Pár-Impár

Tiché svätoštefánske popoludnie, slnečné bezvetrie, ani lístok sa nepohol. Ako štastný dedko som vyfasoval extra dôležitú úlohu, uspať malú Aničku. Mala akurát polookrúhle výročie narodenia, tuším 45. deň. Namiesto poobedňajšieho schrupnutia na gauči som si teda naplno užil prívetivosti rajskej záhrady v blizkom okolí domu. Naši mladí mali našťastie rozum a obstarali si kočík primeraný “bydlisku”. Ten all-roadový stroj má krásne veľké kolesá, dokonca nafukovacie s dušou. Zvláda aj tie najťažšie nástrahy blízkeho okolia. A nepoznám veru lepší uspávací povrch ako je extra hrkotavý terén na štiavnických lúkach a lesných cestičkách. Po piatich minútach má princezná zvyčajne zavreté očká a spokojne odfukuje.



Cestou sme stretli dvojicu, ktorá sa vracala z prechádzky. Živo spolu komunikovali. Poznám sa s nimi, a tak sme chvíľu postáli a prehodili zopár zdvorilých slov. Viem, že sú priatelia, ale úroveň ich súčasného, či budúceho vzťahu dôverne nepoznám. Keď sme sa rozišli, ešte chvíľu mi v hlave vírila úvaha o tých dvoch. Trúfam si povedať, že sa v ľudoch trochu vyznám, ale pri tejto dvojici mám v hlave hokej. Oni smerovali naspäť do dediny, ja som pokračoval v ceste opačným smerom. 



Po chvíli som sa otočil a prekvapený zostal stáť. Očaril ma ten obraz. Nádherná krajina zaliata slnkom, skláňajúcim sa k západu, obloha plná mrakov a uprostred kráčajúca dvojica. Nedalo mi, z vrecka som vylovil starý mobil a pokúsil sa zachytiť ten zvlášny okamih. Keď som ten obrázok neskôr spracovával, tak kombinácia silného protisvetla, nekvalitnej techniky a mojich schopností urobili z farebnej verzie nepoužiteľnú kopu megabajtov. Skúsil som z toho vyžmýkať niečo jasnejšie prevodom do čierno-bielej verzie. To sa možno trochu podarilo, ale pri pohľade na hotový obrázok zostalo tajomstvo tej dvojice pre mňa nejasné. A tak to má aj byť, lebo pravý kľúč ku trinástym komnatám majú výhradne iba ich majitelia.