V predošlých častiach( I.časť, II.časť, III.časť ) som sľúbil fotografie domorodkýň – fotografie, nech už sa na vec pozrieme akokoľvek – polonahých žien. Tu sú.
Ide o celkovo 13 ks fotografií – v celom albume – fotografie som niekoľkokrát pozorne prešiel - nie je NIJAKÁ fotografia, kde by bola odfotografovaná domorodá žena pózujúca pri nejakej typickej činnosti (varenie, zhotovovanie predmetov dennej potreby, nosenie čokokoľvek...), alebo hoci len pri strážení detí a už vôbec som nenašiel odfotografovanú domorodú ženu s domorodým mužom.
Na týchto fotografiách sú v pozadí osoby, ktoré by mohli byť ženami.
Výsek:
Tak asi nie, zdá sa že ide o mužov.
Výsek:
A miestach označených červenými šípkami by mohli stáť ženy.
Výsek:
Na trhu sú opäť možné osoby ženského pohlavia označené červenou šípkou.
Na týchto jediných fotografiách môžeme predpokladať ženskú prítomnosť, aj to v podobe náhodného výskytu osôb v pozadí, určite nie ženy ako cielený objekt fotografického záujmu grófa Esterházyho.
A hľa, zrazu fotografie mladých, sporo odetých slečien. Nie je to zvláštne ?
Aby sme mali predstavu o časoch dávno minulých, ponúkam malé historické okienko:
Samotný vznik fotografického procesu sa datuje do roku 1839, pričom existujú aj skoršie záznamy o úspešných expozíciach a už v roku 1845 vznikali prvé „nude“ fotografie – faktografické zdroje nie sú zajedno, no rozdiel je +/- 2-3 roky. Hneď prvé fotografie motívu ľudského tela zahŕňali široký záber fotografií nahoty – od decentných klasických akademických figúr až po zobrazenie genitálií a sexuálneho styku lesbických i heterosexuálnych párov. V týchto časoch boli modelmi často prostitútky, pre ktoré, vzhľadom na životné postavenie, mohlo byť fotografovanie zaujímavou prácou i prilepšením.
Masovú produkciu fotografií umožnil až rozvoj fotografických techník z negatívov v rokoch 1870-1880 (napríklad albumínové výtlačky, ktoré sú aj prípadom fotografií grófa Esterházyho). To samozrejme prispelo aj k rozvoju erotickej a pornografickej fotografie, ktorej najbúrlivejšie obdobie možno vymedziť rokmi 1890-1930, kedy len vo Francúzsku počet pohľadníc so šteklivou tematikou presiahol počet 20 miliónov kusov a v roku 1910 tento priemysel len v Paríži živil okolo 30 000 ľudí.
A teraz späť k fotografiám grófa Esterházyho.
Z popiskov fotografií je jasné, že ide o otrokyne. Môžeme teda dedukovať záver, že tieto dámy neboli svojimi pánmi. Fotografoval by gróf Mihály Esterházy otrokyne len tak, bez vedomia majiteľa ? Kto si fotografie prezrie, vylúči možnosť náhodilosti vzniku takého obrázku – ide o starostlivú prácu so svetlom i modelom. Je teda zrejmé, že gróf Esterházy za možnosť fotografovať domorodé mladé ženy zaplatil. S troškou nadsádzky môžeme pripustiť opak – teda, že majiteľ otrokýň platil grófovi Esterházymu za zhotovenie fotografií – pravdepodobnosť tejto teórie však vidím veľmi bledo. Záver ? Gróf Esterházy si v Afrike regulérne najal modelky.
Na žiadnej fotografii nie je stará žena, alebo žena (slečna, vekovo môže ísť o osoby od 10-12 rokov), ktorú by sme mohli označiť za škaredú. Pokiaľ by mal gróf Esterházy záujem urobiť etnologickú štúdiu, zrejme by si vyberal aj nepekné, neatraktívne modely a s veľkou pravdepodobnosťou by boli zastúpené aj seniorské kategórie. Lenže nie sú a ja neverím, že také modely neboli k dispozícii. Záver ? Gróf Esterházy cielene fotografoval mladé a atraktívne otrokyne.
Mal gróf Esterházy možnosť odfotografovať domorodé ženy v prirodzenom prostredí počas svojej cesty ? S určitosťou odpovedať nevieme, no počas svojej cesty prešli niekoľkými väčšími, či menšími sídlami a na fotografiách sa niekoľkokrát objavili deti. A kde sú deti, sú aj mamy. A asi by bolo ťažko uveriteľné tvrdenie, že v dedinách ženy jednoducho neboli. Takže môžeme predpokladať, že gróf Esterházy takú príležitosť mal. No podľa fotografií sa zdá, že
takú príležitosť nevyužil. Bránili mu v tom kultúrne pomery ? Prípadne postavenie žien v lokálnom spoločenstve ? Opäť – s určitosťou to nevieme, no je to málo pravdepodobné. Zrejme sa gróf Esterházy o tento typ fotografie jednoducho nezaujímal.
Prečo ho potom zaujali mladé otrokyne ? Etnologická nahota, možnosť priniesť „nude“ fotografie afrických prirodzene odhalených žien čoby legálny dôvod ukázať nahé ženské telo s možným erotickým nábojom ?
Gróf Esterházy bol bezpochyby vzdelaný človek, mal novátorského ducha a v čase vzniku fotografií mal 28 rokov. Určite veľa cestoval a do Francúzska to z Galanty nebolo až tak ďaleko ako z Galanty k brehom prístavu Suakin. S veľkou pravdepodobnosťou sa dá predpokladať, že gróf Esterházy prišiel do kontaktu s „francúzskymi“ pohľadnicami, ktorých zlatá éra ešte len mala prísť a jeho fotografie domorodých otrokýň sú skvelou ukážkou vkusne spracovanej témy nahého ženského tela v takmer dokonalej figurálnej konštelácii.
Záver
Gróf Mihály Esterházy si tisíce kilometrov od domova najal mladé a pekné modelky a nafotografoval sadu „nude“ fotografií s jemným nádychom exotiky.
Fascinujúce zistenie.
/Pre úplnosť,použitá literatúra: 1. Martin Stevens, French Postcards, Universe Publishing (2006), 2. The Rotenberg Collection, Forbidden Erotica, Taschen (2005), 3. Uwe Scheid Collection, 1000 Nudes, Taschen (2005)/