S dovolením autora, môjho dobrého priateľa Petra Kefo Šranka, uverejňujem jeho glosu o FOTOCENTRIZME. Kto je lenivý si ju prečítať, tak rádio Regina uverejnila aj jej fonetickú podobu.
O fotocentrizme.
Pred pár rokmi sme robili hrebeňovku Nízkych Tatier. Na Chabenci sa k nám prihlásil neznámy chalan, cudzinec, aby nás upozornil na kamzíky za zákrutou. Priložil si k hlave dva vztýčené ukazováky a šepkal goats, goats. Teda kozy, kozy. Rozumeli sme mu, lebo sme evidentne mali podobnú slovno-pohybovú zásobu angličtiny.
Celý ten deň sme potom šli spolu. Dozvedeli sme sa, že je to Nemec, právnik, ale po pár rokoch ho to prestalo baviť. Cítil na sebe stigmu za svoj národ kvôli druhej svetovej vojne a koncentračným táborom. Vybral sa teda z domu pešo cez celé Nemecko, Rakúsko a Slovensko do Osvienčimu. Na ceste bol už tri mesiace, blížil sa k cieľu.
Na Ďumbieri mi na požiadanie urobil vrcholové foto, ale seba odfotiť nenechal. Vraj načo. Necestuje kvôli iným, ale kvôli sebe. A sebe fotky ukazovať nemusí. Pre mňa bolo nepredstaviteľné, že by som z trojmesačnej cesty nemal ani jeden záber.
Treba poznamenať, že v dnešnej dobe je takýto cestovateľ výnimkou, ba priam až exotom. Trend je opačný. Každý fotí ako divý, stačí len natiahnuť ruku. Už dávno prestal byť najlepším kamarátom cestovateľa Samuel Spúšť, familiárne Samo Spúšť. Stále častejšie sa objavujú palice na selfie a je len otázkou času, kedy si do batohu začneme pribaľovať malý dron, ktorý okolo nás bude lietať ako kolibrík okolo kvetu a automaticky fotiť svojho pána ako stredobod scény. Ľudstvo dlho verilo, že Zem je stredom vesmíru a Slnko sa okolo nej otáča. Potom sa nám vyjasnilo a na nejaký čas sme uverili, že to Zem sa otáča okolo Slnka. Ale vývoj ide po špirále. Po geocentrizme a heliocentrizme človek dospel na najvyšší vývojový stupeň – fotocentrizmus. Stredom vesmíru som Ja, okolo mňa sa točí môj fotoaparát a celý svet je za mnou. No neodfoť to!
http://bb.regina.rtvs.sk/ranna-glosa/82388/o-fotocentrizme
P. S. Komentáre pod članočkom sú vítané...