Vtedy na západe

Ako som už písal pri predošlej fotke, plán bol fotiť západ aj východ na ALPE di siusi, avšak okolnosti to zariadili inak. Či to bolo dobré, alebo zlé nechám na vašom posúdení. 



Našim tretím improvizovaným fotopointom bolo známe jazero Lago Limides. Na parkovisku pri Alpe de siusi som si rýchlo zvrtol jedno moka, predsa len, nespali sme už takmer 38 hodin a presun na Falzerego zabral dáky ten čas, takže sme nechceli riskovať. (Aj keď...) Po presune z Compatsch-u na Falzarego Pass sme si „pohodlne“ ustlali na parkovisku a dopriali si luxusný, takmer trojhodinový spánok. Áno, bolo to skvelé! 



Len čo zavrčal budík, hneď sme vyskákali zo spacích vakov, akoby sme tam ležali a oddychovali celú večnosť. (Kiež by som tak ráno vstával do práce:c) ) Zbalili sme čo bolo treba a už sme aj kráčali chodníčkom k Lago Limides, dúfajúc že nebude vyschnuté.



Z počiatku to vyzeralo že si spravíme len kompozičné cvičenie a pôjdeme nas5 k autu. Obloha bola cela zahalená do ťažkých búrkových mrakov. No neboli by to Dolomity, keby nás neprekvapili čo i len na zlomok času. Rozfúkal sa vietor a spoza mrakov sa začala vykukovať Tofana di rozes a ako čerešnicka na torte na nás aj krásne slniečko zažmúrkalo. (Ďakujeme Ti!) 



Čo z toho všetkého vychádza? Všetko sa deje z nejakého dôvodu a len čas nám to všetko odhalí. 

Otom čo bolo ďalej, kam sme pokračovali a kade všade sme poskákali zase pri ďalšej fotke :c)



Enjoy my „Once Upon a Time in the West“.