Zrejme prvý proces vyvolávania fotografií s možnosťou viacnásobnej reprodukcie a rivalita s Niepcem a Daguerrom? To je Henry Fox Talbot a jeho kalotypia.
Život Henryho Foxa Talbota
Britský vynálezca a jeden z prvých fotografov Henry Talbot sa narodil 11. februára roku 1800 v Melbury ako jedináčik. Študoval v Rottingdeane a Cambridge. V rokoch 1822-1872 si často dopisoval s Kráľovskou spoločnosťou, hlavne o matematických témach. Dosť skoro sa začal venovať aj výskumu optiky, čo malo neskôr výraznú spojitosť s fotografiou. Počas jeho výskumov sa venoval aj archeológii a je autorom niekoľkých kníh. V rokoch 1832-1835 bol členom britského parlamentu.
V roku 1833 sa počas pobytu v talianskych Alpách pokúšal kresliť pomocou Wollastonovej camery lucidy. Toto zariadenie však vyžadovalo zručného kresliča, čo Talbot, rovnako ako pred ním Niepce, nebol. Po návrate domov sa teda pokúšal o vytváranie obrazov za pomoci svetla a chémie. Na scitlivený papier prikladal krajky, rastliny, maľby na skle, atď., ktoré potom osvetľoval a tak získal ich fotogramy.
Od roku 1835 sa pokúšal o vytváranie obrazov za pomoci camery obscury. Dal si vyrobiť niekoľko typov, pričom prvé s neveľkými rozmermi si zhotovil sám. Negatívy, ktoré v počiatočnej fáze vznikali mali veľmi malé - napr. prvý mal tvar štvorca s rozmermi 2,5 x 2,5 cm.
Po prvých výskumoch vytvárania obrazov za pomoci camery obscury prácu na svetlo-chemickom procese pre iné záujmy odložil.
Ako náhle sa v Januári roku 1839 dozvedel o Niepceho a Daguerrovom objave, nechcel stratiť slávu prvého a Kráľovskej spoločnosti predložil svoje päť rokov staré výtvory, ku ktorým priložil aj správu o technologickom postupe ich vzniku. Podrobnosti však neodhalil, keďže postup si chcel nechať patentovať. Keďže Daguerre neodhalil „svoj“ postup až do Augusta, je možné Talbota považovať za „prvého“. V roku 1841 Talbot oficiálne predstavil proces „fotogenického kreslenia“ ako kalotypiu (talbotypiu) a kontroverzia ohľadom patentu sa mohla začať.
Talbot spočiatku licencie na svoj patent predával za 20 libier. Neskôr poplatok znížil na štyri libry pre amatérov, pričom profesionáli museli zaplatiť tristo libier ročne. Hlavným dôvodom bolo, že sám Talbot minul na vývoj technológie v priebehu rokov tisíce (v tej dobe to bol malý poklad). Toto správanie bolo výrazne kritizované, hlavne po roku 1851, kedy Frederick Scott Archer publikoval svoj kolodóvý proces.
Na rozdiel od Talbota, Daguerre svoj proces zverejnil zdarma pre celý svet...s výnimkou Británie. Zrejme to bol pokus o zastavenie Talbota v proklamovaní jeho prvenstva. Hoci daguerrotypia umožňovala vytvorenie krásnych obrazov s ostrými detailmi, po roku 1851 bola prevalcovaná kalotypiou a mokrým kolodióvým procesom. V roku 1865 sa prestala používať úplne.
Talbot v roku 1852 po nátlaku zo strany Kráľovskej spoločnosti a Kráľovskej akadémie znížil poplatky za licencie, no rozhodol sa žalovať profesionálnych portrétistov. V roku 1854 sa po jednom z takýchto procesov znechutený rozhodol, že patent sa ďalej predlžovať nebude. Rozvoju kalotypie to už ale veľmi nepomohlo, pretože do popredia sa čoraz viac predieral Archerov kolodióvý proces.
Talbot sa do dejín fotografie zapísal aj prvým použitím elektrického osvetlenia a ultrakrátkou expozíciou. V roku 1851 oznámil francúzskej Akadémii vied, že vytvoril snímok potlačeného papiera pripevneného na krútiacom sa kolese. Obraz jedného riadku tlače získaného pomocou elektrického výboja mal ostré a čitateľné písmená (záblesk trval 1/100000 s).
Henry Fox Talbot umrel v roku 1877 v dedinke Lalock a je pochovaný spolu s jeho manželkou a deťmi na miestnom cintoríne.
Prínos pre fotografiu - Kalotypia
Jej podstatou bolo rozčlenenie postupu vytvárania obrazu na dve fázy. Na prípravu negatívu a následné zhotovenie pozitívu z tohto negatívu. Papierový negatív Talbot pripravoval tak, že listy papiera napúšťal roztokom kuchynskej soli a dusičnanu strieborného. Ako ustaľovač používal najprv čpavok alebo jodid draselný, neskôr na podnet sira Johna Herschela to bol tióran sodný. Papier s negatívnou snímkou pred kopírovaním spriesvitňoval roztaveným voskom.
Ako pozitívny materiál používal chlorostrieborný papier. Pri kopírovaní ho kládol pod negatív a na slnku osvetľoval tak dlho, dokým sa obraz neobjavil úplne. Postup vyvolávania, ktorý trval neúmerne dlho sledoval a kontroloval voľným okom.
Na rozdiel od daguerrotypie, Talbotov postup dovoľoval získať prakticky neobmedzené množstvo exemplárov z každého záberu. Napriek tejto prednosti spočiatku objav ľudí nepresvedčil. Snímky vytvorené jeho postupom boli malé, nejasné so zlou kresbou a tonálnymi prechodmi. Talbot svoj postup stále zdokonaľoval a o každom pokroku informoval Kráľovskú spoločnosť. V roku 1840 prišiel na to, ako pred ním Daguerre a Bayard, že latentný obraz je možné rýchlejšie vyvolať, ak k dusičnanu striebornému pridá redukčné činidlo – kyselinu galovú. Tým značne stúpla citlivosť negatívu a doba expozície sa znížila na úroveň jednej až dvoch minút.
Referencie
[1] Henry Fox Talbot, dokument dostupný z URL (10/2011):
http://en.wikipedia.org/wiki/Henry_Fox_Talbot
[2] Mgr. Jiří Víšek, Historické Proměny Fotografie, výukový materiál k predmetu VV042, FI MUNI Brno, jaro 2010
Pridaj komentár
