Retro dnes letí. Aj Pentax si spomenul na svoju miniatúrnu zrkadlovku a pretavil ju do podoby štýlového, malého a lacného kompaktu. A či aj dobrého?
Ak ste ešte nepočuli o zrkadlovke Pentax Auto 110, treba si rýchlo doplniť vedomosti. Šlo o najmenšiu jednookú zrkadlovku s výmennými objektívmi. Nie takú malú, ako sú dnešné „malé“ (bez)zrkadlovky. Ale takú, že bez objektívu by bola menšia ako dnešné malé kompakty. A to Pentax nebol ani úplný rekordér v oblasti zrkadloviek ako takých. Dvojoká Tessina sa dala nosiť na ruke ako väčšie náramkové hodinky. Skutočná bondovka. No ale Tessina nemala výmenné objektívy, takže v oblasti systémových fotoaparátov Pentax drží prím, zrejme dodnes.
Pentax Auto 110 – nefalšovaná vrecková zrkadlovka. Foto: Wikipedia
Pentax Auto 110 bol produktom veľmi zaujímavej doby, 70. rokov, keď sa zavedení výrobcovia fototechniky nebáli experimentovať. Rozvíjajúce sa technológie takisto umožnili pustiť uzdu kreativite. Filmový formát 110 (článok o zaniknutých formátoch filmu sa pripravuje) bol síce určený iba pre nenáročných spotrebiteľov – hlavnou výhodou mali byť rozmery a cena, keďže veľmi malé políčko dovoľovalo značne ušetriť na materiále filmu aj aparátov. Lenže, ako vravím – bola iná doba a nie každý výrobca si chcel iba uľahčiť námahu a posielať na trh lacné odpadky s novou farbou každý rok. A tak Pentax vtedy uviedol na trh trpasličiu zrkadlovku. Formát filmu neumožňoval veľmi kvalitné fotografie, ale čo tam po tom, človek mohol mať vo vrecku skutočnú jednookú zrkadlovku a pár výmenných objektívov. Výrobca to vzal pekne od podlahy a vytvoril skutočný systém s dvoma telami (neskôr prišla varianta Super), poltuctom objektívov vrátane zoomu, bleskami a elektrickými „battery gripmi“ na navíjanie filmu.
Auto 110 s navíjačom. Foto: Wikipedia
Fotoaparát bol hit a systém vydržal na trhu desaťročie, až kým sa na film 110 začalo zabúdať a fotografi sa vrátili ku klasike 35 mm. Pentax Auto 110 však stále zostáva populárny a hoci sa filmy už pár rokov nevyrábajú, fanúšikovia si strihajú vlastné filmy a svoje „stodesiny“ aktívne používajú. Stačí sa pozrieť na skupinu na Flickr alebo niektorú z fanúšikovských stránok. A kto sa už nechce zaoberať filmom, môže využiť objektívy na bezzrkadlovkách m43. Aj taká aktivita má svoju skupinu na Flickr. A veruže si tie krpaté staré sklá vedú dobre.
Takejto malej milej zrkadlovky sa už nikdy nedočkáme, pretože mechanika je drahá a na Taiwane ju tak dobre neurobia. Namiesto toho tu máme digitálnych nástupcov. Logickým, hoci neoficiálnym pokračovateľom histórie zo strany Pentaxu je systém Q, ktorý sa vyvíjal pekných pár rokov, čakalo sa len na schopné malé senzory.
Pentax Q – digitálny nástupca
Znovuzrodenie ako kompakt
Medzitým Pentax svoju legendu resuscitoval ešte v podobe kompaktu Optio I-10. Aj názov teda zjavne odkazuje na 110. Jedná sa o bežný „rodinný“, tzn. automatický kompakt s objektívom 28 – 140 mm a 12 MPix stabilizovaným CCD.
Nie je to síce už veľmi aktuálny model, ale so súčasnou cenou od 70 eur patrí k najlacnejším kompaktom so stabilizáciou. A hlavne – ten štýl! Takže som sa naňho jednoducho musel pozrieť, kompakt-nekompakt. Ostatne, ani pôvodný systém Auto 110 nebol určený náročným používateľom, takže mať za nástupcu digikompakt nie je žiadne zneuctenie.
Výrobca vzal retrozidajn naozaj vážne. Na výber sú tri decentné farebné vyhotovenia (čierna, biela, „panda“), no u nás zrejme iba v čiernej. Vyššie zobrazená varianta vo farbách Pentax Electro Spotmatic sa dá zohnať iba za prémiovú cenu zo zahraničia.
No aj najviac obyčajná, čierna verzia pôsobí naozaj krásne. Je to jeden z tých fotoaparátov, ktoré si necháte na stole ako ozdobu a každú polhodinu sa s nimi musíte hrať. Zrkadlovkový tvar doslova nabáda k foteniu – párkrát som sa pristihol, že si aparát reflexívne prikladám k oku. Nečudo, že Auto 110 bol taký populárny, keď sa v takomto tele skrývala skutočná zrkadlovka. Tento kompakt má s filmovým predchodcom prakticky totožné rozmery (okrem hrúbky) a je naozaj veľmi malý. Opticky pôsobí masívnejšie, ale v ruke sa doslova stratí, to je to čaro. Dizajn prednej strany je naozaj prepracovaný, od funkčného gripu po strieborný pás po obvode. Je príjemné zasa vidieť dizajnovo prepracovaný retrokompakt namiesto tej záplavy mydlových krabičiek.
Vyhotovenie je kombinácia dvoch druhov plastu – „bublinkového“ (ako býva na zrkadlovkách) a imitácie kože. Na kompakt nižšej triedy je spracovanie prekvapivo dobré, otravné sú iba dosť voľné dvierka batérie a ľahko sa lúpajúce nádpisy na objektíve. Prekvapuje aj úplne nekrytý USB/AV konektor naspodku. Napájanie je vo forme Li-ion akumulátora (so samostatnou nabíjačkou), ktorý vydrží do 200 snímkov.
Zoomovací prstenec je dost netradične orientovaný smerom dozadu, takže sa ovláda palcom. Je to pohodlné, v podstate ideálne riešenie, kombinuje výhodu prstenca a obyčajných tlačidiel, ale prakticky sa nedá používať pri držaní fotoaparátu jednou rukou. Vypínač je trochu utopený v priehlbine, stláča sa najlepšie nechtom a svieti silno na zeleno. Na strane oproti je výstupok, ktorý pomáha pri držaní (ak držíte kompakt patričným spôsobom). Takisto trochu netypický v tejto triede je senzor diaľkového ovládania.
Zadná strana je už úplne digitálna a menej zaujímavá – zopár strieborných tlačidiel a displej. Namiesto hľadáčika je tu iba reproduktor a dvojica skrutiek, umiestnená rovnako ako na filmovej predlohe. Displej je vo formáte 16:9, čo je hlúpe rozhodnutie, keďže aparát samozrejme fotí v bežnom kompaktovom formáte 4:3. Tretina displeja je preto nevyužitá. Navyše je to ľavá strana, takže pravú časť scény si tienime palcom, zatiaľ čo naľavo je čierny pruh s hodinami alebo zbytočným obrázkom. Ach jaj.
Ovládanie nie je ničím výnimočné. Typické pre Pentax sú tlačidlá pre aktiváciu detekcie tváre či úsmevu a zelený režím (plne automatický bez možnosti nastavení). Funkcia zeleného tlačidla sa dá prepnúť na niektorú z najčastejšie používaných funkcií, ideálne sa tam vyníma kompenzácia expozície. Škoda, že aj to druhé firemné tlačidlo sa nedá takto nastaviť. Fotoaparát reaguje na všetko svižne, jediné čakanie je po odfotení záberu, keď musí zlomok sekundy ukladať záber. Dá sa zobraziť živý histogram, ten však zmizne pri nastavovaní korekcie expozície. Aktuálne ISO sa zobrazuje aj pri nastavenej automatike. Možnosť zobraziť mriežku úplne absentuje – zvláštne opomenutie.
Cez štvorsmerný ovládač je prístup k samospúšti (resp. sériovému snímaniu), režimu blesku a ostrenia, a „expozičným režimom“. Jeden príjemný detail v ovládaní – stlačenie patričného tlačidla (napr. ostrenie – napravo) nielen aktivuje dané voľby, ale ten istý smer aj cykluje možnosťami. Na mnohých iných kompaktoch treba jedným smerom voľbu aktivovať a iným smerom zase vybrať konkrétny režim.
Na výber je šesť režimov ostrenia: automatický (dve možnosti výberu ostriaceho bodu – malý uprostred a väčší), makro, supermakro, PanFocus, nekonečno a manuál. Makro a supermakro sú veľmi veľkorysé označenia, keďže fugujú iba od 15, resp. 7 cm. Základné makro však funguje až do ohniska okolo 70 mm, takže sa dá použiť na fotenie detailov bez deformácie alebo aj menej plašivý hmyz. PanFocus je predostrenie na hyperfokálnu vzdialenosť, vhodné na fotenie streetu a podobných aktivít, kde nie je čas na ostrenie. Nekonečno je zas obmedzenie ostrenia iba na veľkú vzdialenosť.
Nie je to veľmi makro, ale poslúži aj na hmyz.
V programových režimoch je nasypaný kopec rôznych variácií na automatiku, teda portét, zvieratá, ohňostroje a podobne. Žiaden manuálny mód na tomto aparáte netreba hľadať. Na počudovanie však chýba aj čiernobiely režim. Je tu aj panoráma a video, ktoré nemá vlastné tlačidlo. Nahrávanie videa funguje v dvoch režimoch. Prvý je klasický, keď sa spustí aj vypne stlačením spúšte. Keď sa však po stlačení spúšť drží, nahrávať sa bude iba počas doby jej stlačenia.
Menu je jednoduché, graficky strohé a obsahuje typické voľby pre kompaktný aparát, teda bežné expozičné voľby (ISO, vyváženie, meranie...) a nastavenia. Dá sa tu zapnúť aj podpora Eye-Fi. Nastavení obrazu je minimum – iba ostrosť, saturácia a kontrast v troch stupňoch. Menu ale skrýva aj pár prekvapení, ktoré sa v kompaktoch nevyskytujú, v tejto triede obzvlášť nie. Dá sa napríklad jednotlivo navoliť, ktoré expozičné nastavenia sa majú pamätať po vypnutí a ktoré sa majú vyresetovať. Možnosť prepnutia USB na režim Mass Storage už takisto ponúka málokto. Najviac prekvapivá je voľba „pixel mapping“, čiže eliminácia prípadných mŕtvych pixelov. Za premapovanie pixelov napríklad na zrkadlovke zaplatíme asi toľko, čo stojí tento kompakt. Takýchto štedrých výrobcov je málo (ďalší je už asi iba Olympus).
Prehrávanie fotografií sa spúšťa samostatným tlačidlom, pri vypnutom aparáte funguje klasický dvojhmat play+vypínač. Prezeranie je veľmi rýchle, na výber je jednofarebný histogram, z nazoomovaného obrázku sa dá odísť priamo tlačidlom OK (opäť vec, na ktorú veľa výrobcov zabúda). Na kartu sa fotky ukladajú do adresárov podľa dátumu. K snímku sa dá nahrať zvuková poznámka alebo aplikovať niektorý z hromady úprav a efektov. Šikovná je možnosť obnovy posledného zmazaného záberu..
Obraz: naspäť na zem
Spracovaním aj ovládaním je to teda príjemný fotoaparát. A dedičstvo má veľmi bohaté – nielen čo sa týka filmovej predlohy, Pentax vie robiť aj dobré kompakty. Takže som bol samozrejme zvedavý, či tento aparátik obstojí aj v hodnotení kvality obrazu.
Objektív s „priemernou“ svetelnosťou f/3,5 – 5,9 dáva tušiť, že výrobca sa zasa tak veľmi nesnažil. Malý 12 Mpix CCD tiež nie je to, čo vidíme veľmi radi. Návod na použitie celkom trefne poznamenáva, že na väčšinu použití stačí nastaviť rozlíšenie na 3 MPix (mohli by túto poznámku poslať Sony a ďalším firmám, kde sa tieto senzory vyrábajú).
Pravdu povediac, viac ako 3 Mpix by v tomto aparáte nemalo ani veľký zmysel. Objektív sa chová celkom rozumne v prvej tretine rozsahu a na krátke vzdialenosti („makro“). Keď je ešte pekné počasie, aby stačilo najnižšie ISO 80, dá sa kvalita obrazu označiť ako dosť dobrá. Keď však treba viac prizoomovať a objekt záujmu je vzdialený, snímky začínajú mať biednu kvalitu, že sú použiteľné iba tak na prezeranie na monitore. Neostrosť a rôzne aberácie sa prejavujú naozaj silno, hlavne na najdlhšom ohnisku. Takmer vždy je viditeľná aj strata kontrastu, akoby sa fotilo cez závoj.
Na výstupe z CCD je takisto zjavné, že táto technológia, pri týchto rozmeroch senzorov, pri takejto hustote pixelov už nestačí. Na jednej strane na nízkych ISO neprodukuje také umelé, voskovo-plastové výsledky ako niektoré ekvivalentné žehličky s CMOS. Farby pôsobia rozumne, oblaky vyzerajú ako oblaky a nie ako rozliata biela farba. ISO 400 je niekedy celkom použiteľné – teda ak sa zároveň držíme kratších ohnísk. Ale celkovo to proste nie je ono a je vidieť, že obrazový procesor má čo robiť, aby zo senzora vytlačil aspoň niečo. Aparát ale celkom rozumne exponuje – nemá tendenciu prepaľovať, ako väčšina kompaktov. Vyváženie bielej je takisto o čosi lepšie, ako to bežne býva, ale v tom má prsty aj celková šedivosť, takže farebné posuny sa stratia.
Podobné obrazové vlastnosti sú v tejto triede kompaktov úplne bežné a ide teda o šedý priemer. Aj tak mám ale dojem, že ešte pred pár rokmi by sa výrobcovia za podobný výkon hanbili. 5 MPix senzor spred šiestich rokov bol síce nepoužiteľný nad ISO 200, ale na nižších hodnotách neposkytoval taký pridusený obraz. A objektív – keď nestačí rozpočet, treba obmedziť rozsah na 2 x či 3 x a môže to byť paráda. S takou výbavou by bol tento malý Pentax aj celkom dôstojným potomkom filmového pradedka. Takto je to skôr čierna ovca.
Pre milovníkov retra
Tento kompakt má jasné poslanie – retro módny doplnok. V tejto kategórii toho na výber naozaj veľa nie je. Jedinou konkurenciou je vlastne iba digitálny Minox – imitácia Leicy M3, ten sa však na kvalitu ani nehrá. Tak trochu retro je aj Samsung EX1, ale to je úplne iný kaliber.
Okrem tejto služby Optio ponúka aj ďalšie výhody. Softvérová platforma je podarená a vypiplaná, aparát je sympatický, rýchly, logicky navrhnutý, dobre sa ovláda, poslúcha a neotravuje, čo sa častokrát nedá povedať aj o „vyspelých“ kompaktoch za trojnásobnú cenu, a ani o tých štýlových a jednoduchých. A všetko zabalené v naozaj krásnej obálke. Len tá obrazová kvalita (mimochodom prvoradá vlastnosť fotoaparátu, no čo už) nijako nevyčnieva nad slabý priemer tejto triedy. Každopádne, je to slušný jednoduchý a lacný aparát na široké ohniská a občasné použitie. A k tomu kúsok fotografickej histórie ako bonus.
Pridaj komentár
