Už ste boli na Pajštúne? Je to príjemné miesto na oddych a načerpanie nových síl v náručí prírody. Nachádza sa na vápencovom brale vo výške 486 m n.m nad obcou Borinka a je viditeľný už pri výjazde z Bratislavy.
Pajštúnsky hrad patril do sústavy pohraničných hradov, ktoré v Malých Karpatoch preberali od 13. storočia funkciu ochrany severozápadných hraníc Uhorska.
Zľudovelá legenda hovorí, že pevnosť patrila reholi Pavlínov, ale nie je to isté. V časoch vojen však slúžil Pajštún ako útočisko pre mníchov a pre posvätné predmety z kláštora, najmä pre vzácnu a uctievanú sošku Panny Márie z neďalekého Marietalu (Marianky).
Prvá zmienka o ňom je z roku 1273 a jeho majitelia mali spoločné panstvo so Stupavou. Neskôr patril grófom zo Svätého Jura a Pezinka. Počas husitských výprav zostal hrad nedobitý. V roku 1592 vydal cisár Rudolf II. súhlas na výmenu panstva medzi Júliusom zo Salmu a „turkobijcom" Mikulášom II. Pállfym. Z kúpnej ceny 94 156 zlatých pripadlo na kamenný hrad 4000 zlatých. Odvtedy až do roku 1863 patril Pálffyovcom, neskôr Károlyovcom.
Posledným majiteľom bol Pavol IV. Pállfy, ktorý hrad prebudoval a dostaval. Pri prestavbe bol hrad vybavený moderným delostrelectvom. Bohužiaľ z celej tejto nádhernej prestavby dnes môžeme v rozvalinách obdivovať len opevnenie na západnej strane. Najznámejšie sú však "pajštúnske levy" vpravo nad vstupnou bránou. Ide o renesančné maskaróny - konzoly, ktoré podopierali dnes nedochovaný arkier (malý výstupok budovy, spravidla na úrovni vyšších podlaží, uložený na podperách). Pôvodne ich bolo asi deväť, dnes ich je na pôvodnom mieste šesť. Jedného padnutého môžeme obdivovať priamo z blízka
Hrad vyhorel v polovici 18. storočia, čiastočne ho opravili a naďalej používali údajne aj ako muničný sklad. Od roku 1809, keď ho napoleonské vojská (spolu s hradom Devín) nechali vyhodiť do vzduchu, leží v ruinách.
Panstvo síce v ňom už neusporadúva bály a oslavy, ale piknikujúcich turistov tu môžete stretnúť vždy, keď to počasie dovolí. S radosťou sme chodia mladí i starší, turisti i cyklisti, dokonca aj lezci či horolezci. Na jednej zo stien sú dokonca vyznačené, farebnými skobami, lezecké trasy podľa obtiažnosti výstupu.
Ak sa Vám zatiaľ nepodarilo navštíviť toto krásne miesto, neváhajte a vyberte sa tam. Neoľutujete. Pozor si však dávajte na akčných cyklistov, ktorí občas neodhadnú správne cestu a môžu skončiť v pevnom objatí so stromom, ktorý sa práve chystáte odfotiť (vlastná skúsenosť :o)). Tak teda ŠPORTU ZDAR!!!
Foto: Michal Lindner
Zdroj: http://www.pamiatky.net/?mon=106388&q=node/3
http://www.hrady.sk/pajstun.php
http://www.velkaepocha.sk/content/view/3085/41/
Pridaj komentár
