ako rozpitý. Spracovanie obrazu je v štandarde agresívne. Fotografia je núdzovo použiteľná pre tlač formátu 10x15 cm. Neexistuje postprocesing, ktorým by sa dal záber nahradiť.
Detail pri 100% zväčšení.
Fujifilm XF10
Fujifilm je na tom o poznanie lepšie, detaily sú zreteľnejšie. Dobre to vidno na konároch stromu v popredí. Fotografia vyzerá ako z mobilu strednej triedy. Tlač v slušnej kvalite je možná do formátu A3 (cca 30x45 cm). Vtedy ju môžete aj mierne doostriť, o odšumenie sa postaral fotoaparát.
Detail pri 100% zväčšení.
Nikon D800E
Nikon odšumoval JPG najmenej agresívne. Záber vo výsledku obsahuje najlepšie prekreslenie detailov, ktorému prospelo aj vysoké rozlíšenie. Je tu ale najväčší šum, čo je vlastne dobre, keďže práve to je známkou menej agresívneho odšumenia. Prekáža však skutočnosť, že je farebný. To sa však dá v počítači ľahko odstrániť. Po odšumení a doostrení sa dá tlačiť dostatočne kvalitná fotka formátu 50x70 cm.
Detail pri 100% zväčšení.
Formát RAW
Olympus OM-D E-M5 Mark II
Z testov viem, že ISO 6400 je pre Micro 4/3 fotoaparáty hranicou využitia rozsahu citlivosti. Výsledok je ale oveľa lepší ako u formátu JPG. Šumu je veľa, je ale zachovaných dostatok jemných detailov. Bez spracovania, ak vám nevadí určitá miera šumu na fotografiách, je možná tlač aj 50x70 cm. Odšumenie v počítači nevedie k dobrým výsledkom, začnú sa rýchlo vytrácať detaily a kresba sa zlieva. Je lepšie ponechať fotografiu bez úpravy.
Detail pri 100% zväčšení. Štandardné nastavenie Lightroomu Classic.
Fujifilm XF10
Oproti Olympusu tu máme minimálne o 1stupeň menej šumu. Novší a väčší snímač ukazuje svoje prednosti. Šum je zrejmý. Na fotke veľkosti 50x70 cm ho ale prakticky neuvidíte. Softvérovo ho môžete mierne potlačiť, ale netreba to preháňať. Tlač je možná aj na formát väčší ako 1 meter.
Detail pri 100% zväčšení. Štandardné nastavenie Lightroomu Classic.
Nikon D800E
Šum Nikonu je porovnateľný s Fujifilmom XF10. Výhodou je vyššie rozlíšenie, ktoré umožňuje lepšie upraviť fotografiu, ak nebudete tlačiť na maximálny formát. Formát 50x70 je bez problémov, šum je len minimálny. Vysoké rozlíšenie umožňuje intenzívnejšie odšumenie, bez veľkej straty jemných detailov. Pri tlači na formát väčší ako 1 meter odporúčam len jemné odšumenie, radšej trochu šumu, ako prísť o najjemnejšie detaily.
Detail pri 100% zväčšení. Štandardné nastavenie Lightroomu Classic.
Záver
Zámerom tohto malého testu nebolo zistiť, ktorý snímač je lepší. Pri vysokých citlivostiach jednoznačne rozhoduje veľkosť. Pri spracovaní pomôže aj vysoké rozlíšenie. Zaujímalo ma, čo sa dá robiť, v prípade zlého nastavenia, nech už máte taký alebo onaký fotoaparát.
Nakoniec som sa rozhodol upraviť fotografie z Fujifilmu a Nikonu na približne 16 Mpx rozlíšenie a využiť ich väčšie rozlíšenie pre odšumenie a následné doostrenie. 16 Mpx stačí na výstavný formát 50x70 cm. Výstup z Olympusu sa bohužiaľ nedá upraviť a tak bude na fotke veľkosti 50x70 šum. Z Fujifilmu bude fotka prakticky bez šumu, ale štruktúry nebudú perfektne vykreslené. Dobre to vidno na konároch, vode, trávniku v popredí a fasádach budov v pozadí. Nikon ťaží z rezervy, pri zmenšení fotografie na približne polovičné rozlíšenie sa šum prirodzene potlačí a s úpravou je možné získať fotku takmer bez šumu, pritom s dobrým prekreslením štruktúr.
Fujifilm XF10 po editácii a zmenšení na cca 16 Mpx.
Nikon D800E po editácii a zmenšení na cca 16 Mpx.
Ako predísť tomu, aby sa vám nestalo to, čo mojej kamarátke? Ak skončíte fotografovanie s vysokou citlivosťou, hneď ju nastavte na natívne ISO. Pri fotení sledujte, aký čas a clona vám vychádzajú. Aj po priclonení na vysoké clonové číslo, sa za výborných svetelných podmienok, pohybuje čas rádovo v tisícinách sekundy. To by vám malo naznačiť, že niečo nie je v poriadku.