Ak budete mať cestu smerom na Liptov, nemali by ste obísť malebnú a fotogenickú osadu Vlkolínec.
Uprostred Slovenska, v pohorí Veľká Fatra prilepená na skalnatom kopci Sidorovo, pripomína osada Vlkolínec, ako sa u nás kedysi bývalo. Pôvodnú architektúru nenarušenú novou výstavbou reprezentuje 45 pôvodných stavieb. Až na murovaný kostol sú to všetko zrubové domy.
Prvé zmienky o Vlkolínci pochádzajú zo 14. storočia. Založili ju drevorubači a uhliari. Dnes je súčasťou mesta Ružomberok. V roku 1977 bola Slovenskou vládou vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. V roku 1993 bola zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Vlkolínec nie je žiaden skanzen, ale živá osada obývaná stálymi obyvateľmi a chalupármi.
Na začiatku osady vás privítajú drevené sochy.
Príjazd je z cesty E77 pred vstupom do Ružomberka, ešte pred motelom Vlčí dvor treba odbočiť do kopcov. Od hlavnej cesty je to približne 3 km stúpania.
Tesne pod Vlkolíncom sa nachádza parkovisko. Z neho je to len pár metrov a ste medzi prvými zrubmi. Najprv vás však privítajú drevené sochy. Čo domček, to krása. Hlavnou ulicou preteká v kaskádach potôčik. Osada nie je veľká, Prejdete ju za chvíľu. Pre fotografa je miestom nekonečnej inšpirácie. Na každom kroku sa ukrýva námet hodný zachytenia. Materiály, tvary, farby, textúry. Ťažko hľadať miesto s takou pestrosťou námetov.
Až rozprávkovo pestré sú niektoré zo 45 pôvodných domčekov.
Okrem celkových záberov sa fotograf môže venovať aj detailom. Ja som si nafotil sériu popisných čísiel.
Oplatí sa poobzerať aj po okolitých lúkach. Vlkolínec je krásny aj z diaľky. Pohľad na jeho strechy je skutočne zaujímavý. Zároveň sa vám odkryje pohľad na okolité kopce.
Z Vlkolínca a jeho bezprostredného okolia je, vďaka polohe vysoko na kopci, dobrý výhľad na okolité kopce.