Mnohým fotografom sa v začiatkoch nechtiac „podarí" exponovať fotografiu siluety. Následne hľadajú odpovede na otázky kde sa stala chyba a ako mala byť daná fotografia správne exponovaná a komponovaná.
Fotografia siluety však nemusí byť vždy len nepodareným fotografickým výsledkom pri zle nastavenej expozícii (k tomu dochádza pri fotografovaní proti svetlu). Môže byť aj zámerom autora a jedným zo spôsobov umeleckého vyjadrenia pocitov, nálady, dramatickosti alebo záhadnosti.
Aj v jednom aj v druhom prípade siluety umocňujú náladu fotografií.
V prvom prípade dramatickú a tajomnú, v druhom romantickú. Foto: Karol Srnec
Silueta je vo fotografickej terminológií definovaná ako obrys (útvar), ktorý je tmavý oproti svetlejšiemu pozadiu. Tento efekt je možné dosiahnuť umiestnením fotografovaného objektu pred zdroj svetla a nastavením expozície fotoaparátu na najsvetlejšie miesto fotografie, teda na pozadie. Následne bude objekt fotografie podexponovaný a preto bude veľmi tmavý, ak nie až čierny.
Existuje veľa tipov a návodov, ako fotografovať úžasné siluety. My vám poskytneme zopár základných rád, ako začať a zvyšok ostane len na vás a vašej kreativite.
1. Zvoľte si „silný" objekt
Skoro všetky objekty môžu byť fotografované na spôsob siluety. Nie všetky však sú aj vhodné pre tento typ fotografie. Treba si zvoliť objekt so silným a jasne rozpoznateľným tvarom, ktorý bude zaujímavý aj v dvojrozmernej podobe. Silueta sa nemôže spoliehať na farbu, textúru alebo tóny objektu, preto jej obrys musí byť jednoznačný.
Foto: Karol Srnec
2. Vypnúť blesk
Na tento dôležitý faktor nesmieme zabudnúť! To platí hlavne pri automatických režimoch. Fotoaparát sa bude snažiť exponovať na objekt a preto bude chcieť použiť blesk, čo by zničilo snahu o fotografiu siluety. Snažíme sa, aby na objekt fotografie dopadlo čo najmenej svetla.
3. Správne svetlo
Pri „nasvietení objektu" sa treba uberať opačným spôsobom ako pri klasickej fotografii. Namiesto osvetlenia hlavného objektu potrebujeme, aby pozadie bolo osvetlené viac ako hlavný objekt. Inak povedané, potrebujeme „nasvietiť objekt" z opačnej strany, ako ho fotografujeme. Úžasné svetlo pre takéto fotografovanie ponúka západ alebo východ slnka. Stačí umiestniť objekt pred zapadajúce alebo vychádzajúce slnko. Samozrejme vhodné je aj iné jasné svetlo umiestnené za objektom. Môže to byť intenzívne svetlo odrazené od svetlej budovy alebo aj svetlo pouličnej lampy. V skratke - využívame akékoľvek svetlo smerujúce spoza objektu do objektívu.
Využitie zapadajúceho slnka na vytvorenie siluety. Foto: Karol Srnec
Využitie vychádzajúceho slnka a rannej hmly na vytvorenie mäkkých siluet. Foto: Julo Kotus
4. Kompozícia
Najideálnejšia je kompozícia objektu pred rovnomerným, súvisle svetlým pozadím. Takýmto pozadím je napríklad svetlá obloha bez mrakov pri západe slnka. Niekedy je vhodné, aby sme priamo v zábere mali svetlený zdroj, inokedy nie. Záleží aj od kvality optickej konštrukcie objektívu. Niektoré objektívy v protisvetle silne reflektujú a tým klesá ich kontrast.
Odlesky idúce nevhodne cez pás osoby. Foto: Ján Varchola
Po fotografii tak „krochkajú" nepekné prasiatka (zaužívaný názov na nepekné odlesky na šošovkách objektívu). V tomto prípade je možné umiestniť svetelný zdroj za objekt, alebo ho umiestniť mimo fotografie. Pekné a súmerné odlesky, ba niekedy aj strata kontrastu môžu pôsobiť výtvarne a autor ich môže využiť v kompozícii fotografie.
Vhodnejšie umiestnené odlesky. Foto: Ján Varchola
Výtvarné využitie protisvetla a hmly pre vytvorenie atmosféry so zníženým kontrastom. Foto Peter Olekšák
5. Voľba obrysov
Pokiaľ máte na fotografii viac objektov alebo tvarov, ktoré budú vytvárať siluetu, je dobré, aby boli jednotlivé tvary oddelené. Napríklad, ak fotografujeme osobu a strom, nie je dobré, aby sme fotografovanú osobu postavili pred strom, keďže sa tieto dve siluety spoja a vytvoria podivný obraz. Pri niektorých objektoch však spájanie siluet môže pôsobiť aj veľmi kreatívne.
Ľudské siluety v mestách na svetlých plochách pôsobia veľmi efektne, zvlášť v kombinácii s obrovskými budovami, ktoré im tvoria kulisu.
Foto: Julo Kotus
Pri fotografovaní detailu tváre sa u ľudí sa odporúča fotografovanie z profilu, nakoľko budú viditeľné charakteristické črty tváre ako sú nos, ústa, brada .. a tiež oči budú ľahšie rozpoznateľné.
Fotografia profilu, pri ktorej je rozoznteľné čelo, nos, brada a fúzy kovboja. Foto: Julo Kotus
Na druhej strane pri fotografovaní z diaľky môže byť zaujímavá silueta človeka, na ktorej sú rozpoznateľné končatiny, trup...
Foto: Julo Kotus
Kreativite sa medze nekladú a každý si môže vyskúšať rôzne polohy objektov a vybrať siluetu, ktorá sa mu najviac páči.
Silueta malého dievčatka v kontraste k veľkému majáku.
Impakt umocňuje gesto, ale aj vzdialené kopce za jazerom. Foto: Julo Kotus
6. Automatický režim
Moderné fotoaparáty majú automatické meranie expozície na takej úrovni, že nám dokážu zabezpečiť výborne exponovaný obrázok takmer za každých okolností. A tu nastáva problém pri fotografovaní siluet. Fotoaparáty sú tak múdre, že sa budú stále snažiť zosvetliť fotografovaný objekt namiesto toho, aby ho podexponovali. Preto je potrebné ich „oklamať".
Väčšina fotoaparátov meria expozíciu v automatickom režime polovičným stlačením spúšte pri zaostrovaní. Preto najprv musíte zacieliť fotoaparát na najsvetlejšie miesto, stlačiť spúšť na polovicu (fotoaparát odmeria expozíciu), podržať spúšť napoly stlačenú a skomponovať obrázok tak, ako ho chceme mať na výslednej fotografii.
U väčšiny fotoaparátov tak získate fotografiu siluety.
Bodové meranie expozície zo stredu fontány spôsobilo, že svetlá boli exponované správne a zozaduneosvetlená postava bola zachytená ako silueta. Keby sme expozíciu stanovili pomocou bodovéhomerania z postavy, tá by bola exponovaná svetlejšie a osvetlené prúdy vody by skončili vypálené.
Foto: Julo Kotus
Podstatou je dosiahnuť, aby si fotoaparát „myslel", že hlavným objektom je svetlé pozadie. Pokiaľ má fotoaparát k dispozícii bodové meranie, alebo meranie na stred, je dobré ho využiť. Ale pozor, opäť musíte merať expozíciu zo svetlého pozadia. Ak by ste bodovým meraním zmerali expozíciu na fotografovanej siluete, nedosiahli by ste siluetu, ale správne exponovaný objekt s prepáleným (presvetleným) pozadím.
7. Manuálny režim
Pokiaľ technika popísaná vyššie nefunguje pri vašom fotoaparáte, alebo ste nedosiahli uspokojivý výsledok a váš fotoaparát ponúka možnosť manuálnej expozície alebo aspoň expozičnej kompenzácie, treba ju využiť a skúsiť vlastné nastavenia.
Krásou digitálnej fotografie je možnosť takmer neobmedzeného experimentovania s okamžite viditeľným výsledkom.
Jednoduchým začiatkom pre používanie manuálneho módu je pozrieť si clonu a čas, akú nám navrhol fotoaparát pri automatickom režime a odtiaľ začať experimentovať. Ak skrátim čas, alebo viac privriem clonu, výsledný obrázok bude tmavší a naopak, ak otvorím clonu (menšie clonové číslo) alebo predĺžim čas, obrázok zosvetlím. Dobrou možnosťou je aj použitie techniky bracketingu pre získanie viacerých verzií fotografie pri rôznych nastaveniach expozície.
8. Zaostrovanie
Vo väčšine prípadov budete chcieť dosiahnuť čo najostrejší fotografovaný objekt.
Pri použití metódy spomenutej v bode 6. to bude trochu zložitejšie, pretože pri meraní expozície fotoaparát aj zaostruje a tým pádom fotoaparát zaostrí na pozadie.
Na vyriešenie tohto problému existuje viac možností:
- Použitie manuálneho zaostrovania pokiaľ to fotoaparát dovoľuje. Musíte zaostriť na objekt manuálne a následne podľa bodu 6. merať expozíciu na svetlom mieste pozadia.
- Využitie clony pre zväčšenie hĺbky ostrosti. Pri nastavení menšej clony (väčšie číslo) sa nám hĺbka ostrosti zväčšuje.
- Môžete tiež použiť tlačidlo blokovania (zamknutia) expozície. Zmeriate expozíciu zo svetlej časti pozadia a stlačíte tlačidlo (AEL). Tlačidlá stále pridržiavate a presuniete zaostrovací bod na objekt. Stlačením spúšte do polovice aretujete aj automatické ostrenie na objekte. Scénu podľa zámeru dokomponujte a dotlačte tlačidlo spúšte.
Poznámka na zamyslenie
Silueta nemusí byť vždy iba čisto čierny objekt. Je to síce výrazný a silný dojem, ale je tu aj možnosť jemného „nasvietenia objektu" pre vyvolanie dojmu jeho skutočnosti a trojrozmernosti.