Certifikát QEP pre dvoch Slovákov

Dňa 29.11.-30.11.2008 sa v Belgickom Bruseli vyhodnocovali žiadosti o certifikát QEP (Qualified European Photographer).

QEP je odbornou aj laickou verejnosťou všeobecne uznávaný certifikát, ktorý udeľuje Federácia Európskych profesionálnych fotografov. Anglický názov pre túto asociáciu je Federation of European Professional Photographers a používa známu skratku FEP.

Prvý krát som sa hodnotenia žiadostí zúčastnil aj ja. Bol som zvedavý, aké kritéria porota berie do úvahy a aké sú nároky na jednotlivé aspekty fotografie.

Kolegovia a priatelia z APFSR mi povedali, že je to veľmi poučné a zaujímavé a že to veľa odhalí z trendov v zahraničí. Už len to, že sa pri tom človek stretne s profesionálmi z celej Európy a pohovorí si s nimi, vidí ich prácu a publikácie, je povzbudivé a inšpiratívne.

S veľkým očakávaním a bez reptania som teda v nedeľu o štvrtej ráno vstával, aby som sa spolu so slovenskou „delegáciou" dopravil na letisko do Viedne. Viezli sme so sebou aj cenný náklad - fotografie našich dvoch fotografov, ktorí žiadali o QEP. Tentoraz sa oň uchádzali Peter Bagi svojimi špecifickými ilustáciami zvierat a Ján Miškovič v športovej fotografii.

Čakanie porotcov na prípravu panelu.

Keď sme okolo 10 hodiny dorazili do miestnosti, kde sa vyhodnocovali fotografie, porotcovia už mali plné ruky práce. Jedni hodnotili a iní čakali na chodbe, aby pre nich pripravili nový panel od ďalšieho uchádzača. Hodnotenie je totiž anonymné. To znamená, že kým sa otvára zásielka s fotografiami a kým je autor registrovaný do systému, porotcovia sú na chodbe. Ak by niektorý z rozhodcov spoznal autora podľa tvorby, musí bezpodmienečne odstúpiť od hodnotenia tohto panelu. Na jeho miesto nastupuje ďalší. Preto je pri vyhodnocovaní viacero porotcov. Porotcami sú fotografi, ktorí už získali titul QEP, prípadne majú titul MQEP.

Slovenský fotograf Martin Vrabko ako porotca.

Diskusie porotcov bývali aj búrlivé a o to zaujímavejšie.

Po krátkom zvítaní sme sa usadili okolo a pozorne sledovali dej. Ja som z času načas vyhotovil nejaké dokumentárne fotografie a užíval si odborné názory na tvorbu jednotlivých autorov. Moji kolegovia neklamali, naozaj to bolo inšpiratívne a veľmi zaujímavé.

Často som si myslel: „Tak tento žiadateľ to má isté!" No po chvíli sa spustila taká debata o nedostatkoch panelu, že aj moje nadšenie pre konkrétny panel opadlo. Na druhej strane niektoré panely prekvapujúco prešli. Zistil som, že technická kvalita, aj keď je to veľmi dôležitá charakteristika fotografií, nie je najdôležitejšia. Dôležitejšia bola kompozícia a celkový impakt fotografie. Tešil som sa, že počujem známe termíny z nášho Ephoto. Impakt bol vysvetlený ako „wow efekt", čiže to, ako nás fotografia „posadí na zadok".

Panel Petra Bagiho.

Panel Jána Miškoviča.

So zatajeným dychom sme počúvali hodnotenia našich dvoch žiadateľov. Peter Bagi bol veľmi jednoznačný. Všetci porotcovia mu dali svoje áno. Portfólio Jána Miškoviča nebolo hodnotené až tak jednoznačne a prebehla pri ňom pomerne búrlivá diskusia či áno alebo nie. Na našu radosť nakoniec vyhralo áno, keďže si hodnotiaci fotografi najviac cenili dobré oko pre kompozíciu a postreh nášho športového fotografa. Na technickej kvalite by však podľa ich slov mal ešte popracovať.

S fotografiami sa narába v rukaviciach.

Zodpovedné rozhodovanie.

Niektoré panely musia rozsúdiť viacerí porotcovia. Hlavne tie, ktoré boli niektorým porotcom vrátené na prehodnotenie.

Počas nasledujúceho hodnotenia som si popri fotografovaní ilustračných záberov do tohto reportu v hlave zrovnával otázky, ktoré som chcel položiť Neil Warner-ovi. S predsedom FEP som mal totiž vopred dohodnuté interview.

Konečne po obednej prestávke nastala tá chvíľa a ja vám môžem ponúknuť jeho odpovede na otázky, ktoré som mu vo vašom mene položil.

Neil Warner.

Naši čitatelia už poznajú titul QEP, o ktorom sme písali, keď ich získali traja naši fotografi Ivan Čaniga, Filip Kulisev a Martin Vrabko. Mohli by ste ozrejmiť našim čitateľom, čo je FEP a aké ciele má?

V prvom rade pozdravujem všetkých čitateľov. Musím povedať, že aj ja poznám stránku Ephoto a aj keď veľmi nerozumiem slovenčine, štýl a dizajn stránky sa mi veľmi páčia. Je perfektné, že na nej môžu užívatelia interaktívne komunikovať. Dostal som sa na ňu náhodou, keď som zháňal informácie o tvorbe fotografov.

Ale poďme k otázke.

FEP bola primárne asociáciou asociácií fotografov a ako taká združovala jednotlivé národné fotografické asociácie. Túto úlohu naďalej plní, no zároveň musím povedať, že tento princíp sa teraz mení. Aj ja ako jej predseda by som chcel, aby FEP bola skôr asociáciou, ktorá reprezentuje vynikajúcich fotografov radšej, ako asociácia, ktorá reprezentuje asociácie.

Za týmto účelom sme zmenili našu webovú stránku, založili sme súťaž Európskych profesionálnych fotografov ale zároveň aj súťaž voľnej tvorby (fine art). Tieto súťaže sú otvorené pre všetkých profesionálnych fotografov Európy, nie iba pre členov asociácií profesionálnych fotografov. Dôvod prečo sa o to snažíme je, aby FEP bola vnímaná ako teleso, ktoré môže v Európskej únii vystupovať v mene všetkých fotografov a pomáhať im v rôznych aspektoch ich činnosti.
Od zázemia v právnom systéme až po vzdelávanie.

Akým spôsobom chcete pomôcť fotografom v ich kvalifikácii?

Za týmto účelom ustanovujeme teraz okrem certifikácie QEP a honoru MQEP kvalifikáciu v podobe EP. European Photographer bude komplexným systémom pre vzdelávanie profesionálnych fotografov. Budú to kurzy a workshopy, ktoré prevedú fotografov históriou fotografie, teoretickými vedomosťami aj praktickými skúsenosťami. Po absolvovaní kurzov počas určitého obdobia dostane fotograf základ , ktorý ho oddelí od fotografa „amatéra".

Toto zadelenie bude ale hovoriť o predpokladoch týchto fotografov urobiť dobré fotografie. Nebude v mene FEP potvrdzovať jeho skutočné schopnosti urobiť dobrú fotografiu. Na toto bude ďalej slúžiť certifikát QEP a v ešte väčšej miere MQEP. European Photographer nebude určovaný FEP, ale bude udeľovaný národnými asociáciami profesionálnych fotografov presne podľa pravidiel o absolvovaní tohto kontinuálneho profesného vzdelávania. Podľa posledných informácií v Taliansku sa do tohto systému vzdelávania chce zapojiť 500 000 ľudí.

Čo je MQEP?

Master Qualified Photographer je vyšší stupienok QEP. Kým QEP je klasifikácia (na základe udelenia certifikátu medzinárodnou porotou) fotografa medzi vynikajúcich profesionálnych fotografov Európy, MQEP je honor. Je to pocta a oveľa prísnejšie sa aj takáto žiadosť o MQEP posudzuje. Hodnotí ju väčší počet porotcov ako žiadosť o QEP a hodnotenie už nie je anonymné, keďže žiadateľ pripája aj publikácie a verejne známu prácu. Ak by sme teda šli
po stupienkoch hore, najnižšie je EP (European Photographer), potom nasleduje QEP (Qualified  European Photographer) a najvyššie je MQEP (Master Qualified European Photographer).

Vy ste držiteľom „titulu" MQEP?

Áno som, pred rokom som ho získal za architektúru.

Pred chvíľkou som bol svedkom vyhodnocovania žiadostí o QEP. Povedzte, čo musí urobiť fotograf, aby pri takomto hodnotení uspel?

Existuje veľa výborných fotografov a fotografií, ktoré QEP certifikát nedostanú, lebo tam nie je konštantná úroveň práce. Najdôležitejšie je to, aby práca mala jednotnú vysokú úroveň, aspoň desať z dvanástich fotografií musí mať túto úroveň, aby mohol byť udelený certifikát QEP. Pozeráme sa teda v prvom rade na konzistenciu práce, pretože QEP hovorí aj o tom, že my sme jeho držiteľovi dali pečiatku kvality, a že je schopný konštantnej kvalitnej práce. Teda aj keby mal panel uchádzača tri najlepšie fotografie na svete a ostatné by boli priemerné alebo podpriemerné, QEP by nedostal.

Celý panel musí byť zladený nielen obsahom, výrazom všetkých fotografií v sérii ale aj adjustáciou a posudzujeme aj kvalitu tlače. Najväčší význam má ale impakt fotografií. Aj dnes sme videli jedného fotografa športu, ktorého printy boli podpriemernej úrovne tu na vyhodnocovaní QEP. Ale jeho silné oko pre kompozíciu a detail ako aj jeho pohotovosť mu zabezpečili QEP. V takom prípade predpokladáme, že daný fotograf pracuje pre noviny a tam nie je ultimátna kvalita printu na veľký formát prvoradá. Ale aj tak mu porotcovia napísali výrazné odporúčanie zlepšiť technickú kvalitu fotografií, možno aj výmenu techniky za kvalitnejšiu, aby jeho postreh a zmysel predpovedať akciu neboli ukrátené nedostatočnou technikou.

Ešte viac o impakte je titul MQEP. Jeho vyhodnocovanie trvá buď tri minúty alebo hodinu. Ale jedno je isté, keď vojdete do miestnosti s fotografiami uchádzača o tento honor, hneď viete, že to pre vás je master alebo nie. Tie obrazy vás musia udrieť do tváre. Potom záleží na porotcoch, koľkých takýmto spôsobom autor osloví. Jeho práca musí byť unikátna, musí mať vyhranený charakter a musí byť z nej cítiť osobnosť autora. Aj keď by som Masters QEP neodporúčal zapojenie sa do súťaže Európsky profesionálny fotograf roka, pretože oni už sú naslovovzatí profesionáli, ich zapojenie je viac ako vítané v kategórii Fine Art. Práve tam je priestor na ukázanie svojej individuality.

Nie je možné ovplyvniť hodnotenie porôt či už pri QEP alebo MQEP?

Toto hodnotenie vnímame mimoriadne vážne.

Keď fotograf, ktorý získal QEP alebo MQEP odovzdá nekvalitnú prácu, jeho hodnotenie na verejnosti sa premietne aj na nás ako asociáciu. Hodnotenie robíme bez nároku na odmenu a venujeme mu veľa z nášho osobného času a je vykonávané s úprimným záujmom posunúť európsku profesionálnu fotografiu dopredu.

Stále dookola používame termín profesionál, profesionálny fotograf...
Mohli by ste definovať, či znamená profesionálny fotograf? Aký je rozdiel medzi profesionálnym a „amatérskym" fotografom? 

Je to veľmi jednoduché. Profesionálny fotograf je ten, ktorý sa živí fotografiou. Fotografovanie vykonáva ako profesiu. Existujú potom rôzne definície, koľko percentuálne musí zarobiť profesionálny fotograf fotografiou, aby sa mohol nazvať profesionálom. Niektorí uvádzajú 60-70%, iní hovoria o väčšine, čo znamená ale aj 51%. Podľa môjho osobného názoru je to 100%. Čiže pre mňa je profesionálny fotograf ten, ktorý si drvivú väčšinu príjmov zabezpečí fotografiou. Toto je môj osobný názor nie postoj FEP. Postoj FEP je zmierlivejší a uznáva profesionálnym fotografom toho, kto si väčšinu príjmov zabezpečí pomocou fotografie. Profesionálny fotograf nie je vyštudovaný fotograf, ktorý nevykonáva prax a ktorého fotografia neživí, živí sa niečím iným.

Jedným z hlavných cieľov FEP je podpora dobrých fotografov, aby sa mohli fotografiou plne živiť. Jedna vec je mať doma plnú krabicu vynikajúcich fotografií a druhá je byť fotografiou živý a uživiť ňou aj rodinu.  Toto je veľká zodpovednosť profesionálneho fotografa.

Viacerí fotografisti, ktorí prešli od fotografického koníčka k profesionálnej fotografii sa sťažujú, že im fotografovanie nespôsobuje takú radosť ako predtým.

Súvisí to s tým, že teraz musia fotografovať to, čo chce klient a nie to, čo by sami chceli. Musia to fotografovať vtedy, keď to chce klient a nie vtedy, keď na to majú chuť. A nesmú byť závislí na náhode a na tom, či príde dobré svetlo alebo nie. To klienta nezaujíma. 

Ako sa dá proti tomu bojovať?

Áno, je to pravda. Treba proti tomu bojovať, aby nám pre fotografiu stále ostala vášeň. Ja to robím tak, že sa snažím striktne oddeliť čas, keď sa venujem práci od času, kedy si poviem, že idem fotografovať to čo ma baví a užívam si vtedy voľný čas. Čakám na najlepšie svetlo a často krát vzniknú pritom úžasné fotografie, lepšie ako pri profesionálnom snažení. Popri svojej práci som za posledné dva roky bol fotografovať vo Vietname, na Srí Lanke a v iných destináciách. Podarilo sa mi to iba preto, že mám veľmi jasnú deliacu čiaru medzi prácou a potešením z fotografovania vo voľnom čase.

Viackrát sme počuli názor a na rôznych fotografických portáloch sa to aj potvrdzuje, že amatérski alebo lepšie povedané entuziastickí fotografi, ktorí nepracujú ako profesionálni fotografi, majú často lepšie fotografie ako profesionáli Čím je to spôsobené?

Ako som povedal - amatér fotografuje vtedy keď chce, pofesionál vtedy, keď musí. Je to spôsobené tým, že entuziasti nie sú naháňaní termínmi, fotografujú to čo chcú a kedy chcú a môžu čakať na to najlepšie svetlo, aké im príroda vie ponúknuť. Preto to zvlášť vidieť na krajinárskej fotografii alebo architektúre. Len málokedy sa stretneme s amatérskym štúdiovým fotografom, ktorý by mal lepšie fotografie ako profesionál.

Aby som odpovedal na otázku: profesionál takýto výber nemá, ale jeho práca je konzistentná každý deň a každý deň podáva konštantný výkon a produkuje fotografie, za ktoré ho klienti platia. Ak sa naskytne profesionálnemu fotografovi tá istá jedinečná situácia, ako entuziastovi, využije ju rovnakým alebo ešte lepším spôsobom. Teda rozdiel je v tom, že profesionál musí odovzdať fotografiu vtedy, keď treba, nie vtedy, keď sa podarí. To samozrejme neprotirečí tomu, že amatér nemôže mať tak dobrú alebo lepšiu fotografiu ako profesionál.

Väčšina našich čitateľov a užívateľov sú práve entuziastickí fotografi, ktorí majú nadšenie pre fotografiu a preto ich toto uznanie určite poteší.

Som rád, že fotografia má svojich obdivovateľov a že sa dnes vďaka technológii môžeme tešiť z fotografií nafotených v akomkoľvek kúte zemegule. Vášmu portálu aj čitateľom prajem všetko dobré a veľa zdaru.

Ďakujem za rozhovor a v mene čitateľov portálu Ephoto prajem aj naďalej dobré svetlo a pevnú ruku!