Včera som mala možnosť dostať sa do Hačovej jaskyne ktorá nieje pre verejnosť prístupná ( ide sa tam na vlastnú zodpovednosť ) . Bola objavená 4.2.2001 pánom Hačom po ktorom je aj pomenovaná . Pre mňa bol vskutku zážitok nakoľko som si namýšlala že mám klaustrofóbiu , až v jaskyni sa ukázala pravda a môžem zodpovedne povedať : " nie nemám klaustrofóbiu " :). Vchádzali sme cez tento otvor
Ďalej boli rebríky a prvá miestnosť kde bol aj priestor na postavenie ( minimálne 2/3 cesty sme sa plazili cez škáry medzi skalami ) .
Toto bol pohľad z rebríka
malé jazierko
V tejto miestnosti sme sa čakali na ostatných členov skupiny . Potom sme sa vybrali ďalej postupne skúmať zákutia Hačovej jaskyne . Pomaly sme postupovali v pred a jaskyňa nám ukazovala svoje tajomstvá . 
Temné zákutia , tajomné uličky cez ktoré sme sa štverali . Miestami to vyzeralo že aj neprejdeme ale nakoniec sme našli správnu cestu . Pre mňa to osobne bola náročná expedícia nakoľko nie som fyzicky zdatná osoba vďaka tomu že som dlhodobo zanedbávala svoje aktivity . Ale v tomto roku sa to snažím napraviť :)
Ondro :)
Tu si dal dolu blúzu aby vyzeral čistejšie :)
Celkom zábavná príhoda z jaskyne je stímto týpkom Marekom ( v pravo na foto ) vbehli sme do menšej miestnosti a Marek začal jačať jak ženská " áááá netopier " tak sa naľakal netopiera že vrešťal až sa hory otriasali . Nezazlievam mu to asi aj ja by som sa poľakala keby som ho zbadala prvá ( mal smolu že šiel prvý )
Ďalej sme postupovali a objavovali . Našli sme takéto mini jazierko , s ktorého bude časom stalagmit .
Síce to potrvá ale raz bude :)
Ako sme tak liezli objavovali sme nové možnosti jaskyne a aj naších schopností . Môžem zodpovedne povedať že jaskyňa preverila moje schopnosti a som nesmierne hrdá na to že som ju zdolala ja osobne . Boli miesta kde som si myslela že " do frasa asi tu zostanem " ale napla som všetký sily a svaly a šplhala a štverala som sa len aby som tam nezostala .Prebehli sme celých 700 metrov , všetky odbočky a križovatky , v podstate celú jaskyňu okrem posledných cca 20 metrov až k jazierku kde som nemala odvahu ísť nakoľko tam bolo asi 15-20 cm blata a asi by som nevyliezla ( možno niekedy inokedy sa tam dostanem ). Pre mňa to bol zatiaľ osobne najväčší zážitok aký som mohla zažiť . Chcem sa poďakovať môjmu najlepšiemu bratovi , za to že mi umožnil zúčastniť sa tejto expedície a aj chalanom v skupine ktorí mali toľko trpezlivosti so mnou .
Ďakujem všetkým a myslím to uprimne , vďaka Vám a mojim bláznivým nápadom som objavila čo je vo mne
Ešte raz Ďakujem
PS: Fotky v jaskyni bolli snímané malým kompaktom , nakoľko zkadlovka by nemala šancu prežiť v určitých úsekoch
Na záver takto som vyzerala ja a moje veci po výstupe z jaskyne 
A takto vyzerajú mojé kolienka po expeedícii , nebanujem pôjdem znova , tá bolesť a svalovica za to stoja 
Pridaj komentár
