Novinka na poli filmovej fotografie z dielne Kodaku
Nalejme si čistého vína priatelia: žijeme v dobe digitálnej, nové produkty v oblasti filmovej fotografie sú veľkou vzácnosťou, či už ide o nové fotoaparáty, filmy, chemikálie, papiere, nehovoriac už o príslušenstve pre tmavú komoru. O to príjemnejším prekvapením bolo uvedenie nového filmu od spoločnosti Kodak v septembri 2008. Áno, film je síce už viac ako dva roky na trhu, avšak vzhľadom na prílev nových výrobkov vo svete filmu stále možno hovoriť o novinke.
Čo teda sleduje výrobca filmov vývojom úplne novej emulzie? Odpoveď je jednoduchá: trh pre nový film tu stále je, dokonca rastie. Či tomu veríte alebo nie. Firma Kodak nie je žiadnym nováčikom, či už na poli klasickej filmovej alebo digitálnej fotografie, a preto vie presne prečo a pre koho vyvíja nový film.
Kodak je tak zatiaľ posledným výrobcom, ponúkajúcim úplne nový film, ktorý nie je pokračovateľom žiadnej predchádzajúcej rady ani modelu, navyše sa firma a jej vývojári rozhodli pre veľmi šikovný ťah. V dnešnej dobe drvivá väčšina fotografov film skenuje (tzv. Hybrid Photography). Nie je problém skenovať diapozitív alebo čierno-biely film, problémom je často farebný negatívny film, najmä prítomnosť oranžovej masky. Táto slúži na kompenzovanie prípadných nezrovnalostí v jednotlivých farebných vrstvách, skeneru však spôsobuje problémy. Cieľovou skupinou pre tento film sú teda fotografi, ktorí stále fotografujú na film, ale následne po vyvolaní filmy spracovávajú digitálne.
Technológia a popis filmu
Podľa popisu výrobcu je Ektar negatívnym filmom s najjemnejším zrnom na trhu, vyznačujúci sa veľmi sýtymi farbami, výnimočnou ostrosťou a výbornými vlastnosťami pri skenovaní. Superlatívmi teda výrobca nešetrí. O tom, že nepreháňa, svedčí aj rad cien, ktoré tento film počas svojho krátkeho života získal. Ocenenie TIPA 2009 za najlepší film, ocenenia Professional Photographers´ Hot One Award za roky 2009 aj 2010 a American Photo Editor´s Choice Award 2009 hovoria sami za seba.
Pri vývoji a výrobe Ektaru boli použité viaceré osvedčené technológie firmy Kodak:
- mikro štruktúra zŕn tzv. T-grain pre ideálne skenovanie
- Kodak Vision technológia pre veľmi jemné zrno
- optimalizovaná spektrálna citlivosť emulzie pre saturované farby
Niekoľko technických údajov podľa výrobcu.
Priebeh testu
V priebehu testu som použil dva fotoaparáty Nikon F80. V jednom tele bol film Kodak Ektar a v druhom Fuji Reala. Battery grip bol pripevnený na statív a fotoaparáty boli vymieňané cez bartery grip. Tým som ušetril nosenie dvoch statívov alebo vymieňanie fotoaparátov na statíve. Objektívy boli použité identické na oboch telách. Fotky boli vyhotovené v časovom odstupe rádovo niekoľko sekúnd medzi oboma filmami, a tak bolo zaručené fotografovanie pri identickom svetle. Po vyvolaní boli oba filmy scanované na kinofilmovom skeneri Nikon CoolScan V ED, pri rozlíšení cca 5959 x 3946, 4000 dpi, v profile Nikon RGB a 48 bitovej farebnej hĺbke a do formátu TIFF. Bola použitá funkcia ICE na odstránenie škrabancov a prachu zo snímaných políčok, výsledná veľkosť súborov je cca 140 MB.
Fotografie som spracoval v programe Photoshop CS5 nasledovne: orez (pri skenovaní dochádza ku skenovaniu kúska filmu okolo samotného políčka), prevod do farebného prevodu Adobe RGB a prevod na 300dpi, následne zmenšenie na konečné rozlíšenie 1400 pix (dlhšia strana). Iným úpravám som sa zámerne vyhol, aby som do testu nevnášal ďalšie premenné, ale skôr som sa snažil prezentovať filmy v čo možno najčistejšom podaní. Samozrejme, pri pokročilejších úpravách je možné z oboch filmov dostať oveľa viac, odstránenie šumu, doostrenie, pridanie kontrastu, úprava/korekcia farieb, atď.; možnosti sú takmer neobmedzené. Prikladám aj niekoľko spracovaných fotografií, s úpravami farieb, tonality, kriviek a pod.
Fotografie
Technické detaily dajme bokom, pozrime sa na výsledky. Ešte pred tým vás ale upozorním, že nejde o žiadny technokratický test, ale čisto o fotografie, moje (síce krátke) skúsenosti a pocity z používania, ako aj samotné výsledné fotografie. Aj preto som zvolil formu porovnania filmu Kodak Ektar s iným filmom. Najskôr som chcel porovnanie s krajinárskou klasikou Fuji Velvia ISO 50, ale toto porovnanie by nebolo objektívne. Ide totiž o odlišné technológie filmu (pozitív vs negatív), rozdielne ISO (50 vs 100), ako aj zamýšľané použitie filmu (Velvia bola vyvíjaná ako film pre krajinárov, Ektar skôr ako film pre všeobecnú fotografiu). Voľba teda padla na Fuji Reala ISO 100. Dôvodov bolo viacero. Je to môj dlhodobo obľúbený negatívny film a svojimi vlastnosťami a použitím je asi najbližšie ku Ektaru. No a ako to celé dopadlo? Nech sa páči, tu sú výsledky:
Reala : 1/8 s @ F16, polarizačný filter. | Ektar: 1/8 s @ F16, polarizačný filter. |
Reala: 1/8 s @ F16, bez filtrácie. | Ektar: 1/8 s @ F16, bez filtrácie. |
Reala: 1/30 s @ F16, polarizačný filter. | Ektar: 1/30 s @ F16, polarizačný filter. |
Reala: 1/500 s @F4. | Ektar: 1/500 s @F4. |
Reala: 1 s @ F32, polarizačný filter. | Ektar: 1 s @ F32, polarizačný filter. |
Reala: 4 s @ F22. | Ektar: 4 s @ F22. |
Reala: 1/60 s @ F11, polarizačný filter. | Ektar: 1/60 s @ F11, polarizačný filter. |
Hodnotenie filmu
Celkovo môžem film Kodak Ektar hodnotiť ako špičku medzi súčasnými negatívnymi farebnými filmami. Zrno? Vynikajúce, nevtieravé, jemné. Samozrejme mierne výraznejšie ako pri pozitívnych filmoch, ale medzi negatívnymi filmami ide o veľmi jemné zrno. Ostrosť filmu je mierne lepšia ako pri Fuji Reala, ale naozaj len minimálne. Kontrast filmu je tiež výborný, vyšší ako pri Fuji Reala. Podanie farieb je rovnako vynikajúce, aj keď hneď na prvý pohľad rozdielne ako pri Fuji Reala. Nie každému bude vyhovovať, niekoho možno sklame podanie odtieňov zelenej, ale mne osobne vyhovuje viac. V priamom porovnaní s Fuji Reala je zelená farba menej saturovaná, s posunom do modra, Fuji Reala má podanie zelenej farby viac do teplých odtieňov. Odtiene zelenej farby sú však pri Ektare viac separované; v prípade Realy sa trocha zlievajú. Podanie modrej farby je jedným slovom nádherné, použitie polarizačného filtra pri nízko položenom slnku si preto treba dobre rozmyslieť, aby nedošlo k surrealistickému stmaveniu oblohy. Pleťové tóny sú príjemné a prirodzené. Žltá a jej odtiene sú výborné, veľmi reálne. Pri dlhých expozíciách sa film správa dobre a nedochádza k nečakaným prepalom. Navyše farebný posun je minimálny, nebadateľný; Fuji Reala už napríklad pri expozícií 4 sekúnd mala farebný posun do ružovo-oranžova, efekt hneď viditeľný a pre mňa nežiaduci. Veľký rozdiel medzi týmito dvoma filmami je v nastavení bielej. Kým Reala je univerzálnejšia a nereaguje na zmeny v teplote svetla až tak výrazne, Ektar je oveľa citlivejší, niekde na pol ceste smerom ku Fuji Velvia RVP a to je fakt, s ktorým sa treba naučiť pracovať. Tiene reagujú mierne do modra, podobne ako pri sérií filmov Fuji Velvia (RVP, RDP III).
Je teda Kodak Ektar natoľko dobrý, aby som ho začal používať pravidelne namiesto Fuji Reala? Myslím, že áno. Nevravím, že je to film lepší a Fuji Reala je zlá. Každý z nich má svoje pre a proti, každý film má svojich spokojných používateľov. Ektar mi však pripadá ako univerzálnejší film, s krásnymi reálnymi farbami, výbornou ostrosťou a kontrastom, minimálnym zrnom a expozičným rozsahom, pre ktorý sa oplatí „úlet“ od diapozitívov ku negatívnym filmom. Vo filmovom fotoaparáte ho mám odteraz založený stále namiesto Fuji Velvia RVP a viem, že môžem naň fotiť deti, makro a aj krajinu, všetko vo výbornej kvalite. V prípade, že idem fotiť len krajinu, Fuji Velvia RVP je voľba číslo jedna, ale ako všeobecný film na rôzne použitie je Kodak Ektar dobrou a univerzálnou voľbou.
Na záver len poznámka ku samotnej rolke. Je na nej miesto na poznámky, čo sa možno bude zdať ako detail, ale je to dôležitý detail. Ak pracujete len s jedným fotoaparátom a chcete uprostred rolky vymeniť film, je potrebné si zaznačiť, na ktorom políčku ste s filmom skončili. Pri opätovnom založení daného filmu do fotoaparátu tak budete vedieť, na ktoré políčko je potrebné film manuálne previnúť. Drobnosť, ale užitočná.
Zaujímavé testovanie filmu a jeho porovnanie s Fuji Velvia RVP ISO 50 je možné nájsť aj na stránkach britského fotografa menom Tim Parkin:
http://www.timparkin.co.uk/blog?page=3
Vzájomné porovnanie viacerých filmov, vrátane Kodak Ektar, je tiež možné nájsť aj v piatom čísle online magazínu Great British Landscapes:
http://www.landscapegb.com/2010/12/a-colour-film-comparison/
Poďakovanie
Moja veľká vďaka patrí Julovi Kotusovi za zapožičanie Nikonu F80, ďalej Robovi Štefankovi za scanovanie filmov a technické rady pri ňom, ako aj pánom z firmy Fotoservis s.r.o. za kvalitné vyvolávanie filmov.