Srnec lesný (capreolus capreoslu

Celé sa to začalo predvčerom, keď som sa vybral na prechádzku, ako inak s foťákom. Snežilo, keď som zrazu zbadal na jednom mieste srnčiu. Z takej diaľky som nevedel určiť čo to je. Pozrel som na hodinky, 10:59. Povedal som si: "Zajtra od 8 tam sedím". Po obhliadnutí terénu som zistil, že tam je zakŕmené, a tým pádom chodí pravidelne. Tak o štvrť na deväť sme s kolegom sedeli v starej búde. Ďalej ju budeme používať ako kryt. Tak sme sedeli, a zabávali sa na sýkorkách, červienke a iných vtákoch, ako sa prehrabávajú v krmive. Bolo pol desiatej, a kolegovi vravím, treba dávať pozor. Srnčia tu môže byť čo nevidieť. A bolo tak. Započúvam sa do ticha, ktoré je prerušované iba štebotaním sýkoriek. Počujem staré známe šuchotanie lístia. Pozrieme na seba s kolegom, vieme o čo ide. Drgne do mňa a hovorí : "Už ho vidím, tam je." Ja som ho nevidel.Čakám, a vidím ako tými svojími ladnými pohybmi kráča srnčia zver. Jeden kus. Pozriem sa do hľadáčika, medzi ušami vidím parôžky. Tak rýchlo doostrujem, ako vždy - ručne. A mačkám spúšť. Srnček ihneď zvedavo dvíha hlavu, a pozerá sa na nás. Stíham urobiť ešte dva zábery a on pomaličkými krokmi odchádza do kríkov. Odtiaľ na nás ešte pozrie, akokeby hovoril: "Keď tu skončíte, dajte vedieť! Ja sa potom vrátim." :)