Ja som chcel íst do Grécka. Veľmi sa mi páči farba tamojšieho mora, skaly, príroda.... Zvyšok celej rodiny bol však za Chorvátsko. A ako už je tradícia u nás, nikdy si dopredu nič nezajednávame, lebo ešte nevieme, kde nakoniec skončíme. Takže ide sa na blink.
Z Bratislavy sme odchádzali okolo 23.hod. Mrholilo, a ako sme prekročili maďarské hranice, tak to mrholenie sa zmenilo na poriadny dážď. Okrem toho začalo poriadne fúkať a výrazne sa ochladilo. Po nejakých 300 km sme si dali cik-pauzu a s drkotajúcimi zubami sme sa snažili vytešovať, že ideme na dovolenku.
Počasie sa podstatne zmenilo až v Chorvátsku, ked sme prešli tie ich kopčiská tunelom Sveti Rok, ktorý bol dlhý takmer 6km. Ale akonáhle sme vyšli z tunela, svietilo vonku krásne slniečko a aj na nás začalo celkom pripekať.
Nakoniec naša cesta skončila na ostrove Murter, ktorý sa nachádza medzi Biograd u moru a Šibeníkom. Neviem či sa ho dá nazvať takým pravým ostrovom, lebo od pevniny ho delí malý padací most.
Napriek tomu, že sezóna bola v plnom prúde, sa nám asi po 2 hodinách hľadania nakoniec podarilo nájsť si celkom pekné ubytovanie. Určite by to bolo jednoduchšie keby nás nebolo 11 :-)
Ale už vás nebudem trápiť čítaním, a tu je zopár fotos:
Každé ráno sme si dopĺňali cukor týmito mňamkovými figami
More bolo nádhernej farby... a voda teplúčka ako polievočka.
Prístup do mora bol väčšinou zo skál. Ale nachádza sa tu aj veľa zátok kde je jemný štrk alebo piesok (preto tá krásna farba mora).
Naše bláznivé skoky z móla.
Jedna západofka...
...a ešte jedna. V pozadí rybárska loď, kde nám predali ryby na večernú grilovačku.
Vylovené poklady z mora.
Celkom sa mi zapáčilo šnorchlovanie, pozorovanie života pod vodou, vyťahovanie morských príšer... až som na to doplatil. Z hĺbky asi 7m sme vylovovali mušle, ktoré zostali po morských ježkoch. Pri jednom takom ponore som zo dna uchmatol mušľu a celý vytešený som sa ponáhľal hore, lebo tam dole sa mi už dajak začínalo zle dýchať. Pri tom som si ale nevšimol skalný previs nado mnou a tak sme sa zrazili hlavami. To by nebolo až take zlé ako to, že práve na tom mieste bol pricucnutý ježo. Tak sme si dali hlavičky a ja som si na breh odniesol 25 pichliačov v hlave. Vdaka Bohu, nič mi z toho nebolo. Moja najdrahšia manželka mi to vydezinfikovala a bolo. (Inak, super prostriedok na to je ocot. Ten rozkladá vápnik. Takže aj morských ježkov :-)) Ani som s tym nemusel bežať k doktorovi, lebo ako mi dorastala koža, pichliače samé vychádzali na povrch a dali sa vytiahnúť.
Bolo by toho mnoho čo by som sem mohol ešte napísať. Ale ako sa hovorí: ...lepšie je raz vidieť ako 100-krát čítať :-)
Z Bratislavy sme odchádzali okolo 23.hod. Mrholilo, a ako sme prekročili maďarské hranice, tak to mrholenie sa zmenilo na poriadny dážď. Okrem toho začalo poriadne fúkať a výrazne sa ochladilo. Po nejakých 300 km sme si dali cik-pauzu a s drkotajúcimi zubami sme sa snažili vytešovať, že ideme na dovolenku.
Počasie sa podstatne zmenilo až v Chorvátsku, ked sme prešli tie ich kopčiská tunelom Sveti Rok, ktorý bol dlhý takmer 6km. Ale akonáhle sme vyšli z tunela, svietilo vonku krásne slniečko a aj na nás začalo celkom pripekať.
Nakoniec naša cesta skončila na ostrove Murter, ktorý sa nachádza medzi Biograd u moru a Šibeníkom. Neviem či sa ho dá nazvať takým pravým ostrovom, lebo od pevniny ho delí malý padací most.
Napriek tomu, že sezóna bola v plnom prúde, sa nám asi po 2 hodinách hľadania nakoniec podarilo nájsť si celkom pekné ubytovanie. Určite by to bolo jednoduchšie keby nás nebolo 11 :-)
Ale už vás nebudem trápiť čítaním, a tu je zopár fotos:
Každé ráno sme si dopĺňali cukor týmito mňamkovými figami
More bolo nádhernej farby... a voda teplúčka ako polievočka.
Prístup do mora bol väčšinou zo skál. Ale nachádza sa tu aj veľa zátok kde je jemný štrk alebo piesok (preto tá krásna farba mora).
Naše bláznivé skoky z móla.
Jedna západofka...
...a ešte jedna. V pozadí rybárska loď, kde nám predali ryby na večernú grilovačku.
Vylovené poklady z mora.
Celkom sa mi zapáčilo šnorchlovanie, pozorovanie života pod vodou, vyťahovanie morských príšer... až som na to doplatil. Z hĺbky asi 7m sme vylovovali mušle, ktoré zostali po morských ježkoch. Pri jednom takom ponore som zo dna uchmatol mušľu a celý vytešený som sa ponáhľal hore, lebo tam dole sa mi už dajak začínalo zle dýchať. Pri tom som si ale nevšimol skalný previs nado mnou a tak sme sa zrazili hlavami. To by nebolo až take zlé ako to, že práve na tom mieste bol pricucnutý ježo. Tak sme si dali hlavičky a ja som si na breh odniesol 25 pichliačov v hlave. Vdaka Bohu, nič mi z toho nebolo. Moja najdrahšia manželka mi to vydezinfikovala a bolo. (Inak, super prostriedok na to je ocot. Ten rozkladá vápnik. Takže aj morských ježkov :-)) Ani som s tym nemusel bežať k doktorovi, lebo ako mi dorastala koža, pichliače samé vychádzali na povrch a dali sa vytiahnúť.
Bolo by toho mnoho čo by som sem mohol ešte napísať. Ale ako sa hovorí: ...lepšie je raz vidieť ako 100-krát čítať :-)
Pridaj komentár
