Bratislava, 25.10.2011 - Unikátna výstava občianskeho združenia Dvojfarebný svet a slovenských fotoreportérov Márie Candrákovej a Tomáša Halásza prináša pohľad na každodenný život sirôt nakazených vírusom HIV, ich radosti, hranie, ale aj trápenie.
Od 26. októbra do 4. decembra 2011 v priestoroch Výstavnej siene Starej radnice, Múzea mesta Bratislava budú môcť návštevníci spoznať cez fotografie život 143 detí z piatich slovenských detských domovov z projektu House of Family v Kambodži.
HIV predstavuje v krajinách tretieho sveta hrozbu už po desaťročia. Deti v Kambodži dostávajú do tela časovanú bombu už pri narodení, alebo po ňom. Boj proti HIV a chudobe bol by v tejto rozvojovej krajine bez pomoci prakticky nemožný. Preto sa Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety rozhodla pred deviatimi rokmi zriadiť projekt House of Family. Tvorí ho päť detských domovov s poskytovanou liečbou HIV. Fotoreportéri Mária Candráková a Tomáš Halász navštívili slovenské projekty v dvoch mestách Kambodže Phnom Penh a v Sihanoukville. Nafotili autentické zábery detí, aké boli doposiaľ rôznymi organizáciami zobrazované väčšinou v odlišnom svetle, plnom smútku a beznádeje. „S deťmi v House of Family sme prežili niekoľko dní. Hrali sme sa s nimi, jedli, smiali. Ich bežné dni sme sa snažili zachytiť aj na fotografiách. Okamihy životov detí, ktoré bojujú so zákernou chorobou," priblížil fotoreportér Tomáš Halász. Dvadsať jedna čiernobielych fotografií rozmerov 75x50 cm predstavuje tešenie sa zo života, hru, vzdelávanie, ale aj bolesť a nevyhnutnú špeciálnu zdravotnú starostlivosť. Fotografie prinášajú pozitívnu energiu a radosť, ktorú zo seba deti vyžarujú. „Ich životy sú vďaka pomoci slovenských organizácií oslavou, nie bolesťou a smútkom,“ povedala fotoreportérka Mária Candráková. „Fotografie Márie Candrákovej a Tomáša Halásza sú pre mňa obrazovými metaforami. Metaforami každodennosti. Nevydierajú ma, ale osobne sa ma dotýkajú. Nútia ma premýšľať. Premýšľať o tom, aký vzácny môže byť, pre nás taký samozrejmý poobedňajší detský spánok, futbal s kamarátmi, narodeninová torta,“ vyjadril sa kurátor výstavy Filip Vančo, člen galérie Photoport.
Záštitu nad výstavou prevzala manželka prezidenta Slovenskej Republiky Silvia Gašparovičová.
Výstava, ktorej fotografie budú v deň vernisáže poskytnuté na dražbu sa uskutoční v priestoroch Výstavnej siene Starej radnice, Radničná ulica č. 1 v Bratislave. Fotografie, ktoré počas charitatívnej dražby nenájdu svojho kupcu, budú poskytnuté na predaj počas celého trvania výstavy a po nej prostredníctvom sociálnej siete facebook. Výťažok z predaja fotografií použije Občianske združenie Dvojfarebný svet v plnej výške na zabezpečenie starostlivosti o deti v domovoch House of Family.
www.dvojfarebnysvet.sk, www.mariacandrakova.com, www.tomashalasz.com, www.photoportgallery.com
HOUSE OF FAMILY, KAMBODŽA - ďalšie informácie
Bez humanitárnej a rozvojovej pomoci by bol boj proti HIV a chudobe v Kambodži, podobne ako v iných rozvojových krajinách, prakticky nemožný. V krajine pracuje množstvo neziskových organizácií, ktoré pomáhajú zakladať nemocnice, sirotince, či školy. Okrem mnohých iných tu pôsobia aj známe osobnosti, ako napr. Nadácia Billa Clintona, ale aj nadácia Angeliny Jolie, či českej modelky Petry Němcovej. Aj Slovensko je v humanitárnej pomoci Kambodži veľmi aktívne.
V priebehu posledných desiatich rokov prišlo do hlavného mesta Kambodže Phnom Penhu niekoľko organizácií s cieľom pomôcť zastaviť šírenie HIV a riešiť jeho dôsledky, na ktoré doplácali životom najmä deti. Jednou z nich bola Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety.
Vysoká škola prevádzkuje a spolufinancuje v dvoch Kambodžských mestách päť domovov pre deti, z ktorých väčšina je nakazená vírusom HIV. 143 detí vo veku od troch do sedemnástich rokov sú zväčša sirotami, alebo polosirotami, ktoré v dôsledku AIDS stratili svoju rodinu a zostali opustené. Niektoré z nich boli nájdené na smetisku, iné v sex baroch, armáde, alebo len tak, na ulici. Príkladom sú chlapci Cena a Lep, ktorí boli nájdení v uliciach Phnom Penhu v krátkych nohaviciach a na hrudi mali napísané fixkou iba mená. Rodina sa ich pravdepodobne zbavila po zistení ich HIV pozitivity. Liečba v tom čase nebola v Kambodži verejne dostupná. Nikdy sme sa nedopátrali ich rodiny ani minulosti.
Detské domovy s poskytovanou liečbou HIV známe pod spoločným názvom HOUSE OF FAMILY vznikali postupne v rokoch 2003, 2006, 2008, 2009 a 2010 a 143 deťom dnes poskytujú sociálnu starostlivosť, ubytovanie, oblečenie, stravu, školské a predškolské aktivity, lekcie angličtiny, voľnočasové aktivity, výchovné programy a 24-hodinovú zdravotnú starostlivosť, vrátane HAART– vysokoaktívnej antiretrovírusovej liečby, laboratórneho testovania a monitorovania zdravotného stavu, profylaxie a liečby oportúnnych infekcií. Odbornú starostlivosť zabezpečujú lekári a sociálni pracovníci zo Slovenska a kambodžskí pracovníci. Liečba je zabezpečovaná aj v spolupráci s National pediatric hospital a Pasteurovým inštitútom v Kambodži.
Občianske združenie Dvojfarebný svet sa k projektu House of Family pripojilo v roku 2008, kedy jeho zriaďovatelia Juraj Benca a Martina Bencová Utešená otvorili a prevádzkujú jeden zo súčasných piatich detských domovov. Od roku 2009 Dvojfarebný svet organizuje pre House of Family aj projekt s názvom Adopcia na blízko pre Kambodžu. Pomocou programu individuálnej podpory detí, môžu jednotlivci zo Slovenska podporovať dieťa z projektu House of Family a to finančne a prostredníctvom kontaktu, ktorý s ním udržiava.
Odbornú zdravotnú a sociálnu starostlivosť deťom v House of Family zabezpečuje prostredníctvom lekárov a logistov Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety. Škola je zároveň garantom projektu.
VZNIK VÝSTAVY HOUSE OF FAMILY
Chceli prísť do Kambodže na dva dni a zostali týždeň. Cestovanie fotoreportérov Márie Candrákovej a Tomáša Halásza oživili deti z projektu House of Family, ktoré ich zlomili svojou prirodzenosťou, veselosťou a radosťou zo života. Napriek tomu, že majú smrteľné ochorenie a stratili svojich najbližších sú deti veselými bytosťami s neuveriteľnou chuťou žiť. Atmosféra v detských domovoch fotografom vyrazila dych a donútila ich zostať s deťmi omnoho dlhšie, ako plánovali. Na Slovensko si fotoreportéri priniesli množstvo záberov z projektu House of Family, z ktorých spolu s kurátorom Filipom Vančom vybrali dvadsať jedna fotografií sprístupnených na výstave.
"Keby som dokázal vyjadriť príbeh slovami, nepotreboval by som ťahať zo sebou fotoaparát...“ L.W.Hine
Začínať text citátom múdreho človeka skutočne nie je nič originálne. Citát výnimočného amerického dokumentaristu Lewisa Wickesa Hineho však presne vystihuje podstatu dokumentárnej či žurnalistickej fotografie. Autori, ktorí sa prezentujú na výstave House of Family, Mária Candráková a Tomáš Halász to vedia. Uvedomujú si, že každá dobrá žurnalistická fotografia je príbehom, nielen záznamom reality. Preto nám ponúkajú príbehy. Ich hrdinami sú HIV pozitívne siroty z Kambodže.
Mnohým z nás je táto téma veľmi vzdialená, geograficky aj obsahom. Našťastie. Pre autorov sa stala, naopak, veľmi osobnou. Napriek blízkosti smrti, vo všadeprítomnom utrpení kambodžských detí, si zvolili svojský prístup k spracovaniu tejto témy, ktorý mi je osobne veľmi sympatický. Zachytávajú deti v situáciách, ktoré sú bežné, obyčajné, ba až banálne. Spánok, detské hry, učenie sa, oslavy narodenín. Každodenný život. Na prvý pohľad nič výnimočné. Až keď začnete pozornejšie vnímať jednotlivé fotografie a uvedomíte si temnotu, na okraji ktorej tieto deti stále balansujú, vojdú vám ich príbehy priamo do srdca. Fotografie Márie Candrákovej a Tomáša Halásza sú pre mňa obrazovými metaforami. Metaforami každodennosti. Nevydierajú ma, ale osobne sa ma dotýkajú. Nútia ma premýšľať. Premýšľať o tom, aký vzácny môže byť, pre nás taký samozrejmý poobedňajší detský spánok, futbal s kamarátmi, narodeninová torta.
Ak zmyslom tejto výstavy nebola len snaha informovať nás o tom, ako tieto siroty v Kambodži žijú, ale vtiahnuť nás priamo do deja ich príbehov, tak sa to Márii Candrákovej a Tomášovi Halászovi skutočne podarilo.
Filip Vančo, kurátor výstavy
Mária Candráková (*1984) je fotoreportérka, ktorá svoju súčasnú tvorbu zameriava na dokumentárnu a cestopisnú fotografiu s dôrazom na sociálne témy.
Po vyštudovaní fotografie pod odborným vedením fotografa Tibora Huszára a Romana Pavloviča, pracovala ako fotoreportérka v najčítanejšom slovenskom týždenníku Plus 7 dní. Od roku 2011 pracuje na vlastných témach ako nezávislá fotografka. Za svoje práce získala niekoľko ocenení. Študuje a pôsobí v Indonézii.
Tomáš Halász (*1984) je fotoreportér, ktorý sa špecializuje na reportážnu fotografiu, od politických protestov a demonštrácií až po dlhodobé projekty pre tretí sektor.
Pracoval pre českú tlačovú agentúru ČTK, denník Pravda a slovenskú tlačovú agentúru TASR. Je členom kreatívného štúdia Magritte a spoluzakladateľom a predsedom Asociácie obrazových novinárov Slovenska. Jeho fotografie boli publikované v hlavných slovenských médiách, ako aj v americkej agentúre AP a kanadskom týždenníku L'actualité. Bol niekoľkokrát ocenený v medzinárodnej súťaži novinárskej fotografie Czech press photo, ako aj Literárnym fondom za novinársku tvorbu. Od roku 2010 pracuje ako nezávislý fotograf.
Myšlienka výstavy okamžite nadchla niekoľko ľudí a firiem, ktorí sa rozhodli svoje služby pri organizácii vernisáže a výstavy ponúknuť bezplatne, alebo zľavnene a ušetrili tak peniaze detí z House of Family. Patrí medzi ne: Múzeum mesta Bratislavy; skupina Close harmony friends; komunikačný partner Rainworth, spol. s.r.o; kurátor výstavy Filip Vančo; STELLA Digital Printing Studio, ePhoto. Licitátorské služby počas aukcie bezplatne poskytla Paula Miššíková, moderovanie bez nároku na honorár Eva Mihočková. Fotografie na výstavu bezplatne poskytli Mária Candráková a Tomáš Halász.
Medzi sponzorov House of Family patria: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety, n.o; Dvojfarebný svet prostredníctvom JAVYS, a.s; Nadační fond J&T Praha, Nadácia Daniely Hantuchovej, Fakulta bl. Petra Pavla Gojdiča Prešov, Ústav sociálnych vied a zdravotníctva, Juraj Miškov, Július Horváth a ďalší.
ZÁKLADNÉ FAKTY O KAMBODŽI
Kambodža je krajina so štatútom kráľovstva, nachádzajúca sa v juhovýchodnej Ázii. Susedí s Thajskom, Laosom a Vietnamom. Na rozlohe 181 000 km² žije približne 14 miliónov obyvateľov. Hlavné mesto je Phnom Penh s viac ako miliónom obyvateľov. Kambodža je krajina, ktorá bola ťažko skúšaná počas posledných 30 rokov, dôsledkom čoho dnes patrí medzi najchudobnejšie krajiny v oblasti. Už na prvý pohľad Kambodža upúta krásnou okolitou prírodou, udržiavanými ryžovými políčkami a skromnými príbytkami, ktoré sú na vidieku väčšinou postavené na koloch kvôli povodniam a jedovatým hadom. V mestečkách panuje čulý ruch a návštevníkom je na prvý pohľad zrejmé, že Kambodžania sú vo všeobecnosti veľmi pracovití ľudia, ktorí sú napriek chudobným a skromným pomerom pozitívne naladení a mimoriadne priateľskí. Na jednej strane to vyplýva z ich vierovyznania, keďže prevažná väčšina (95%) obyvateľstva sú mierumilovní budhisti a na druhej strane si Kambodžania veľmi vážia skutočnosť, že môžu po mnohých rokoch občianskej vojny a genocídy žiť v pokoji a mieri. Kambodža je jedna z mála rozvojových krajín na svete s rozvinutým cestovným ruchom. Každého návštevníka nadchne svojou krásnou, takmer nedotknutou prírodou. Aj tu však už začínajú prenikať zahraničné spoločnosti, ktoré rozvíjajú priemysel, poľnohospodárstvo a cestovný ruch. Krajina je ekonomicky aktívna najmä v oblasti poľnohospodárstva, predovšetkým pestovania ryže a textilného priemyslu. Najviac známe miesto v oblasti cestovného ruchu je Angkor Wat, najväčší komplex religióznych, budhisticko-hinduistických stavieb na svete.
HISTÓRIA KAMBODŽE
Pre pochopenie súčasnej situácie v Kambodži je veľmi dôležité pochopiť jej minulosť. Jednou z najvýznamnejších udalostí, ktoré najviac ovplyvnili život Kambodžanov, bola Kambodžská genocída.
Kambodžská genocída (1975-1979). Počas pokusu vodcu Červených khmérov Pol Pota vytvoriť komunistickú poľnohospodársku pestovateľskú spoločnosť zomrelo 25% populácie krajiny (asi 2 milióny mŕtvych) v dôsledku hladovania, prepracovanosti a popráv. Toto obdobie sa nazýva aj Kambodžská genocída.
AIDS (Acquired Immune Deficiency Syndrom)
je ochorenie zapríčinené vírusom HIV, ktorý napáda ľudský imunitný systém tela. Je to infekčná choroba ľudí vírusového pôvodu. HIV napáda a usmrcuje biele krvinky - pomocné T-bunky, ktoré v rámci imunity fungujú ako varovný systém pred infekciou.
Lieky, ktoré kontrolujú vírus HIV v tele sa nazývajú antiretroviriká (ARV). Podávajú sa v kombinácii – v takzvanej HAART terapii (highly active antiretroviral therapy). Pretože sa vírus množí obrovskou rýchlosťou, dokáže rýchlo mutovať a vyvinúť si rezistenciu na liečbu. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité, aby pacient pravidelne užíval antiretrovirotiká a tým minimalizoval riziko vzniku rezistencie. Je dôležité si uvedomiť, že antiretrovírusové lieky nedokážu zničiť vírus z tela človeka, teda nevyliečia pacienta, ale len kontrolujú, potláčajú rozmnožovanie vírusu. Jedným z najdôležitejších faktorov dobrej účinnosti liečby je čo najlepšia adherencia pacienta na liečbu (snaha o nevynechanie ani jednej dávky), pretože je tu riziko že liečba prestane byť účinná.
Rozdiely v liečbe HIV v rozvojových a rozvinutých krajinách.
Či už ide o chudobnú krajinu, alebo krajinu s vysokou ekonomickou úrovňou, rozdiely v liečbe HIV v jej začiatočnej fáze nie sú veľké. Zatiaľ čo v rozvinutých krajinách sa na liečbu HIV používajú originálne lieky, v chudobných krajinách sú to generiká a tie sú dostupné najmä vďaka tomu, že niektorí držitelia patentov originálnych liekov umožnili niektorým rozvojovým krajinám vyrábať generikum, uvoľnili patentovú ochranu. Problém však nastáva najmä vtedy, keď pacientovi v rozvojovej krajine zlyhá liečba. Bez určenia takzvanej genotypovej rezistencie sa nedá presne určiť, ktorý z liekov v trojkombinácii zlyhal a je veľmi náročné zvoliť ďalší postup liečby. Vo väčšine chudobných krajín sa tento test urobiť nedá. Často chýbajú aj možnosti inej laboratórnej diagnostiky. Často je veľmi náročné zohnať pre pacientov takzvané lieky druhej a tretej línie. Napríklad inhibítory fúzie v chudobných krajinách nie sú dostupné a nebudú ešte niekoľko rokov. Ďalším problémom v chudobných krajinách je zlá infraštruktúra, nízka vzdelanostná úroveň ľudí, ťažšia komunikácia – s tým súvisiaca horšia adherencia na liečbu (podstata úspechu).
V projekte House of Family je pre deti vďaka systematickosti zabezpečená výborná adherencia na liečbu, pravidelné laboratórne vyšetrenia a vďaka spolupráci s Pasteurovým inštitútom je možné deťom „ušiť liečbu na mieru“ podľa správania sa ich vírusu. Všetkými silami sa snažíme o to, aby ich infekcia bola liečená najlepšie, ako sa v súčasnosti dá. Úmrtnosť detí v House of Family na AIDS sa pohybuje na úrovni dvoch percent.
Pridaj komentár
