Rozlíšenie nebolo ani 1 Mpx. Mizerný bol dynamický rozsah i citlivosť, pri ISO 400 boli fotografie plné nepekného farebného šumu. Na transfokačné objektívy sme si museli pár rokov počkať. Obyčajné batérie vydržali niekedy len 2-3 obrázky, prvé modely nemali ani náhľadový displej. A pamäťové karty s malou kapacitou stáli celý majetok. Keď ste si vtedy kúpili digitálny fotoaparát, vyšiel vás na mnohonásobok filmového. Najhoršie bolo, že zastarával raketovou rýchlosťou. O rok ste si za rovnaké peniaze mohli kúpiť 2x výkonnejší model. Prvé modely stáli cez 60 000 korún, dnes máte za to plnoformátovú zrkadlovku. Pamäťové karty stáli aj niekoľko desiatok tisíc korún. Prvé digitály kupovali najmú podnikatelia, ktorí si ich mohli dať do nákladov. Budúcnosť digitálov nevyzerala ružovo, zdalo sa, že tu budú skôr ako digitálne príslušenstvo k počítačom, podobne ako skener, či napaľovačka.
Tí šťastnejší prišli po prvýkrát do kontaktu s digitálnym fotoaparátom vo svojom zamestnaní. Príšerne drahé fotoaparáty kupovali firmy a podnikatelia. Tento Olympus Camedia C-420L produkoval fotografie s rozlíšením 640x480 bodov, SM karta dodávaná s fotoaparátom mala kapacitu 2MB.
Foto: old-digitalcameras.com
Karta typu Smart Media, dnes sa už nepoužíva. Max. kapacita bola 128MB, nástupcom boli karty typu XD. Ani tie však napokon nevydržali.
Foto: http://www.dailymotion.com/
Akokoľvek boli prvé digitály parametrami slabé, niektorí už začali tušiť, že raz nahradia tie filmové. Fotili mizerne, ale už vtedy ukazovali svoj potenciál. Nepýtali filmy, keď ste nechceli fotografie, nemuseli ste tlačiť. Videli ste ich po stiahnutí do počítača. Kto sa trochu vyznal v prvých grafických editoroch, mohol si fotografie upraviť. To bol aj pre mňa zlomový moment. Zrazu som mal fotografie pod kontrolou, nie ako keď som zaniesol film do minilabu. Mal som výhodu oproti ostatným, pracoval som vtedy ako počítačový grafik v novinách. JPG formát som dôverne poznal.
Prvé roky digitalizácie boli aj v znamení slepých ciest. Sony ako pamäťové médium skúšalo najprv diskety, neskôr aj CD-čka. Dnes sa to zdá smiešne, ale vtedy boli tieto pamäťové média výrazne lacnejšie ako pamäťové karty.
Foto: http://www.imaging-resource.com/
Predajcovia fototechniky boli z počiatku veľmi opatrní. Cena digitálov bola vysoká, parametre boli slabé a rýchlo zastarávali. Naviac o nich nič nevedeli. Pamätám si, ako mi volávali z Minolty, aby som im občas niečo o digitáloch vysvetlil. Ak bol na predajni niekto, kto sa vyznal do počítačov, bolo to konkurenčnou výhodou. V prvej vlne digitalizácie to častokrát boli skôr predajne výpočtovej techniky, ktoré sa nebáli predávať digitálne fotoaparáty. Veď vtedy sa bežne predávali fotoaparáty značiek Logitech, HP, Kodak, neskôr Benq atď.
Z tradičných fotografických značiek to boli najmä Olympus, Canon a Minolta, ktorým sa u nás darilo. Nikon odštartoval zle a potom to roky doháňal. Slovenskí fotografi počúvali na označenia Camedia, PowerShot a Dimage.
Z hľadiska digitalizácie bol prelomový rok 2000. Zaslúžil sa o to jediný fotoaparát, Canon Digital IXUS! Ako prvý ukázal skutočný potenciál digitálnej fotografie. Za jeho úspechom bola samozrejme aj jeho konštrukcia a dizaj. Profil fotoaparátu bol vo veľkosti kreditnej karty, až sa čudujem, že sa do neho zmestila CF karta. Naviac vyzeral ako šperk. Malé celokovové telo sa páčilo i ženám, ktoré dovtedy o digitály nemali záujem. To už nebol nevzhľadný kus platu. Fotoaparát mal rozlíšenie necelé 2 Mpx, 2x optický zoom, 1,5” LCD. Vážil len 195g bez batérie. V tých časoch bola väčšina fotoaparátov na tužkové batérie a boli to neskutoční žrúti energie. Za úspechom IXUSU je aj to, že bol napájaný dobíjateľným akumulátorom, ako je to dnes bežné. Nemuseli ste dokupovať sadu nabíjateľných batérií a nabíjačku. Tým ste dosť ušetrili. Prvý Digital IXUS pomohol aj predaju ostatných fotoaparátov, ktoré boli predstavené skôr.
Canon Digital IXUS, s jeho predstavením sa u nás na Slovensku začala skutočná éra digitálnych fotoaparátov. Ešte aj dnes pôsobí moderne, len ten 1,5” displej je akosi malý.
Foto: dpreview.com
Canon EOS D30, len 3 Mpx CMOS APS-C snímač a 1,8” LCD, to za cenu cez 100 000 Sk. Bola to ale prvá zrkadlovka, ktorú si začali kupovať aj amatéri.
Foto: Canon.
V roku 2000 prišiel aj prvý Powershot radu G a aj zrkadlovka Canon EOS D30. Niežeby rok-dva dozadu neboli už životaschopné digitály, ale predávali sa skôr sporadicky. Boli to napr. Olympusy C-2000 a C-2500, ktoré zaujali pokročilých fotografov. Sony malo krásny CyberShot F505 s telom otočným okolo objektívu. Otočný objektív predstavil aj Nikon v modeli Coolpix 950. Bol to však rok 2000, keď sa predaje začali prudko zvyšovať a že prichádza koniec filmu, docvaklo už takmer každému.
Microdrive, miniatúrny pevný disk kompatibilný s CF II slotom. 1GB stál 20 000 Sk. Zdá sa vám to veľa? Za 20 000 SK ste vtedy kúpili 128 MB CF kartu, takže pomer kapacita/cena bol u Microdrivu oveľa lepší.
Foto: http://www.mercedes-player.com
Prvé roky s digitálmi máme za sebou, už zajtra sa pozrieme na zlaté časy digitálnej fototechniky, keď sa objavili najvýznačnejšie novinky a tempo inovácií bolo priam raketové. Mali ste do roku 2000 skúsenosti s digitálnou fotografiou, nebodaj ste už digitálny fotoaparát vlastnili?