Nick na ephoto: DEVOTEE
Dramatická svetelná atmosféra, svištiace mraky po oblohe a kovové príšery naťahujú svoje chápadla až k vám... Takmer hororová scéna ako z filmu režiséra Ridley Scotta, avšak na svedomí ju má niekto iný.
Jeho tvorbu tu vídame často krát ako fotografia dňa. Bolo len otázkou času, kedy sa mu dostane priestor aj v ocenení najprestížnejšom. Do fotografického povedomia sa dostal hlavne svojimi kolážami, kde spája širokouhlé zábery ťažkej techniky a zábery oblačnej oblohy s dlhými časmi. Podarilo sa mu vytvoriť veľmi zaujímavú sériu, kde všetky tieto použité fotografie na nás divákov pôsobia vierohodne, bez vážnejších zádrheľov.
Ocenenie redakciou pre tento letný mesiac získava Peter Majkut
Zdravým všetkých efoťákov a foto-nadšencov!!!
V prvom rade ďakujem redakcii za ocenenie, ktoré si veľmi vážim!
Narodil som sa v septembri 1985 (Spišskej Novej Vsi). Už 26 rokov žijem v najväčšej dedine na Slovensku menom Smižany. Momentálne pracujem ako grafik prevažne 2D - print a web grafiky. Koncom ZŠ som inklinoval ku kresleniu a začal sa postupne aj skrz graffity dostavať k 2D grafike. Po strednej škole som sa po súkromných hodinách kreslenia prihlásil a absolvoval prijímacie skúšky na vysokú školu s výtvarným zameraním na UMB v Banskej Bystrici (odbor výtvarná edukácia ), ktorú som po 2-och ročníkoch neukončil. Práve na vysokej škole (2006) som sa dostal k prvému foťáku od bratranca, bol to jeden z prvých digitálnych kompaktov Ricoh RDC-5300 s 2,3 MPX :-) Počas obdobia výšky, som vôbec nefotil, keďže som nedisponoval žiadnym fotoaparátom a vôbec som netušil že po kompakte G11 (2010), sa dostanem na jar 2011 k prvej zrkadlovke. Teoreticky fotím aktívne iba od apríla minulého roku. Zrkadlovka ukázala nove možnosti vnímania času a priestoru. Voľný čas venujem fotografovaniu a následnému upravovaniu fotografii. Pohyb nájdem pri dlhých aj krátkych túrach v prírode, kde som chodieval už od 3-rokov. Je to prevažne Slovenský raj. Sem tam niečo nakreslím a namaľujem. Veľmi veľa počúvam obľúbených hudobných interpretov rôzneho žánru prevažne New-wawe, rock, jazz, reggae a elektroniky, kde nesmú chýbať hl. Depeche Mode.
Peter, tvoja galéria je tematický aj počtom fotografií bohato vybavená. Určite však diváka najviac záujmu koláže fotografií. Máš blízko k počítačovej grafike?
Ďakujem. Samozrejme je mi dosť blízka. PC je mojím každodenným spoločníkom. Kolážovaniu fotografií sa venujem veľmi rád. No vždy hovorím: Nafotiť si dobrý základ, sa nezaobíde bez úspešnej realizácie na mieste činu. Po bagrovkách je mojou srdcovkou krajinárska fotografia no s radosťou si cvaknem aj dokument-street.
Si skôr fotograf, alebo grafik?
Hmmm to je zaujímavá otázka, každá oblasť vizuálnej kultúry ma niečo do seba, ale priznám sa, že fotka ma baví o niečo viac. Najlepšie je ak tieto dva druhy grafika + foto využívam v jeden výsledný celok. Grafika ma živí, fotografia napĺňa.
Pozoruhodná je séria upravených fotografií ťažkých strojov, ktoré vyzerajú ako z inej planéty. Čo Ťa tak fascinuje na obrovských kusoch železa?
Čakal som podobnú otázku. Stroje sú pri výstavbe a budujú všetko spojené s rýchlostnou komunikáciou, na ktorej dennodenne makajú. Týmto spôsobom nám uľahčujú napríklad cestovanie. Spojenie ľudského umu a technológie robi z týchto kusov železa “tvory”, ktoré dokážu zmanipulovať veľký kus krajiny v priebehu niekoľkých mesiacov. Preto ma aj týmto spôsobom svojich schopnosti vedia nadchnúť. Stroje a výstavba diaľnice je dlhodobý proces spojený aj s dokumentom pre budúce generácie. Bude veľmi zaujímavé sledovať fotky v priebehu niekoľkých rokov, ako sa dokázala krajina nielen pod Tatrami zmeniť a čo všetko priniesla diaľnica D.
Sneh, dážď, blato, zima, horúčava… to je výzva na dobrý snímok, alebo skôr snímky. Kontakt so zemou a kamenivom sa skrz fotiek len ťažko sprostredkováva. Veľa krát je to o akčnom a nebezpečnom premiestňovaní sa po ostrých skalách a lepiacom sa blate na "bagandžách" Táto bágrová séria je taktiež mojím únikom do sveta fantázie, kde sa veľakrát porušujú aj fyzikálne zákony Zeme. A aby som nezabudol na to najhlavnejšie: fascinuje ma ich tvar, najmä pasákove stroje v čo najväčšej kategórii vzbudzujú pri reálnom kontakte rešpekt. Pri ich veľkosti, sa dá pekne vyhrať s perspektívou, ktorá je mojím vyjadrovacím prvkom, skoro u každej bágrovky.
Ako vzniká jedná koláž z ťažkými strojmi?
V prvých etapách mojej bágrovej série, som nečakal že to porastie až do takéhoto záujmu, keďže som chodieval fotiť krajinu, kde sa mi naskytol pohľad na týchto fešákov, pri ktorých som sa začal vyskytovať čoraz častejšie a doslova som ich vyhľadával.
Nájsť si čas a vybehnúť do terénu je asi prvým predpokladom, aby sa následný materiál dal ďalej využiť. Akčné fotenie priamo pri plnom nasadení strojov fotím buď z ruky alebo zo statívu do panorám, občas aj nakomponovaný jedno cvak. Prečo panoráma? Odpoveďou je už spomínaná veľkosť strojov a zdôraznenie perspektívy a priestoru, ktorý dodáva výslednej koláži potrebnú hĺbku a dynamiku.
Zásadne fotím vždy do Raw súborov, kde potom doma v pohodlí pri Macu nastáva dôležitý postproces a spracovávanie nafoteného materiálu. Veľa krát prvá idea a konštatácia stroja/strojov vzniká aj na šmíraku skrz ceruzky alebo pera. Poslednú dobu si robím aj „foto-skicu“ a to tak, že si len tak nahrubo dám dokopy už spojene snímky bez detailného orezávania do prevažne obľúbeného 16:9 formátu. Keď som s danou „skicou“ spokojný nastáva prácne spájanie nafotených panorám do jednej kompozície, ktorému predchádza samozrejme vyvolanie všetkých rawov do TIFF. súborov v 16 bit. kanály. Zvyknem meniť oblohy, ktoré si priebežne nafotím aj mimo daného dňa, nazvem to aj lovením dobrej oblačnosti a následného širokého zosnímania v bohatom rozlíšení pre budúce použitie.
Často neváham nasadzovať ND filter tzv. „big stopper“, ktorý pri dobrej sa pohybujúcej oblačnosti, vie vytvoriť zaujímavý a oku lahodiaci pohyb a dramatičnosť. Takže dobrá bágrovka musí mat aj dobrú oblohu :D Po vyvolaní a pospájaní Tiff súborov (panorám) je všetko pripravené. Orezovým perom vo Photoshope tak vyselektujem daný objekt, tak aby sa na hranách nejavili žiadne nedostatky počnúc, chromatickej aberácie, ktorú moja tokina nie až tak zvláda (samozrejme všetko sa dá už pekne odstrániť v Camera Raw). Veľmi rád používam masky. Po zkolážovaní nastáva ešte kopec úprav do požadovaného stavu (jas, kontrast, krivky, saturácia, priostrovanie...) Finálnu koláž potom preženiem cez HDR soft. (cez pseudo snímky). Výsledne Tiffko v plnom rozlíšení ďalej maskujem s originálno HDR kolážou. Často je tato etapa procesu dôležitou súčasťou výsledného spracovania, kde už dávam obrázku ten správny „look“. Pracujem poväčšinou s vysokými rozlíšeniami. Celý proces by sa dal podrobne rozpísať, no niektoré vychytávky si nechávam pre seba :-)
Zrejme kým sa dopracuješ k finálnej verzii, stojí ťa to veľa času. Koľko trvá celý proces od nafotenia až po konečnú úpravu?
....hodne času a trpezlivosti :D Nafotený materiál archivujem, potom sa k nemu s odstupom času vraciam a špekulujem. Záleží od danej náročnosti a odhodlania pri spracovávaní koláže. Asi najdlhšie som konkrétne „IVZN6-tku“ robil s rozložením na 3 dni. Najlepšie sa pracuje v neskorých nočných hodinách, kedy je kľud, pri ktorom nesmie chýbať kvalitná hudba :)
Si slobodný? Ako sa na túto časovo náročnú záľubu pozerá priateľka? Asi musí byť veľmi tolerantná.. :-)
Zatiaľ som slobodný, no zadaný :-) Priateľka je veľmi tolerantná, začo jej veľmi pekne ďakujem.Pri finalizovaní koláži je vždy mojím tvrdým kritikom :D
V posledných týždňoch mávaš dosť často fotografiu dňa. Našiel si recept ako na to? ;)
Zato vďačím aj bagrom :D Keďže na portáli som zaujal hlavne týmto štýlom. Doslovný recept neexistuje, ani taktizovanie. Dobrá fotografia si diváka nájde. Ale často sa snažím danú koláž alebo fotku spraviť tak, aby už v malom náhľade zaujala.
Mnoho ľudí tvrdí, že ak sa chceš stať dobrým fotografom, stačí sa stať dobrým grafikom. Ako sa na toto tvrdenie pozeráš ty?
V dnešnej digitálnej dobe, je podľa mňa nevyhnutnosťou ovládať aspoň základné postupy pri editácii. Samozrejme, ak je daný digitálny materiál raz zle exponovaný, a to nehovorím o obsahu, tak je aj akýkoľvek postproces a grafická úprava zbytočná. Každý má ale stále na výber akú techniku, alebo spôsob fotografovania zvolí, veď je tu aj kopec fotografov ktorý holdujú klasickej čiernobielej fotke na film bez nutnosti ovládať grafické editory (začo ich obdivujem...) .Stále je to o fotke, pekné ranné východy slnka, alebo momentky z ulice nám do foťáka sami nepadnú.
Aká je tvoja motivácia, tvoj fotografický sen?
Život je plný možností, a preto je hlavnou motiváciou samotný život a všetko čo prináša. Samozrejme rad by som navštívil a spoznal zaujímavé miesta a krajiny na svete, napríklad, také diamantové bane v Južnej Afrike alebo USA ...Detským snom je plaviť sa po Amazonke. Budem však rád ak mi zrak bude naďalej slúžiť, pretože skrz neho môžeme naďalej vnímať a zachytávať tento svet.
PEACE!
Peter, ďakujem veľmi pekne za rozhovor ! 
Pridaj komentár
