Rozhovor Martin Dodrv

Užívateľský účet: ninjaninaj

Pri nasledujúcich fotografiách Martina si divák všimne úžasnú svetelnú atmosféru, ktorá číha doslova spoza každého kopca. Príjemná kompozícia, precízne technické spracovanie fotografie a panoramatický formát, sú pre tohto rýchlo sa učiaceho fotografa príznačné. Stačili mu tri roky, aby sa svojou usilovnou prácou a nepochybne aj skrytým talentom dostal až k dnešnému oceneniu, ktorým odmeňujeme šikovných fotografov, za ich kvalitatívny prínos v našej fotografickej komunite. Ako sa ďalej dočítate, len talent nestačí. Súčasťou vzniku kvalitnej fotografie je aj prespávanie v nie práve ideálnych podmienkach priamo na kopci. Ráno totiž musíte byť na prvé slnečné lúče maximálne pripravení.

Martin, predávam ti slovo, aby si nám niečo krátko o sebe povedal...

Ďakujem redakcii za oslovenie. Predsa len nemám toho vo fotografii veľa za sebou, a preto ma ocenenie a rozhovor potešili. Bývam v kraji slivkových samôt, v mestečku pod Bradlom, neďaleko Malých Karpát. Mám 34 rokov, som ženatý s foto tolerantnou manželkou a obom sa nám teraz svet točí okolo nášho trojmesačného synčeka.

Tak to je krásne točenie. Dodatočne gratulujem k potomkovi. Tvoje fotografické zameranie je jasné. Venuješ sa krajine. Hneď si vedel, že toto je to pravé pre teba?

V roku 2010 neprežil svadobnú cestu pri mori malý kompakt a tak (i po K. Srncovej recenzii)  som kúpil novinku Sony NEX-3. Už v tom čase som lúskal jeden ephoto tutoriál za druhým, s údivom sledoval galériu Lukáša Ondroušeka, Maja Varciga, Matta83, neskôr Tomasa11111 a iných, s tým, že ich tvorba ma oslovila a vedel som, že tento druh fotografie chcem tiež robiť.

Takže si v podstate náš odchovanec. ;) Čo ťa tak fascinuje na krajinnej fotografii?

Páči sa mi ten širokouhlý pohľad a pomer strán. Panorámy sa dajú pri troche skúseností výborne nakomponovať a najmä pri použití širokých ohnísk nepoznáte presne finálnu scénu. Výhodou je taktiež vysoké rozlíšenie a lepšie zobrazenie detailov pri veľkých výtlačkoch. Kapitolou samou o sebe je realizácia a následný post proces, ktorý ma baví.

Zaujímalo by ma, ako hľadáš zaujímavé krajinné scenérie? Je to popri turistike? Alebo je turistika popri fotení?

Počkám si, kým niekto predo mnou nájde pekné miesto, potom tam idem a čakám na lepšie svetlo :-). Nie som moc turista, baví ma atmosféra hôr, som v nich veľmi rád, ale najradšej by som sa na foto miesta teleportoval :-).

Všetky panorámy čo máš v galérii sú pravdepodobne zložené z niekoľkých záberov.  Máš vlastný zaužívaný postup?

Drvivá väčšina sú jednoradové panorámy zložené z 10 až 20-tich snímok plošne. Každá snímka je ešte nafotená 2 až 4 rôznymi expozíciami, kvôli dynamickému rozsahu scény. Na žiadnom workshope som zatiaľ nebol, postupy som odkukal z webu od iných, a preto niekoľko autorov v nasledujúcich riadkoch aj s poďakovaním spomeniem.

Základ je mať nielen vodorovný statív, ale aj objektív (pri náklone objektívu nadol sa blízke popredie moc deformuje). Fotím do RAWu, manuálne zaostrím, slnko v zábere kvôli odleskom prekrývam prstom. Doma všetky fotky vo Photoshope cez File/Scrips/ Image procesor zmenším na 200-300 kB, aby program PTGui rýchlo skladal vzorové panorámy. Takto za pár minút vyselektujem iba tie naj zábery. Po výbere vhodnej panorámy otvorím RAW v ACR. V ňom eliminujem chromatickú aberáciu, vinetáciu, zosynchronizujem vyváženie bielej a nočné fotky málinko odšumím. Prechádzam do Photoshopu, kde svetlo exponovanú snímku preložím na rovnakú tmavú, vytvorím masku a gradient toolom prekryjem svetlú oblohu tmavou. Ak je v zábere prepálené slnko, použijem ešte tmavšiu expozíciu a túto lokálne prekrývam. Takto upravím všetky jednotlivé snímky. (Viem, že niekto nahádže do programu PTGui všetky expozície a využije funkciu Blended and Layers pre neskoršie prekrytie, ale mne zatiaľ vyhovuje tento postup.) Do PTGui vkladám TIFF zábery, nech je doma teplejšie :-) (Dobrý tutoriál na prácu s PTGui je napr. od Václava Krpelíka alebo youtube). Po poskladaní sa ide znova do PS. Tu ako prvé (ak je treba) lokálne odšumím Noisewarom. Nasleduje zosvetlenie, úprava  kontrastu a použitie všetkých Nik color efex pluginov :-). Za pozretie stojí stránka horyjeseniky.cz, kde autor v kolónke digitálni fotografie vysvetľuje kompletnú editáciu a pridáva aj jednotlivé akcie do Photoshopu. Na záver nasleduje zmenšenie a doostrenie pre web. Odporúčam znova pozrieť vyššie uvedenú stránku alebo google+petr pazour+doostrení, príp. youtube sharpening marc adamus. Ja doostrujem inak, ale o tom niekedy nabudúce. Takže asi takto v skratke. Je toho viac, pre záujemcov radím naštudovať všetko od spomínaného Václava Krpelíka, Jána Šmída, alebo pozrieť aj výborné tutoriály od Hougaarda Malana.

Keď vidím tie fotografie, ako je na kopci v snehu rozložený stan, až mi zuby začnú naprázdno cvakať. Pravdepodobne patríš medzi tých fanatických fotografov, čo pre dobré svetlo prespávajú na vrchole...? Asi to nebude také romantické ako sa znám to zdá z fotografie...? :D

Tak .. nie je to ako spať doma v posteli, ale dá sa. Z fotenia chcem vyťažiť maximum, a preto obyčajne ostávam na mieste až do rána. Západy a východy slnka bývajú krásne, ale trvajú krátko, poprípade príde mrak "K" (fráza L. Kamaráda, odporúčam preštudovať aj jeho definíciu na výskyt tohto mraku :-)) a je koniec. Veľa fotografov to po západe zabalí a ide dole, pritom skvelé podmienky (najmä ak sú mraky) bývajú aj o hodinu neskôr. V dolinách sa rozsvietia nočné lampy a obloha hýri zaujímavými farbami. Stačí použiť dlhšie časy a nižšie ISO.

Ďalšou kapitolou je fotenie za jasného mesiaca, keď krajinu zaleje mesačné svetlo, alebo za krištáľovej tmavej noci, keď na odľahlom mieste oblohu lemuje mliečna dráha. Pre toto všetko sa mi oplatí zostať, mrznúť a báť  sa :-).

Tak to potom klobúk dolu. Prespávanie v zime na nejakom vrchole asi vyžaduje špeciálne oblečenie. Nestojí takáto výbava viac ako samotný fotoaparát?

Ani nie. Mám čiapku, šál a rukavice :-). Základ je ľahká páperovka (300g, zbaliteľná do veľkosti pomaranča), no wind bunda, pršiplášť z TESCA a dobré goráče. Čo sa týka techniky i oblečenia, tak patrím do skupiny „gramárov“, t.j. mať všetko čo najľahšie. Chalani s 20 a viac kg batohmi na spoločnom fotení v Dolomitoch iba krútili hlavami, keď som na 5 dňovom treku chodil s 9 kg batôžkom :-). Momentálne sa zaoberám myšlienkou vapor barrier clothing (google+nalehko.com+vapor barrier), takže keď uvidíte niekoho behať po horách v igelite, tak to som ja :-).

Chodíš do hôr väčšinou sám, alebo s partiou čo majú podobné záujmy?

Najskôr mi robila spoločnosť manželka. Nevinné túry a napr. také romantické stanovanie na Vápeči bolo aj pre ňu fajn. Postupne sa však moje nároky na fotky zvyšovali. Keď zistila, že už nejde o žiadnu turistiku, ale o večerné pobehovanie s čelovkou po Rozsutci, prespávanie v aute, takmer nočný výstup na Choč, keď skupinka dobrákov pred nami napodobnila rev medveďa a nakoniec, keď v ôsmom mesiaci tehotenstva “dobrovoľne“ pozorovala zo spacáku nočnú oblohu na Hrombabe, tak isto pochopíte, že rezignovala :-).

S parťákmi mám problém. Skĺbiť počasie, voľno v práci a rodinu je zaťažko. Ak sa to podarí, tak na extrémy chodím so Slawmi, ktorý nemá problém primrznúť na foto mieste dlho do noci. Pohodový výlet som absolvoval s Tibrenom a Tomasom11111, tak snáď ešte niečo dáme.

Inak vyrážam do tmy aj sám. Nie je to ale ono, atmosféra zlatej hodinky sa predsa len lepšie vychutnáva s viacerými ľuďmi, ale myšlienka, že by som prepásol tie „najsamlepšie“ podmienky a nevyužil voľno, ma vyháňa z domu aj samého.

Tvoje fotografie sú zo Slovenska ale aj zo zahraničia. Máš nejaké tipy na konkrétne miesta, kde by si krajinkár prišiel na svoje?

V horách je všade pekne. Ide len o to zachytiť zaujímavú atmosféru, príjemné  farby, netradičný pohľad, dobré svetlo alebo tmu :). Ak vychytáte výborné podmienky a podarí sa vám spraviť peknú fotku, tak toto miesto, kopček, budete radi odporúčať. Mňa očarila fotografia s nočnou oblohou v spojení s okolitou krajinou, a preto sa chcem tomuto žánru viacej venovať. V kombinácii s panorámou je to výzva, ktorá kladie vysoké nároky na techniku, čas strávený na mieste a pri editácii. V tomto smere sú pre mňa vzory Ladislav Kamarád a Karel Horáček, ktorých tvorba je špičková a po technickej stránke neprekonateľná.

Fotíš len pre radosť, alebo je to aj nejak komerčne spojené?

Fotím pre radosť, baví ma stáť pri vychádzajúcom slnku, pozorovať inverziu, mrznúť v zasneženej krajine pod hviezdnou oblohou. Rád fotky upravujem, teším sa, keď spravím pekný záber a ideálne, keď sa takáto panoráma páči aj iným. Zatiaľ sa len rozbieham, nemám toho za sebou moc. V budúcnosti by som chcel dať svoje naj kúsky na veľký papier do veľkej miestnosti :-). Rád by som mal niekedy svoju web stránku, kde by som za pár „evri“ pozíval nadšencov na workshopy a fototreky, a kde by som vysvetľoval, ako napr. doostrovať panorámy pre web :-). Tak uvidíme.

Na akom vrchole ťa možno najbližšie stretnúť?

Čakám, kedy napadne sneh a klesne milky way, takže asi v decembri Tatry, Fatra. Budem ten v igelite :-).

Ďakujem v mene všetkých čitateľov za príjemný rozhovor.