Myslíte si, že skvelú makrofotografiu nie je možné vytvoriť bez drahého, špecializovaného vybavenia? Ruský fotograf Alexej Kljatov to dokázal pomocou častí starej fototechniky, dosiek a lepiacej pásky, z ktorých vyrobil súpravu schopnú zachytiť fascinujúce close-up fotografie čarovného sveta snehových vločiek. Kljatov vytvára so svojím zariadením nádherné fotografie, ktoré by si inak vyžadovali drahé šošovky a prístroje.
Prečo snehové vločky? Na snehových vločkách je úžasné najmä to, že nenájdete dve úplne rovnaké vločky. Ich mimoriadna rozmanitosť je spôsobená množstvom malých zmien teploty a vlhkosti, ktoré zažívajú pri zmrazení na svojej ceste na zem. Všetky tieto faktory vytvárajú krásne tvary, ktoré sú takmer vždy jedinečné.
Zaujíma vás, ako sa mu podarilo tieto úžasné fotografie vytvoriť? Prečítajte si jeho blog.
Ako fotím snehové vločky
Autor: Alexey Kljatov
Snehové vločky zachytávam na terase svojho domu najčastejšie na skle nasvietenom LED baterkou z opačnej strany skla. Niekedy používam aj prirodzené svetlo a vtedy mi ako pozadie slúžia tmavé vlnené tkaniny.
Na podlahu balkóna umiestnim stoličku nohami hore a na ne položím tabuľu skla. Najskôr som používal štandardný makro režim na svojom Canone A650. Pre tento účel som z obyčajnej PET flašky vyrezal strednú časť vysokú 5,5cm a vsunul do nej objektív fotoaparátu. Toto všetko preto, že tento plastový tubus mi umožňoval umiestniť fotoaparát vertikálne na sklo bez jeho držania. Objektív bol umiestnený presne nad vločkou na skle a medzi ním a objektom bola vzdialenosť presne 1 cm. Čo je minimálna zaostrovacia vzdialenosť A650-ky. Pre tieto fotografie som používal samospúšť s oneskorením 2s a dlhší expozičný čas, počas ktorého som vločku nasvecoval spod skla. Nad baterku som umiestnil ešte dve vrstvy bežného bieleho plastu, ktorý sa bežne používa na pevnejších nákupných taškách – pre mäkšie svetlo, ktorého bolo však stále dosť aj pre dobré výsledky na najnižších hodnotách ISO.
Nedávno som si však skonštruoval jednoduchú makro predsádku. K tomu som použil objektív Helios 44M-5 zo starého Zenitu. Najskôr som fotoaparát aj objektív umiestnil do jednej roviny na približne 30cm dlhú drevenú dosku v reverznej pozícii, tj. predné členy objektívov smerovali k sebe. Do dosky som navŕtal dieru pre statívový závit, aby bol fotoaparát stabilne upevnený. Následne som objektív maximálne vyzoomoval (6X) až tak, že sa dotkol predného člena Heliosu. Na bajonet Heliosu som nasadil ešte tri medzikrúžky tak, aby vzdialenosť medzi posledným krúžkom a posledným optickým členom bola približne 2,5-3cm (potrebná vzdialenosť pre zaostrenie na vločku na skle). Miesto spoja objektívov som následne zatesnil čiernou plastovou taškou a prelepil, aby som zabránil prieniku vody, snehu, vlhkosti a všetkých neželaných vplyvov. Táto sústava sa ukázala ako stabilná a funkčná. Jednoducho umiestnim fotoaparát nad vločku a odfotím ju cez maximálny zoom namiesto makro režimu.
AF funguje veľmi dobre.
Toto je príklad záberov v dvoch režimoch, štandardný režim makro a A650 s externým objektívom.
Štandardný režim macro Helios 44
Fotografie po výslednej úprave z 12MPx originálov. Zvyčajne v PP pridávam farby, lebo bez úprav sú fotografie takmer monochromatické a nezaujímavé. Niektoré sú zhotovené Heliosom 44, ďalšie štandardným makro režimom.
Viac fotografií Alexey Kljatov
Redakčne upravené podľa originálu My technique for snowflakes shooting
Skúšali ste už fotografovať snehové vločky? Podeľte sa o svoje úspechy v diskusii pod článkom :)
Pridaj komentár
Fajná inšpirácia na zimu
