Zbohom Taquile 2 (pre Komu)

Priateľu, je mi cťou s Tebou zdieľať túto stránku! Vždy ju s patričnou dávkou vzrušenia otváram, aké dobrodružstvo ma tu čaká. V skutočnosti je jedno kto si a kde si bol, hlavné je to čo nosíme v sebe... Tak na zdravie, pripime si takto na diaľku... NECH JE PRE NÁS TENTO ROK PRIATEĽSKÝ!!!

Čin – čin, či štrng-brnk? ;) Vitaj v Novom roku , Walde a na Zdravíčko! Nech máš vždy správne stiahnuté okienko :) a dobre vyčistené sklíčko. Rád sa nechám Tebou - po svete aspoň Tu na monitore... povodiť ;)

Priateľu, tak ti poviem: bolo to krásne dobrodružstvo! Ale vzhľadom na to, že si sa rozhodol zostať v Čarovnej krajine, ďalej sa budeš musieť spoľahnúť na moje rozprávanie. Tak veľa zdaru a zostaň pripojený.

:)

No tak Ti poviem, pekne si ma dostal do ,, signálu “ A ďakujem ! ;) Len taká malá ,, drobnosť “. Kým som Ti povedal tie posledné slová, všetci ste sa predháňali zaujať na loďke tie najlepšie miesta s výhľadom na svah( Zbohom Taquile), oblúk ( Brána k Titikake) a mestečko v pozadí ( Chalapec z ostrova Taquile) ako býva u mňa zvykom – aby som na loďke neotravoval ostatných svojím dymom, zostal som na chvíľu ešte na móle - pred cestou si jednu zapáliť. A keďže Ty poznáš moje zvyky, vedel som , že Ti nebude nič čudné. Hoci je to tvrdé , chcel som to tak spraviť – aby si ma neprehováral a lúčenie nebolo smutné a ťažké. Celý som sa chvel , triasli sa mi ruky a len tak po očku som sa díval, že už spokojne sedíš, šteluješ foťák a držíš mi fleka. Sem tam si tiež pozrel smerom na mňa – zdalo sa mi , že máš taký spokojný, vyrovnaný pohľad a zároveň plný napätia. A akoby si sa tak aj nejako jemne záhadne pousmieval. Pomyslel som si, že asi sa už na to fotenie fakt tešíš. A v tom kapitán už naposledy zavolal: ,, Poďme chlape, zadus to, nečakám už ani minútu – na druhej strane jazera čaká autobus – a časový sled je daný – nemôžeme si dovoliť ani chvíľu meškať – nestihnete lietadlo. Zahoď to a padaj !!! “ Vtedy som to urobil. Vyriekol tie slová, zvrtol sa, utekal a trielil čo najďalej preč – tak do polky svahu. Bolo mi len trošku čudné , že vôbec nepočujem Tvoj prekvapený hlas. Nedalo sa viacej čakať . Loďka sa pohla a ja som Ti zamával. Ako ste boli stále menší a menší na obzore, otvoril som batoh – idem predsa hore po chodníku medzi svojich - tak si dám pončo – nech od prvej chvíle zapadnem. Roztriasli sa mi kolená od náhleho pochopu a musel som sa posadiť...TO kedy si stihol ???!!!! Na vrchu bagla : expres karta do notebooku a vedľa nej pre istotu kábliky a modem...ako sme chodili po Tej Čarovnej krajine...Ty si o TOM celý čas vedel?...celý čas si vedel, že cítim ako som našiel svoje miesto a cítim sa konečne doma...nemihol si ani okom,... nedal na sebe nič znať? Vedel si, že mi Tam nič nehrozí a budem tam šťastný...si skutočný a ten pravý PRIATEĽ – dobre ma poznáš, stačilo len jedno Tvoje slovko a začal by som pochybovať o svojom rozhodnutí....Ďakujem! Fajn , určite sa ozvem – tak semo tamo – v decembri je veľa práce na políčkach a ešte určite budem venčiť Alpaku- dajú mi ju na starosť – výškovo sa k sebe hodíme :) ....Tak po večeroch, z miestnej krčmy – medzi svojimi............................................
P.S. Viem , že slnečné podmienky boli na fotenie asi drsné, keď už si sedel v loďke, bol otočený späť a pozeral k vzďaľujúcemu sa brehu – ako mávam spod Brány ;) Vám slnko svietilo dosť na priamo a trochu z ľavej strany . Možno Ti vyšla jedna fotečka- taká záverečná – čo spojí všetky štyri v jeden celok. Taký akoby – vnútorný pohľad toho sediaceho dievčatka smerom do hora- na svoje mesto. Perfekt a príjemne sa s Tebou cestuje po svete...si fajn spoločník ;)

Pekný fotopríbeh, všetky 3 obrázky v kontexte si treba pozrieť a čítať. Táto fotka samotná je len doplnková. Bude príbeh pokračovať?

Nie som Koma, ale zaujalo

fajn aj s popisom