Tlac CB fotiek-canon

Nik tu o tom nepisal, tak zacnem:
Klasicka CB fotografia ma zaznam tvoreny kovovym striebrom a napriek tomu moze mat nadych z dvoch dvovodov: nadych vo svetlach dany farebou podlozky a nadych v ciernej (resp. celej sedej stupnice) dany typom halogenidu, pripadne dodatocnym tonovanim.
CB fotografia zhotovena farbotvornym vyvolavanim je ina kava a do velkej miery je zavisla na zladeny stroja, spektrofotometra, kalibracneho pruzku, ale aj dohodou o tom, co cierna vlastne je, leboo vacsina sa priklana k nazoru, ze cierna je vtedy cierna, ked je vlastne tmavomodra atd. Keby sme 8-mi z desiatich pozorovatelov pri urcitom type osvetlenia povedali, ze toto je neutrane, tak pri inom type osvetlenia by 9 z 10-tich povedalo o tom istom obrazku, ze to nie je neutralne. Je to tak preto, ze organicke farbiva obsihnute vo farebnej fotografii poskytuju pri roznych typoch osvetlenia rozne vysledky. Existoval jeden CB fotopapier, ktory sa vyvolaval vo farbotvornej chemii, ktory bol citlivy k celemu spektru farieb, ale spektralna odrazivost bola neutralna kvoli svoj skladbe, pretoze obsahoval iba jednu vrstvu - neutralnu sedu. Volal sa Ektamax. Bol mimoriadne oblubeny v analogovych minilaboch, pretoze nebolo potrebne nic ladit, vysledok bol vzdy neutralny. A predsa sa nasili zakaznici, ktori kvoli vyssie opisanemu efektu produkciu na tomto papieri odmietali.
Este komplikovanejsie je to s ink-jetom. Jednak preto, ze to o farbivach a osvetleni plati rovnako, navyse je tu este nemoznost tlacit sedu stupnicu iba z jednej farrby celeho CMYK systemu u tych najlacnejsich tlaciarni. Vacsina modernych tlaciarni vsak ma okrem ciernej (K) este jednu farbu - fotociernu, resp tmavosedu farbu. (Cierna je casto duplikovana - jedna sa pouziva pre leskle podlozkya jedna pre matne podlozky - kvoli tzv brozingu). Taketo tlaciarne maju pred tlacou moznost vyberu talcit CB z celeho CMYK, alebo len z farby ciernej (pripadne sedej navyse).
Preco sa pouzivaju pri pigmentovych farbach viacere intenzity jednej farby a preco sa vyrobcovia uchyluju az 10000 DPI je jasne. Plna farba sa dosahuje uplnym pokrytim plochy farbou. 50 percentna sa dosahuje tak ze drobnymi bodkami je pokryta len polovica plochy a jednotlive puntiky uz vidno volnym okom. No a povedzme 2 percentna farba sa dosahuje tak, ze plochu pokryva len 2 percenta puntikov a pri najblizsom znizeni sytozti, ci denzity dojde k vytvoreniu ostreho rozhrania medzi jedno a nula precentnym pokrytim. Vsade tam, kde 100 percentny pigment uz na ploche zacne tvorit viditelne body pouzije sa povedzme 2x tolko pigmentu tej istej farby, ale mensej intenzity (teda foto, alebo light farby).
Ako to robi tlaciaren Canon 4850 neviem, ale urcite sa to da zistit z navodu na obsluhu. No a na zaver mozem povedat, ze EPSON P50 tu moznost robit CB fotky len z jednej (ciernej) farby ma.

Ak si kupis daky neoriginalny atrament a nemas k nemi ICC profily, tak co aj cakas?

A ja som pisal, ze aj na originaloch toneroch a papieroch nadych na cb vznikne. . .

Podľa toho, čo som čítal, aj Canon 9500 má za istých okolností \"nádych\".
Ale veď na to je kalibrácia a profily. Ak chcete tlačiť bez nádychu, zmierte sa s tým, že bez HW kalibrácie to nejde.

Kalibrácia výrazne pomôže aj lacnejšej tlačiarni - kalibruje sa samozrejme tandem - konkrétny typ papiera spolu s atramentom.

S veľkosťami kvapiek by som to nebral tak tragicky, pokiaľ výstavné fotky o veľkosti A4 alebo dokonca A3 nemienite študovať pod lupou.
Aj pri klasike formátu 10x15cm na mojej relatívne lacnej Pixme (5 atramentov), ale kvapôčky veľkosti 1 pikoliter, sú bodky aj v najsvetlejších odtieňov tak malé, že voľným okom, hoci aj veľmi zblízka sa musím snažiť, aby som ich vôbec rozoznal.

Sýtosť farieb a gamut je pritom na kvalitnom papieri citeľne lepší, ako klasické fotky z minilabu.

\"Sýtosť farieb a gamut je pritom na kvalitnom papieri citeľne lepší, ako klasické fotky z minilabu.\"
Nemyslym, ze je to pravda.

myslieť nemusíš,ale je to tak...

Mám veľa vzoriek na Canon, Tecco, Harman aj Hahnemuhle papieroch - asi viac ako 80 druhov papiera a niektoré papiere otestované na dye-ink aj pigmentovej tlačiarni. Pre každý druh papiera urobená farebná aj ČB fotka a ťá istá fotka bez úprav na všetkých papieroch aby bolo vidno iba vplyv materiálu. Prípadne aj nejakých 10 druhov klasických papierov pre chemický čiernobiely proces. Ničo z minilabov ale len z troch typov chemických a jedného suchého labu. Všetko k nahliadnutiu v BA - ak je záujem tak viac cez poštu - dá sa na to mrknúť...

No. . . a je to. . . keď príde konečne odborník

Nie je.

ja ta presviedčať nejdem, 99% minilabou na sk mi spraví horšie foto ako ja na Canon multifunkčnej tlačiarni a to ani nevravím keď to tlačím na Lyson.

Uhuhaha....

bacha aby ti nezabehlo

A cimze to tlacis, ze nas tak porazas?

vieš,teória a prax sú dne rozdielne veci a nie vždy sa zhodujú,pre mňa je podstatné to čo mám na papieri a nie 3D graf a podobné hovadiny,teda v tomto prípade mňa teória vôbec nezaujíma... dobrú.

No, vies jedna vec je beztrestne tu osocovat a druha je potom rychlo stiahnut chvost, ked chybaju argumenty. Takto konaju podla mna obycajni sraci.

no neviem kto tu koho osocuje jedine tak Ty....

boze nemam rad fora, nerad pisem na internet prave kvoli tymto silnym reciam...Kazdy na internete je silny ale v skutocnosti ked sa s nim stretnes je ticho. Ach jo...
Ale diky ze ste napisali, dufam ze mi peter marek pomoze s mojim rozhodovanim.

Tak v tomto pripade by si sa divil veru ))

Hanbim sa. Ale mam svoje zivotne pravdy.