Teplý podvečer pri studenom …

„Z divokého západu“ pri Lago Limides sa pomaly presúvame na posledný point nášho ultra krátkeho tripu a to k ikonickému Tre Cime di Lavaredo . (Aspoň sme si to mysleli, ... )



Po tom ako nás slnko potešilo pri Lago Limides sa o5 odmlčalo a skrylo za búrlivé mračná. (Našťastie len na chvíľu.) Rozhodli sme sa preto nestrácať čas a začali sme spiatočnú cestu k autu na parkovisko v sedle Falzarego Pass. Pobalili sme veci a vydali sa na náš posledný point. Cestou sme však mali v pláne sprchu a dobitie energie, nielen pre nás ale aj našu techniku. Zakotvili sme to v kempe pri Lago di Misurina, kde nám za priateľný poplatok poskytli teplú sprchu, elektrinu a priestor pre výživné raňajky. 



Len čo sme sa zrevitalizovali už už sme hádzali veci do kufra auta a vydali sa v ústreti vtedy ešte v oblakoch zahaleného Tre cime. Po príchode na parkovisko pod Tre cime sme si splnili našu občiansku a pomohli sme naším rakúskym susedom zapožičaním štartovacích káblov. Predsa len, potrebovali sme nech stojí karma na našej strane :c)



Konečne sme sa pohli od auta a začíname trek nakoľko máme dostatok času rozhodli sme sa že prejdeme celý okruh okolo Tre cime a rozhodneme sa odkiaľ bude najlepšie fotit. Míňame notoricky známu kaplnku „Cappella degli Alpini“ a v pozadí sa nám cez hustú hmlu sem-tam, objaví aj horská chata Refugio Laverado. 



A síce aj keď chuť na jedno orosené bola, odolali sme pokračovali sme ďalej. Vybehli sme sa pozrieť na prvý potencionálny spot k ferate na Monte Paterne, všetko sme skontrolovali a rozumne zvážili a rozhodli sme sa pokračovať k chate Dreizinnenhütte. Kde sme si dali výborné špagety Carbonara. Dobili energiu zo slniečka, ktoré nás sprevádzalo celóu cestou od Monte Paterna. 



Po obede sa šlapalo síce kus horšie, nohy nám (teda aspoň mne) oťaželi, no nevzdali sme to a pokračovali sme na chatu  Malga Langalm, kde sme našu púť aj ukončili. Pri Horskom potoku bola výborná klima. (Len blázon by stade išiel preč). Na chate sme si dali kávu a niečo malé pod zub, oddýchli. 



Len čo sme nečerpali silu už sme mali plnú poľnú na chrbte a bežali hľadať vhodnú kompozíciu na zachytenie tohto krásneho miesta. (Posúdenie nechám na vás, či sa to podarilo alebo ani nie.)



Takto sme sa dopracovali až k fotke „Teplý podvečer pri studenom potoku“. 



Písal som že to je posledná zastávka no trošku som zavádzal, ale o tom až potom, ... :c)