Už niekoľko rokov je na čele finančnej skupiny AXA, o ktorej s radosťou tvrdí, že ju tvoria normálni, zdravo zmýšľajúci ľudia. Sám seba považuje za gurmána života, s vášňou pre čokoľvek. Aktívne bloguje, fotí, veľa číta a robí to s rovnakou láskou, ako aj poisťovníctvo. V roku 2010 bol nominovaný na Manažéra roka: Dušan Doliak
Skúste mi zjednodušene povedať, v čom je AXA iná, v čom spočíva jej inakosť na trhu?Snažíme sa robiť všetko racionálne. Keď to môžem povedať vo všeobecnosti, existuje nejaký reťazec firemných hodnôt, v ktorom máte napríklad IT, administratívu, záručný a pozáručný servis atď... V tomto kontexte ja vždy hovorím, že nemôžete byť silný v jednej zložke reťazca a v inej byť zasa slabý. Musíte byť dobrý v celom spektre. A po druhé, ak ste veľmi dobrý, a to viac ako dve percentá, stojí to peniaze. Ambícia AXA je byť tie jedno - dve percentá lepší vo všetkých oblastiach. A čo sú to tie jedno - dve percentá? To je potrebné vedieť, zmerať, zistiť, buď poklepom na citlivé miesto, Achillovu pätu, alebo môžete rozdať dotazníky, necháte to na ľudí a pýtate sa ich. Oni vám povedia, čo konkrétne robiť, čo potrebujú. Následne to celé dáte nejako dohromady. Jedna z tých racionálnych veci, ktorú robíme, sa dá charakterizovať aj ako nerobiť všetko. To čo robíme - industrializovať. Ľudovo sa tomu hovorí „sekať ako Baťa cvičky“. Čiže nemať široký sortiment, vybrať si len niekoľko veci, alebo jednu vec, ktorú robiť dobre, do detailov. Treba si skrátka vyberať čo robiť a robiť to, čo ľudia potrebujú.
Je napríklad internet prostriedkom priblíženia sa a udržania si kontaktu s klientmi?Samozrejme, v spomínanom reťazci máte aj komunikáciu, v ktorej chcete byť tiež lepší o to jedno - dve percentá. My sme tu normálni ľudia, robiaci zdravý biznis. Ale nedá sa povedať, že by bol internet momentálne ťažiskovým komunikačným kanálom, ani že by priniesol nejako veľa biznisu. Skôr má status imidžovej záležitosti. Obzvlášť Facebook. Je však veľmi príjemne komunikovať prostredníctvom neho - AXA má okolo dvesto kamarátov a dokonca sú medzi nimi aj ľudia, čo s nami nemajú nič spoločné. Ako vravím, zatiaľ nám to výrazný biznis neprinieslo, ale je to príjemné aj pre nás, aj pre ľudí. Máme spätnú väzbu a nestojí to ani veľa času. Raz za deň profil updatujeme, skontrolujeme.
Vy osobne ste sa IT a programovaniu intenzívne venoval? Ste stále „in“ čo sa týka súčasných trendov?Áno. Beriem to ako hobby, rovnako ako aj poisťovníctvo. Robím to s rovnakou láskou a vášňou.
V jednom vašom profile som sa dočítal, že ovládate prácu s Photoshopom. Znamená to, že sa venujete aj fotografovaniu?Fotím hlavne pre radosť. Momentálne mám digitálny Nikon D80, hoci predtým som mal niekoľko analógových tiel a niekoľko objektívov Canon.
Neuvažovali ste o návrate k analógom?Nie, digitály sú lacnejšie a pohodlnejšie. Ale možno, keby som mal čas, tak sa venujem vyvolávaniu čiernobielej fotografie.
Kedy ste začali s fotografovaním?Nie som profesionálny fotograf, ale baví ma fotiť už od detstva. Keď som mal asi osem rokov, dostal sa mi do ruky Flexaret. O pár rokov neskôr som si kúpil Practicu MTL 5 B, čo už bola klasická jednooká zrkadlovka. Fotky som si sám vyvolával a ochutnával som vývojku a ustaľovač. Vedel som, že to čo je kyslé, je ustaľovač. Dnes používam digitálnu zrkadlovku Nikon D80 a väčšinou, keď idem napríklad na lyžovačku, vystačím si s jedným zoom objektívom. Konkrétne mám Nikkor AF-S 18-135mm f/3.5-5.6 G IF-ED DX. Pri fotení využívam plnú automatiku, najmä ak fotoaparát koluje medzi priateľmi a niet času niečo upravovať.. V konečnom dôsledku sa nestačím čudovať, čo na fotkách nachádzam. Keď fotím ľudí a portréty ja, tak sa do záberu snažím dostať celú tvár, nech fotku vyplním. Ak to má byť portrét, tak nech je vidieť aj to, že som trebárs unavený. Podarilo sa mi urobiť niekoľko výborných a výstižných portrétov mojich kolegov na akciách. Dokonca aj takých ľudí, ktorí sa neradi fotia. Tí sa tvária úplné inak, keď ich fotí šéf, lebo sa musia nechať odfotiť. Úplné inak sa tvári obchodný partner, ktorý sa nemusí nechať fotiť. On je rád, že ho fotím (smiech).
Najradšej teda fotíte portréty?Rád fotím kvety. Okrem toho si všade, kam prídem všímam architektonické štruktúry, detaily, loga a nápisy. Priznám sa, že mám záľubu aj v typografii. Ale ako správny gurmán, najradšej si fotím jedlo. Hoc aj takým dokumentárnym spôsobom, aby som niekomu mohol vysvetliť, z čoho to pozostávalo, ako to vyzeralo. Teraz, keď mám iPad z internetu si sťahujem do špeciálneho adresára obrázky nafotených jedál, ktoré sa mi páčia. Mám v ňom vyše 450 fotiek jedál a z času na čas si ich jednoducho pozerám a pozerám. Ale napríklad, oslovuje ma aj Lomografia a alternatívna fotografia. Spravil som jednu fotku, kde je môj odraz v skle. Zaujali ma na nej rôzne odlesky a odrazy.
Fotíte aj vlastné deti?Samozrejme, svoje deti fotím, najmä počas dovolenky. Pri fotení detí sa riadim niekoľkými zásadami, ako napríklad - dostať sa objektívom na ich úroveň, aby tak vynikla ich osobnosť. Keď fotím deti, vždy som na kolenách.
Akým spôsobom ste sa učili fotiť?Stále sa učím. Študujem tutoriály na Youtube. Najmä tie o fotení jedla. Veľmi ma to baví a zaujímavé je skúšať to tak, ako to robia špičkoví fotografi – svetlo, kompozícia a celý ten proces tvorby fotografie.
RAW alebo JPG?Fotím do JPG formátu a väčšinou už potom nerobím žiadnu postprodukciu.
Prečo fotoaparát a nie kamera?Aj som uvažoval o kamere a jedného dňa ju určíte budem mať, ale fotoaparát má podľa mňa lepšie sklá. Už som sa informoval o nejakých zostavách, ktorými môžem aj fotiť aj natáčať na fotoaparát, práve kvôli tej optike. Ale počkám si, kým to bude mať dokonalý autofokus, pretože nemám pravé najlepší zrak na manuálne ostrenie.
Cestovanie patrí k vašej profesii. Balíte si na cesty automaticky aj fotoaparát?Keď môžem, tak beriem a fotím.
Je možné si fotovýbavu poistiť?Na poistenie fototechniky nemáme špeciálny produkt, avšak v rámci cestovného poistenia dávame cestovateľom, fotografom odporúčania: nenechávať si fotoaparát v hotelovej izbe, neodbavovať fotovýbavu dolu do lietadla, ale nosiť ju zo sebou na palubu a strážiť ju ako to oko v hlave. Ale tak isto by ste sa mali správať k drahej fotovýbave aj v domácnosti. Najlepšie ju niekde zamykať, do trezoru.
Je dôležité. Získavate v ňom garanciu istoty, že v prípade zdravotných, situačných komplikácií či vecných nepríjemnosti bude o vás náležite postarané. Náš základný balík je postavený tak, aby poskytoval všetko potrebné pre bežných cestujúcich. Klient má u nás na výber z viacerých programov. Podľa rozsahu krytia, alebo poistnej ochrany sú to balíčky štandardné – Reference alebo balíčky vyššieho štandardu – Komfort. Podľa počtu poistených dní sú k dispozícii tri programy: na 10 dní alebo 15 dní a celoročné poistenie. Klienti si balíčky môžu ľubovoľne kombinovať.
Zahŕňa vaše cestovné poistenie aj poistenie do hôr?Naše cestovné poistenie je postačujúce pre klientov, ktorí sa chystajú bežnú dovolenku. Znamená to, že pokrýva rekreačné športy, lyžovanie a snowbording, aj na bežnú vysokohorskú turistiku po vyznačených trasách.
Je evidentné, že rád fotografujete. Ale ste aj rovnako rád fotený?Keď ma niekto fotí, beriem to profesionálne. Vnímam to tak, že som súčasť krajinky a nie portrétu. Tak ako keď fotíte nejaké zátišie: nie som tam dôležitý ja, ale ta samotná kompozícia.
Čo by ste robili, keby ste neboli časovo limitovaný?Zoznam kníh, ktoré chcem precitať je dlhý. Nemám problém čítať knihy, či už klasické, alebo elektronické na mojom iPade. Knihy zbieram a mám ich strašne veľa. Keď sú slabé dni, prečítam dvesto strán, keď sú silné aj okolo päťsto denne. V princípe mi jedno, čo čítam. Buď sú to články v časopisoch, alebo čokoľvek iné. Napríklad, v poslednom čase si kupujem aj knižky o streetart a veľmi ma poteší, ak nájdem na ulici nejaký kvalitný nápis. Samozrejme, nie na historických budovách.
Ďakujem za čas a rozhovor. Ostáva mi len konštatovať, že je úžasné, ako otvorene dokážete vnímať detaily, nadchýnať sa drobnosťami, vecami, ktoré mnohým ľuďom unikajú...Ja som vášnivý človek. Mne sa páči všetko...(úsmev)
Foto: AXA