Boli časy, kedy bola kúpa fotoaparátu rodinnou udalosťou. Rodinným špecialistom
na fototechniku bol samozrejme otec (dnes ho vytlačili internetovo vzdelané deti), rodinka sa vybrala do špecializovaného obchodu - chrámu fotografie.
Už kúpa kompaktu bola výnimočnou udalosťou a kúpa zrkadlovky sa dala porovnať, svojou dôležitosťou a nezabudnuteľnosťou, s oslavou 60-tky alebo oslavou Veľkej októbrovej revolúcie na straníckej schôdzi. :-)
Fotoaparát vám predal vyučený predavača a pri predaji bolo nutné vykonať mnoho nevyhnutných rituálov. Jednoducho zážitok na celý život.
Nechcem tu však popisovať spôsob predaja počas socializmu alebo krátko po jeho páde. Fotoaparát považujem za čosi viac ako chladničku, fén, televízor. Fotoaparát je kreatívny nástroj, ktorým zaznamenávame udalosti okolo nás a tí talentovanejší dokonca tvoria umenie.
Pri nedávnej návšteve novootvorenej predajne elektroniky v nemenovanom bratislavskom nákupnom centre, sa mi naskytol smutný pohľad. Digitálne zrkadlovky v krásnych oranžových škatuliach, v akciovej cene, ležali spolu s minipočítačmi na drevenej palete. Zákazník si ich mohol zobrať priamo k pokladni. Fotoaparát nebol ani vyložený na ukážku.
Skutočne smutný pohľad, keď sa fotoaparát predáva ako zemiaky, takýto osud si určite nezaslúžil.